Zdenka Wenzlová Švábeková je známa ako autorka skutočných príbehov zo života žien. Vo svojich dielach nám umožňuje nazrieť za zamknuté dvere bytov alebo domov, kde sa odohrávajú tajomstvá, ktoré sa len málokedy dostanú na svetlo božie. Často sa o nich dozvieme, až keď je už neskoro a týranej žene sa nedá pomôcť. Tieto zásady a poučenia o ochrane osobných údajov tvoria súčasť Všeobecných obchodných podmienok zverejnených v Internetovom obchode www.zdenkapiseprevas.sk. Prevádzkovateľkou je profesionálna spisovateľka na voľnej nohe Zdenka Švábeková, s adresou Platanová ulica 2355/2, 900 42 Miloslavov, Slovenská republika.
O autorke a jej tvorbe
Cesta k písaniu
Zdenka Wenzlová Švábeková začala s písaním vo voľnom čase už ako školáčka. Písala príbehy, poéziu alebo riekanky, ktoré pre ňu predstavovali úlet do vysnívaného sveta. V detstve bolo jej tajným želaním stať sa spisovateľkou, no život nastavil iné pravidlá a tak všetko, čo potrebovala vtlačiť do pera, zostávalo, ako u mnohých autorov, na dne šuplíka. Niečo z jej tvorby uzrelo svetlo sveta v podobe básničiek a prózy v rôznych periodikách. Hoci ju mnohí, čítajúc jej básne, nabádali k ich vydaniu, vždy dala prednosť iným veciam, a túžba vo vydanie driemala, no nedozrela.
Hlavným impulzom, ktorý stál za rozhodnutím vydať zbierku básní, boli priatelia na sociálnej sieti, kde autorka zverejňovala svoju tvorbu. Ich recenzie boli skutočným spúšťačom, aj keď definitívne rozhodnutie vydať knihu zrelo ešte rok. Splnenie celoživotného sna, ktorým bolo vydanie knihy, prinieslo pocit víťazstva a uspokojenia. S týmto pocitom sa spájala aj túžba podeliť sa s touto správou s blízkymi, rodinou, priateľmi a čitateľmi, ktorí na jej knihu čakali roky. Autorka dlho nemohla uveriť, že sa jej túžbu podarilo zrealizovať.
Inšpirácia Vojtechom Mihálikom
Básnickú tvorbu Zdenky Wenzlovej Švábekovej výrazne ovplyvnil spisovateľ Vojtech Mihálik, ktorý ju učil technike písania básní, tzv. „básnické remeslo“. Stretnutie s ním bolo takmer rozprávkové. V čase, keď bol básnik Vojtech Mihálik riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, sa autorka rozhodla pokúsiť o knižné vydanie svojich básní, ktoré písala od detstva. Svoj rukopis zaniesla priamo do vydavateľstva a dostala sa až k nemu na sekretariát.
Vojtech Mihálik, zaujatý jej trúfalosťou a neoblomnosťou, ju pozval do svojej kancelárie, kde si zbežne prezrel jej rukopis. Autorka si dodnes pamätá, ako jej povedal, že ho rukopis zaujal tým, že jej básne nie sú otrepané mŕtve prirovnania, ale dýchajú, žijú a svojou uveriteľnosťou dobyjú svet. Napriek tomu jej tri básne vyhodil a jednu pomohol prerobiť, aby ju nasmeroval. Túto prerobenú báseň na pamiatku autorka vložila do zbierky pod názvom „Hrabivý kráľ“.
Následne ju pozval na sedenia mladých adeptov poézie, ktorých sa zúčastňovala vždy, keď jej to materské povinnosti dovolili. Vojtech Mihálik sa dlhé roky venoval mladým ľuďom, ktorí písali básne, a chcel z nich vychovať skutočných básnikov. Jeho „cenzúre“ podliehali básne, ktoré boli postupne uverejňované v prílohe Nového slova, kde zverejňoval mená a názvy básní, ktoré sa mu páčili, ale aj kritizoval neúspešné pokusy. Zastával názor, že autor musí najprv publikovať v novinách či časopisoch, až potom sa dostane ku knižnému vydaniu.
K vydaniu zbierky vtedy žiaľ nedošlo, pretože Vojtech Mihálik vysvetlil, že autorkin otec emigroval do Nemecka, a preto mala „zlý kádrový profil“, s ktorým by s rukopisom neprešla cez komisiu. Možno aj toto bol dôvod, že sa po čase znechutená prestala zúčastňovať sedení a jej básne zostali dlhé roky v šuplíku. Autorka na neho nikdy nezabudne, lebo ho poznala ako človeka s dobrým srdcom, ktorý jej v tej nie veľmi prajnej dobe pomáhal, mnohému ju naučil a daroval jej veľa kníh. Hoci sa o ňom popísalo mnoho, že svojimi dielami podporoval myšlienky komunizmu, žili sme v dobe, kedy sme možno viacerí konali inak, ako sme chceli.
Kniha „Roztavené putá“
Vznik a zámer zbierky
„Milí čitatelia, dnes do našej literárnej kaviarne „NA KUS REČI“ prijala pozvanie autorka skvelej básnickej zbierky Roztavené putá, Zdenka Wenzlová Švábeková.“ Celou zbierkou chcela poukázať na odvrátenú stranu lásky v bežnom živote. Zámerom bolo, aby sa tam našli tí, ktorí sa tam nájsť chcú, a už po prvých recenziách autorka čítala, že sa zámer vydaril.
Zbierka básní Roztavené putá sa svojou otvorenosťou a ľahkosťou čítania veľmi priblížila skutočnému životu, a preto sa v nej niektorí čitatelia aj hľadali a kládli autorke otázky o kom a o čom v nej píše. Boli aj vzťahovačné, ale aj obdivné reakcie, kde autorka videla, že mnohí obdivujú silu, ktorá v nej po rokoch písania dozrela v rozhodnutie vydať zbierku básní.
Krst zbierky „Roztavené putá“
Nedávno prebehol krst zbierky Roztavené putá, ktorý bol pripravovaný s veľkým rešpektom. Spolu s autorkou resumé a recenzentkou Renátou Pekovou vybrali pre zbierku básní krstných rodičov, priateľov Helenu Šalingovú a Allana Mikušeka, ktorí tiež prispeli k príprave každým svojim dielom. Na krste prvotiny sa zúčastnilo 50 hostí, čo je krásny úspech.
Krst moderoval Marek Makara, ktorý šarmom jemu vlastným predstavil autorku aj knižku. Autorka konštatuje, že bol naozaj skvelý. Zbierku básní Roztavené putá nemohli krstiť iným, ako ohňom, čo sa podarilo. Nevznikol požiar, nezhorela ani kniha, len sa roztavili putá.
Matthew Brookes, PhD., laureát Blavatnikových cien za rok 2022 v Spojenom kráľovstve v oblasti fyzikálnych vied a inžinierstva
Atmosféra krstu bola úžasná, hrala hudba v podaní dvoch huslistiek z The Ladies Ensemble - sestier Drmolových, spieval krstný otec Allan Mikušek a pre všetkých sa krájala torta, ktorá bola sladkou kópiou prednej strany knižky. Krst všetci prítomní zakončili občerstvením a pohárom šampanského.
Vzhľad zbierky a spolupráca s vydavateľstvom
Zbierka Roztavené putá má krásnu obálku. Pôvodne mala mať zbierka podľa autorkinho návrhu inú podobu, hoci obálka mala byť červená - to bola jej podmienka. Keď však uvidela pútavý návrh obálky, ktorú robila grafička Adriána Švarná, s tým, že farbu obálky ponechala, ani na chvíľu nepochybovala o jej umení a vhodnosti svojho rozhodnutia prijať jej návrh.
Zbierka je už takmer dva mesiace na svete a vyšla pod vydavateľstvom Elist. Autorka oslovila viacero vydavateľstiev, prešla si referencie a mesiac komunikovala s rôznymi vydavateľstvami, ktoré boli ochotné zbierku vydať, ale aj s tými, ktoré majú veľmi dlhý proces, kým sa vôbec rozhodnú. Rozhodla sa naraz na poslednú chvíľu. Zaujala ju informácia, ktorú má vydavateľstvo na svojej webovej stránke, citujúc: „Od iných vydavateľstiev sa líši už samotnou filozofiou, keď nechce vystupovať ako firma zameraná na zisk, ale ako partner pre spisovateľov, ktorým podáva pomocnú ruku.“
Táto filozofia ju veľmi oslovila a majiteľ vydavateľstva prisľúbil, že knižka by mohla uzrieť svetlo sveta ešte v marci, čo bolo pre autorku dôležité. Komunikácia a celý proces, ktorým kniha prešla, ju len uistili, že svoju zbierku básní vložila do správnych rúk a informácie na webovej stránke vydavateľstva sa zakladajú na pravde. Všetko prebehlo bez problémov a úžasne rýchlo. Majiteľ vydavateľstva s ňou neustále komunikuje a obratom reaguje na každú požiadavku, pripomienku alebo je prístupný k jej návrhu, aj keď je zbierka básní už v predaji na jeho stránke.
Odozvy, marketing a budúce plány
Reakcie čitateľov a najbližších
O tom, že autorka píše básne a venuje sa aj próze, vedeli takmer všetci, rodina aj priatelia. Občas ich publikovala v dostupných časopisoch, denníkoch či mesačníkoch, neskôr na sociálnej sieti. Nedá sa povedať, že by ju v záľube písať básne niekto z rodiny výrazne podporoval. Ako roky plynuli, vnímali to asi ako niečo, čím si kráti chvíle. Možno aj preto, že autorka nikdy o svojej túžbe vydať zbierku veľmi nerozprávala.
Veľmi pozitívne však vníma, že jej vnúčatá sa z toho tešili. Vzťah babka a vnúčence je už odľahčený od povinností, ktoré majú rodičia, a deti to vnímajú inak, napriek tomu, že vnučka Beatka je už dospelá. Pre deti je samozrejmosťou chváliť sa takou významnou udalosťou v škole, medzi priateľmi, vnímajú takéto udalosti emotívnejšie. Vnuk Dávidko zobral knihu do školy, kde si na nej spolu s pani učiteľkou čítali básne.
Konkrétne treba spomenúť aj vnuka Michaela Uhlicha, ktorý pracuje v rodinnej firme ako správca počítačov a okamžite pomáhal pri marketingu, ako knižka uzrela svetlo sveta. Rovnako veľmi pomáhal s prípravou krstu, zabezpečil kameramana a bezodkladne riešil vzniknutý problém, ale mal na krste aj dojímavý príhovor k babke, autorke knižky.
Podporu autorka našla u priateľov a všetkých tých, ktorí ju na vydanie zbierky básní nabádali a zakúpili si ju dokonca ešte v predpredaji u vydavateľa, len aby ju čo najskôr mali. Mnohí priatelia samozrejme očakávajú, že bude v tejto činnosti pokračovať. Mnohí priatelia autorke píšu, že načrela do ich života, do ich tretej komnaty a ďakujú jej za to, že je v knihe aj vytriezvenie z traumy, ale aj nájdenie samého seba. Bude to akási pomoc, ku ktorej sa vrátia vždy, keď na nich doľahne tieseň.
Marketingová podpora
Mnoho autorov vidí problém v slabom marketingu vydavateľstiev. Je viac-menej nutnosťou, aby sa každý autor propagoval z časti aj sám. Zdenka Wenzlová Švábeková s týmto skutočne nemá problém, lebo nemusí nič podobné riešiť. Natrafila na vydavateľa, ktorý reaguje pružne a jeho marketing je skutočne postavený nadštandardne. Myslí si, že robí veci aj nad rámec povinností vydavateľa a správa sa skutočne tak, ako to deklaruje na svojej webovej stránke. Informovanie priateľov považuje za prirodzené, že ich informuje o svojej zbierke básní, ktorá je už na svete. Tým, že súčasťou jej práce ako podnikateľa je aj marketing, je pre ňu samozrejmosťou spropagovať aj svoju zbierku básní Roztavené putá a tak využiť svoje manažérske schopnosti aj v tejto oblasti. Práve preto, že je jej táto oblasť blízka, vie, že vydavateľ je v tejto oblasti skvelý a vydavateľstvo má veľkú budúcnosť.
Plány do budúcnosti
Autorka prezradila, že aj keď písala celé roky a osud zariadil, že sa to nikdy nestalo náplňou práce, nebude tomu tak ani po vydaní jej prvotiny. Hoci si už mohla užívať zaslúžený dôchodok, je činorodý človek. Už dvanásť rokov podniká v oblasti služieb a je spolumajiteľkou dvoch pomerne úspešných firiem, ktoré majú široké portfólio služieb, napríklad vedenie účtovníctva, upratovacie a remeselné činnosti.
Autorka pripravuje aj druhú knižku, ale nebudú to už básne. Prezradila, že táto kniha osloví oveľa viac čitateľov ako zbierka básní. Pri jej čítaní potečú potoky sĺz pre osud dieťaťa, ktorému dala jedna sudička do vienka veľa bolesti v každej etape života, ale druhá obrovskú silu vôle žiť a zvíťaziť. Bude to opäť život a láska v jej obrátenej podobe, ako tomu bolo v zbierke básní Roztavené putá. Názov knihy prezradí, až keď ju doručí vydavateľovi, ale toto bude riešiť až o rok. Momentálne je toho času málo vzhľadom na pracovné vyťaženie a autorka musí všetko postupne organizovať sama, keďže nemá vo svojom okolí nikoho, kto by jej veci organizoval.
Odkaz čitateľom a hlavné témy tvorby
Posolstvo autorky
Zdenka Wenzlová Švábeková odkazuje čitateľom, aby využili v živote všetky možnosti, ktoré sa im ponúkajú, a nedali sa ničím a nikým odradiť od svojich plánov a snov a šli si svojou cestou, aj keď bude plná tŕnia. Má blízky vzťah ku všetkým ľuďom a preto ako cez sito cez seba do veršov prenáša aj ich príbehy. Život je všetko, čo žijeme, môže to byť veselé aj smutné, ale je na nás, aby sme tomu čelili a vedeli s tým žiť. Aby sme sa vedeli aj napriek nepriazni osudu radovať, usmievať sa a milovať. Chce odkázať tým, ktorí našli v niektorej z básní svoj príbeh, aby si svoje pocity z knižky nenechávali pre seba, aby o nich rozprávali, písali, a hlavne, aby sa z nej vyčítali zo svojich sklamaní a bolestí až do zmierenia so sebou samým.
Prepojenie s inými dielami a témy týrania
Už v románe Neviem plávať autorka odbočila od svojho „stereotypu“ v písaní a namiesto o fyzickom týraní žien prešla k tomu, ktoré je horšie. Nie je vidieť, ale o to viac bolí - psychickému týraniu. Mnohokrát o tom netušíme, ale v tvárach sa tá ujma javí veľmi zreteľne.
Téma týrania a zneužívania žien a detí je v dnešnej dobe ešte stále tabuizovaná, napriek tomu, že sa čoraz častejšie vyskytuje v mnohých domácnostiach a na pracoviskách. Neraz sa osudy týchto žien končia tragicky, smrťou. Aj to je dôvod, prečo nie je dobré zakrývať si pred takým niečím oči, tváriť sa, že nás sa to netýka. Zdenka Wenzlová Švábeková nás niekoľko rokov učí, ako sa k tejto téme stavať, či už vo svojich dielach, alebo na besedách s čitateľmi.
Táto útla žena silou svojho hlasu najmä mužom dáva do pozornosti lásku, aby sme nezabudli, že milovať treba najmä srdcom. Ako hovorí v najnovšej knihe Neignoruj pocity: „Všetci sme si navzájom anjelmi, ale Boh nám dal iba jedno krídlo, aby sme rozdávali lásku tu na zemi. Vzlietnuť môžeme, iba keď sa vzájomne objímeme.“
Vážené čitateľky, vážení čitatelia! Dostala sa vám do rúk kniha, ktorá je svojím obsahom výnimočná. Tak ako v Nahote psyché autorka vyzliekla ženskú dušu úplne donaha, tak v tomto románe ukázala rôzne podoby lásky. Autorka nepotrebuje písať o nejakých osobnostiach, či vymýšľať si fiktívne príbehy. Píše o skutočných ženách, ktoré žijú medzi nami. O ženách silných, ktoré dokážu zniesť aj tie najťažšie rany osudu. Po každom údere vstanú ešte silnejšie, ešte odolnejšie. Podľa názoru recenzie je slovenskou čitateľskou verejnosťou veľmi nedocenená. Recenzent má pocit, že radšej čítame o osudoch „slávnych“, ktoré zaplavili náš knižný trh, ako o bežných ľuďoch, ktorí by si to zaslúžili viac. Zdenka Wenzlová Švábeková nám roky takéto príbehy prináša. Hoci hovorí, že Neignoruj pocity je jej posledná kniha, recenzent má pocit, že tomu tak nebude.