Krst dieťaťa v Grécku a medziobradové rozdiely: Prehľad tradícií a zvyklostí

Prijatie dieťaťa do kresťanskej komunity prostredníctvom sviatosti krstu je významnou udalosťou v živote rodiny. V rôznych cirkvách a kultúrach sa s ňou spájajú odlišné tradície a zvyklosti. Najmä v Grécku, kde prevláda pravoslávne kresťanstvo, sa krst dieťaťa líši od zvyklostí rímskokatolíckej cirkvi. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na pravoslávnu cirkev a jej zvyky, predovšetkým v kontexte krstu dieťaťa, a porovnáva ich s rímskokatolíckymi tradíciami.

Pravoslávna cirkev: Základné informácie a historický kontext

Pravoslávna cirkev je kresťanská cirkev, ktorá sa hlási k učeniu Ježiša Krista, podobne ako iné kresťanské cirkvi, napríklad katolícka (rímska i grécka), evanjelická, reformovaná. Vznikla pred takmer 1000 rokmi pri prvom veľkom rozdelení cirkvi a nepodlieha pápežovi.

Existuje vlastne viac pravoslávnych cirkví (napríklad ruská, srbská, rumunská, albánska, česko-slovenská) a každá má na čele patriarchu. Hlavou pravoslávnej cirkvi je ekumenický patriarcha, ale každá pravoslávna cirkev má aj svojho vlastného patriarchu. Pravoslávna cirkev sa riadi podľa juliánskeho kalendára, čo znamená, že napríklad Vianoce oslavujú pravoslávni veriaci nie 24. decembra, ale 6.-7. januára, a takisto majú o 13 dní posunutú aj Veľkú noc a podobne. Pravoslávni duchovní nežijú v celibáte a majú rodiny.

Pravoslávie a katolicizmus - Prečo sa jedna cirkev rozdelila

Pravoslávie sa od rímskeho katolicizmu oddelilo v jedenástom storočí. Jedným z hlavných sporných bodov bolo používanie kvasených chlebov pri premenení. História vzťahov medzi západnou cirkvou a východnými cirkvami (katolíckymi aj pravoslávnymi) je často poznačená prejavmi nepochopenia a intolerancie aj na poli liturgických tradícií ako následok vzájomnej hrubej neznalosti v otázkach teológie, disciplíny a pastoračnej praxe príslušných cirkví.

Podľa vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, rozmanitosť v Cirkvi nielenže nie je na škodu jej jednote, ale ju skôr robí očividnou. Katolícka cirkev chce, aby zostali zachované bez narušenia tradície jednotlivých miestnych cirkví a či obradov. Ten istý koncil uisťuje, že východní kresťania si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj.

Rozdiely medzi pravoslávnou a rímskokatolíckou cirkvou

Hlavný rozdiel medzi pravoslávím a rímskym katolicizmom je, okrem toho, že pravoslávni neuznávajú Petra ako jediného zástupcu Krista na zemi, spor o pôvod Svätého Ducha. V katolíckom vierovyznaní Svätý Duch vychádza z Otca a Syna, zatiaľ čo v pravoslávnom len z Otca. Ďalší rozdiel je v podávaní eucharistie (prijímania) pod oboma spôsobmi, a to aj malým deťom, ktoré ešte nemali spoveď. Prijímanie u dospelých je však prísnejšie.

Celkovo sa môže zdať, že pravoslávna cirkev je v niektorých veciach benevolentnejšia (napríklad umožnenie sobášiť sa viackrát, aj rozvedeným), ale je to cirkev ortodoxná a zásady evanjelia dodržiavajú prísnejšie. Majú prísnejší a dlhší pôst, viac sviatkov a viac svätých, ktorých si každá pravoslávna cirkev vyhlasuje sama. Napríklad v Rusku a na Ukrajine nemôže do chrámu vstúpiť žena s nepokrytou hlavou.

Pravoslávni v Českej republike a na Slovensku slúžia liturgie v staroslovienskom (či cirkevnoslovanskom) jazyku. Pri samotnom prijímaní môžu prijať všetky deti do 6 rokov, keďže sa predpokladá, že sú stále nevinné bez hriechu. Až potom, po prvej svätej spovedi, prijímajú výlučne len po vyspovedaní sa. Birmovanie a prvé prijatie Eucharistie sa vo východnej cirkvi vykonáva hneď spolu s krstom.

Sviatosť krstu v kresťanstve: Všeobecné chápanie

Svätý Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Táto sviatosť sa volá Krst (po latinsky baptismus) podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. Ten, kto prijal krst, spája sa s Ježišom Kristom. Toto začlenenie do Krista privádza k hlbokému pretvoreniu osobného života každého pokrsteného. Človek sa stáva celým človekom tým, že sa úplne oddáva Ježišovi Kristovi.

Krstom sa človek stáva Božím synom či dcérou, čo v sebe zahŕňa zrieknutie sa akejkoľvek moci diabla. Je smrteľným hriechom, ktorý priamo odporuje podstate krstu, vykonávať rôzne magické rituály či používanie amuletov a iných predmetov, „aby sa dieťaťu darilo“.

Sám Pán Ježiš tvrdí, že Krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Preto prikázal svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť.

Účinky krstu

• Oslobodenie od hriechu a znovuzrodenie ako Božie deti.
• Začlenenie do Kristovho tela a Cirkvi.
• Účasť na Kristovom kňazstve, prorockom a kráľovskom poslaní.
• Vtlačenie nezmazateľného duchovného znaku.

Človek sa v krste stáva dedičom Božích prisľúbení, je očistený od dedičného hriechu a v ponorení do vody sa stáva novým človekom - novým stvorením. Práve ponorenie do vody vyjadruje jeden z najdôležitejších aspektov celého krstu - krstom je človek účastný na Kristovom utrpení i zmŕtvychvstaní. Teda krstom je človek s Kristom zjednotený - s ním pochovaný, aby mu bol podobný aj v zmŕtvychvstaní - s ním mohol žiť večným životom. Zomiera starému životu, aby žil novým životom (porov. Rim 6, 1 - 7).

Myropomazanie a Eucharistia ako súčasť iniciácie

Myropomazanie je sviatosť, ktorá dopĺňa krst. Je to sviatosť, pri ktorej krstenec dostáva dary Svätého Ducha na užšie primknutie sa ku Kristovi a ľahšie zachovanie si posväcujúcej milosti v každej situácii. Spolu s krstom a Eucharistiou, ktorá sa vo východnej cirkvi udeľuje hneď po krste, tvorí jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“.

V dobe cirkevných otcov sa myropomazanie označovalo ako korunovanie a zavŕšenie krstu. Otcovia mu pripisovali plnosť Svätého Ducha a vyniesli tak na povrch osobný aspekt. Súčasne videli v myropomazaní zdokonalenie účasti na úlohách Ježiša Krista.

Vo východnom obrade je krst súčasťou celej kresťanskej iniciácie - uvedenia do kresťanského života. Spolu s tajomstvom krstu sa vyvolenému udeľuje aj sväté tajomstvo myropomazania (lat. birmovka) a sväté tajomstvo Eucharistie. Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi. Myropomazaním je označený pečaťou daru Svätého Ducha. Jeho úplná iniciácia je ukončená prijatím Eucharistie. Sviatostné slávenie kresťanskej iniciácie je teda viditeľný znak, ktorý ľuďom udeľuje dar dobrotivosti, poskytnutej nebeským Otcom vo svojom vtelenom Synovi, a dáva večný život tomu, kto počúva Kristovo slovo a verí tomu, ktorý ho poslal (porov. Jn 5, 24). Iba platne prijatým krstom sa človek stáva schopným prijať ostatné sviatosti.

Historický vývoj oddeľovania sviatostí

Starobylá prax, pri ktorej sviatosti krstu, myropomazania (v západnej terminológii birmovanie) a Eucharistie tvorili jednotu, bola od začiatku bežná vo všetkých východných a západných cirkvách. To potvrdzujú cirkevní otcovia aj liturgické knihy miestnych cirkví. Táto prax sa začala vytrácať najprv z latinskej cirkvi a podobný vývoj nastal aj vo východných, s Rímom zjednotených cirkvách.

Na Západe sa prax prijímania detí začala vytrácať medzi 12. a 13. storočím. Tento vývoj bol dôsledkom postupného odlučovania veriacich od prijímania pod spôsobom vína, ba čo viac, v postupnom odlučovaní od prijímania všeobecne, a v rastúcom postoji k Eucharistii sústredenom viac na adoráciu a eucharistickú pobožnosť ako na prijímanie. Tridentský koncil sa k tejto otázke vyjadril veľmi obozretne, nechcel zavrhnúť starobylú prax a bol pripravený takú vec aj tolerovať.

Súčasné zvyklosti gréckeho krstu

Grécky krst dieťaťa je udalosť, ktorá má hlboké korene v histórii a tradíciách východnej cirkvi. Melánia Olasová (44), Slovenka žijúca v Grécku, sa podelila o svoje skúsenosti s krstom v Grécku, kde okolo 80 percent Grékov má ortodoxné vyznanie.

• Meno dieťaťa: Dieťaťu sa zvyčajne nedáva meno hneď po narodení. Dieťa dostáva meno až pri krste. Dovtedy volajú chlapčeka Bebys a dievčatko Beba.
• Vek krstu: Krstí sa oveľa neskôr, ako je zvykom v rímskokatolíckej cirkvi. Zvyčajne od 6 mesiacov až po 3 roky.
• Obrad: Krst je dôležitá časť života a ceremónia so zaužívanými vysokými nákladmi. Dieťa sa krstí úplne nahé. Do kostola vchádza oblečené sviatočne, matka odovzdá pri dverách dieťa krstnému otcovi a ten po vyzvaní duchovného otca zvolá prvýkrát meno dieťaťa. Je to veľmi krásny a emotívny obrad.
• Krstní rodičia: Nie je bežné mať dvoch krstných rodičov. Zvyčajne býva len jeden krstný otec alebo krstná matka, najbližší priateľ alebo člen rodiny. Krstný otec zvyčajne pokrýva aj všetky náklady na krst a zabezpečuje slávnostné oblečenie pre dieťa po obrade. Rodičia na oplátku majú pre krstného otca tiež dar, zvyčajne nejakú cennosť alebo klenot, napríklad drahé hodinky alebo zlatý náramok.
• Spojenie krstu so svadbou: Ak má pár spoločné nepokrstené dieťa, spoja krst so svadbou do jednej udalosti.

Celkovo, grécky krst dieťaťa je hlboko zakorenená tradícia, ktorá spája náboženské presvedčenie, rodinné väzby a kultúrne zvyklosti. Táto udalosť je nielen dôležitým míľnikom v živote dieťaťa, ale aj významnou spoločenskou udalosťou, ktorá posilňuje komunitné väzby a odráža bohatstvo gréckej kultúry.

Príprava na krst a požiadavky na krstných rodičov v katolíckej cirkvi

Od najstarších čias sa Krst udeľuje deťom, lebo je Božou milosťou a Božím darom, ktorý nepredpokladá ľudské zásluhy; deti sú Krstené vo viere Cirkvi. Laici, s pomocou krstných rodičov, vychovávajú dieťa vo viere. Je však obtiažnejšie podstúpiť túto prípravu po narodení dieťaťa, keďže v tom čase pribúda veľa nových povinností.

Pre dohodnutie stretnutia a termínu krstu je potrebné kontaktovať farský úrad telefonicky alebo osobne v čase úradných hodín.

Čo je potrebné k nahláseniu krstu?

Krst nahlási aspoň jeden z rodičov osobne na farskom úrade najneskôr tri týždne pred zamýšľaným termínom krstu. Pri nahlásení krstu je potrebné predstaviť svoju situáciu: duchovný život, sviatostný život a ozrejmiť prípadné prekážky. Taktiež je potrebné nahlásiť údaje o krstných rodičoch.

Príprava na krst obnáša jedno vopred dohodnuté stretnutie, na ktoré je potrebné doniesť rodný list dieťaťa a krstné listy rodičov a krstných rodičov nie staršie ako 3 mesiace. Keďže je krst začlením do Cirkvi, je vhodné dieťa krstiť v miestnej Cirkvi, v ktorej bude vyrastať. Ak rodičia bývajú mimo farnosť, zabezpečia si ku krstu dieťaťa aj písomné dovolenie od kňaza, kde aktuálne bývajú. Ak boli rodičia krstení mimo farnosť, doložia svoje krstné listy, najlepšie ešte počas samotnej prípravy.

Náuky pred vysluhovaním sviatostí kresťanskej iniciácie sú zvyčajne v piatky o 19:00 hod. na farskom úrade. Krstnú náuku absolvujú nielen rodičia, ale aj krstní rodičia. Obsahom krstnej náuky je oboznámenie s významom sviatostí kresťanskej iniciácie pre človeka, záväzkami, ktoré z týchto sviatostí vyplývajú i úlohami, ktoré rodičia žiadosťou o krst dieťaťa na seba berú. Taktiež je to duchovná i praktická príprava na slávenie obradov kresťanskej iniciácie.

Na krst je potrebné priniesť krstnú košieľku a sviecu.

Nutné predpoklady krstného rodiča v katolíckej cirkvi

Je potrebné s veľkou zodpovednosťou pristúpiť aj k výberu krstných rodičov (resp. krstného rodiča) pre dieťa. Človek, ktorý nespĺňa niektorú z podmienok, sa nemôže stať krstným rodičom. Je potrebné brať na vedomie, že krstný rodič sľubuje krstné sľuby namiesto krstenca, teda sľubuje pred Cirkvou i Bohom samotným, že urobí všetko, aby z krstenca vyrástol zrelý kresťan, ktorý pozná a miluje Boha i jeho Cirkev.

Aby niekto platne plnil úlohu krstného rodiča (kmotra), cirkevné právo (CCEO) v kán. 685 vyžaduje:

• aby bol pokrstený, myropomazaný a už prijal Eucharistiu,
• bol katolíkom, bez ujmy,
• mal úmysel túto úlohu zastávať,
• bol označený tým, kto má byť pokrstený, alebo jeho rodičmi, alebo tým, kto ich podľa práva zastupuje, a ak ich nie je vysluhovateľom krstu,
• nebol otcom, matkou, alebo manželom toho, kto má byť pokrstený,
• nevykonával trest vyobcovania, vrátane menšieho, ani trest pozastavenia a nebol pozbavený práva byť kmotrom,
• aby dosiahol vek požadovaný partikulárnym právom,
• viedol život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať.

V prípade, že krstní rodičia túto podmienku nespĺňajú a rodičia ich nechcú vymeniť, treba krst odložiť alebo dieťa pokrstiť iba s jedným krstným rodičom.

Kto nemôže byť krstným rodičom

V nadväznosti na podmienku, aby krstný rodič viedol život zodpovedajúci viere a úlohe, ktorú má na seba zobrať, krstným rodičom nemôže byť:

• kto nežije aktívny duchovný život (účasť na bohoslužbách, či sviatostnom živote…),
• kto neprijal sviatosť myropomazania (birmovania),
• slobodný alebo vdovec, ktorý žije v konkubináte (život s partnerom v spoločnej domácnosti, druh a družka),
• len civilne zosobášený,
• nežijúci so svojím manželským partnerom (rozlúčený, rozvedený, pokiaľ nemá dovolenie pristupovať ku sviatostiam),
• kto svojím spôsobom života odporuje učeniu Cirkvi, dáva pohoršenie a podobne.

Priebeh krstu v rímskokatolíckej cirkvi

Sviatosť krstu sa môže vysluhovať počas svätej omše alebo mimo nej. Keďže však je krst začlením do Cirkvi, je vhodné dieťa krstiť v miestnej Cirkvi, v ktorej bude vyrastať. Prípravu (náuku) sa odporúča absolvovať ešte pred narodením dieťaťa.

Počas obradu sa kňaz obracia na rodičov a krstných rodičov so slovami o zodpovednosti za výchovu dieťaťa vo viere. Dieťa je poznačené znakom kríža na čele kňazom, rodičmi a krstnými rodičmi. Nasleduje Bohoslužba slova, zväčša s úryvkom o krste Ježiša v Jordáne, a modlitby. Po svätení vody kňaz pripomína rodičom a krstným rodičom dôležitosť výchovy dieťaťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Rodičia a krstní rodičia sa zriekajú zlého ducha a vyznávajú vieru v Ježiša Krista. Samotný krst sa udeľuje liatím vody, pričom dieťa drží matka alebo otec (prípadne krstná matka/otec). Po krste kňaz položí na dieťa biele rúcho ako znak nového stvorenia a obliekania sa v Krista. Na záver je krstným rodičom zverené svetlo sviečky ako symbol vedenia dieťaťa vo viere.

Krstní rodičia rôznych vierovyznaní: špecifické prípady

Ak sa jedná o rímskokatolícku a gréckokatolícku cirkev, tam je to úplne jedno. Gréckokatolícka cirkev patrí k tej istej katolíckej cirkvi, ide len o iný obrad toho istého vierovyznania. Preto by s krstnými rodičmi rozdielnych obradov nemal byť problém. Gréckokatolík navyše prijíma birmovku (myropomazanie) už pri krste, čo spĺňa jednu z podmienok pre krstných rodičov v katolíckej cirkvi. Podľa cirkevného práva by mali mať birmovku obaja krstní rodičia.

Ak ste rímskokatolík a chcete dať pokrstiť svoje dieťa v pravoslávnej cirkvi, závisí to od konkrétneho kňaza a cirkevného predpisu. Podľa niektorých názorov to majú katolíci s nárokmi ťažšie, hoci cirkev si želá zachovať tradície jednotlivých miestnych cirkví.

tags: #krst #dietata #v #grecku