Otázka rozdielov medzi krstom v katolíckom a evanjelickom kostole je aktuálna najmä v prípadoch, keď rodičia pochádzajú z rôznych vierovyznaní. Často sa stáva, že rodičia sa nevedia dohodnúť, v ktorom kostole by malo byť dieťa pokrstené. Táto téma sprevádza živá diskusia, ktorá žiaľ, nie je vždy vecná a u mnohých odhaľuje náboženskú nevedomosť a odcudzenosť od cirkevného spoločenstva. Mnohým uniká podstata krstu a považujú ho za akýsi talizman, magický úkon, rodinnú tradíciu či folklór, ktorý má dieťaťu zabezpečiť ochranu a šťastie.
Čo je krst?
Krstiť - grécky baptizein - v preklade znamená ponoriť, pohrúžiť. Podľa kresťanskej náuky krst predstavuje vstup do nového života v Kristovi. Ako hovorí Rimanom 6, 3 - 4: „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ Ježiš je prítomný so všetkým bohatstvom spásy v Cirkvi. Krst je teda rovnako sviatosťou viery v Krista, ako aj sviatosťou viery v Cirkev.
Kto chce prijať katolícky krst, prijíma to, čo Ježiš odovzdal Cirkvi: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28, 19 - 20). Pokrstiť teda nie je magický úkon, ale prijatie celkom nového spôsobu života, ktorým žije Cirkev, a do toho sa treba ponoriť. Krst je tzv. iniciačnou, alebo tiež vovádzacou sviatosťou - to znamená, že má byť prvou, ktorú dostane človek (alebo dieťa), ak chce patriť do niektorých z kresťanských cirkví.
Vzájomné uznávanie krstu: Základ ekumenizmu
V júni 2001 podpísali dve najpočetnejšie cirkvi na Slovensku - Katolícka cirkev a Evanjelická cirkev a. v. - dohodu o vzájomnom uznávaní krstu. Krst evanjelikov je teda platný a zhodný s obsahom, aký má aj pre katolíkov. Vo všeobecnosti platí, že krst je základnou identifikačnou črtou kresťanstva, a ide o vzájomný akt uznania a rešpektu voči kresťanom týchto cirkví navzájom. Vzájomné uznávanie krstu má praktický význam najmä v prípadoch, keď dochádza k prestupu z jednej cirkvi do druhej, alebo v zmiešaných manželstvách. Katolíci aj evanjelici sa uznávajú ako platne pokrstení tým istým krstom.
Zvýrazňuje sa tak, že ponímanie krstu je v obidvoch cirkvách totožné. Krst je znakom prijatia do spoločenstva s Bohom, pričom sa človek stáva Božím dieťaťom a zbavuje sa dedičného hriechu. Pokrstený sa zároveň stáva členom cirkvi a rozhoduje sa pre formu praktizovania svojej viery.
Podmienky a obrad platného krstu
Pre platný krst je potrebné vysloviť platnú krstnú formulu: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ a vykonať krstný úkon - pokropenie, ponorenie alebo liatie vody na hlavu. Podmienkou je, aby voda stekala. Podľa tradície katolíckej aj evanjelickej cirkvi sa krst udeľuje už malým deťom. Pre pokrstenie dieťaťa nie je podmienkou cirkevný sobáš rodičov. V oboch prípadoch sa dieťa krstí liatím vody na hlavu.
Podmienky krstu v Katolíckej cirkvi
V Katolíckej cirkvi sa podľa kánonického práva vyžaduje splnenie dvoch vecí: o krst musí požiadať aspoň jeden z rodičov, a musí byť zaručená výchova dieťaťa vo viere. Ak nie je záruka, že je vôľa dieťa aj ďalej kresťansky vychovávať, nemá zmysel vyslúžiť sviatosť. Nestačí, ak o krst žiada stará matka dieťaťa. Zárukou výchovy dieťaťa vo viere však môže byť aj krstný rodič, najlepšou zárukou sú však rodičia, ktorí praktizujú svoju vieru.
Za vyslúženie krstu sa neplatí, niekde je však zvykom prispieť „na kostol“. Za normálnych okolností sa krstí vždy v kostole. V mimoriadnej situácii (napríklad nebezpečenstvo alebo blízkosť smrti) môže krstiť ktokoľvek a kdekoľvek - podľa katolíckej náuky pokrstený aj nepokrstený človek. Podmienkou je vyslovenie krstnej formuly za súčasného dodržania formy a vôľa konať tak, ako koná cirkev.
Podmienky krstu v Evanjelickej cirkvi a. v.
V Evanjelickej cirkvi a. v. musia o krst dieťaťa požiadať rodičia, alebo aspoň jeden rodič osobne. Duchovný pastier (farár) je povinný viesť s rodičmi a krstnými rodičmi pastorálny rozhovor o význame, zmysle a záväznosti krstu svätého. Zistí, či sú rodičia pokrstení, konfirmovaní a cirkevne zosobášení. Ak tieto podmienky nespĺňajú, vedie rodičov k rozhodnutiu, aby pred krstom dieťaťa boli oni sami najprv pokrstení (konfirmovaní) a ich manželstvo evanjelicko-kresťanským spôsobom požehnané. Krst sa neprislúži, ak aspoň jeden z rodičov nebude pokrstený, a ak krstní rodičia nedostanú od rodičov (alebo pestúnov, vychovávateľov) písomné právo vychovávať dieťa vo viere.
V prípade, že krst žiadajú starí rodičia alebo príbuzní, duchovný pastier rozhodne o prislúžení krstu na základe posúdenia predpokladov pre krst a výchovu dieťaťa v rodine a v spolupráci s cirkvou. Pri výkone krstu musia byť osobne prítomní rodičia a krstní rodičia dieťaťa. Krstiť treba zásadne v chráme, pokiaľ možno v rámci služieb Božích. Zo závažných dôvodov možno krstiť aj v zborovej miestnosti, alebo na inom primeranom mieste. Pri takomto krste treba usilovať o prítomnosť aspoň krstných rodičov. Zásadne nemožno krstiť deti z iných cirkevných zborov.
Úloha a požiadavky na krstných rodičov
Služba krstných rodičov je cirkevná a hlboko duchovná. Za sľub, ktorý dali pri krste krstenca, že budú nápomocní pri náboženskej formácii, nesú pred Bohom zodpovednosť. Úlohou krstného rodiča je pomáhať rodičom vo výchove dieťaťa vo viere.
Krstní rodičia v Katolíckej cirkvi
Voľba krstného otca alebo krstnej matky sa neriadi prvotne hľadiskami rodinnej alebo spoločenskej blízkosti. Krstní rodičia sú predstaviteľmi prítomnej Cirkvi a viditeľnými prostredníkmi vo vzťahu k spoločenstvu veriacich. Svojho zverenca zoznamujú so životom miestneho cirkevného spoločenstva, posilňujú ho slovom a príkladom vo viere a v nasledovaní Krista a ochotne mu pomáhajú vo vážnych životných rozhodnutiach. Rodičom tiež pomáhajú pri riešení zložitých otázok výchovy.
Obrady krstu Katolíckej cirkvi udávajú tri vlastnosti, ktoré má mať krstný otec alebo krstná matka:
- dostatočný vek a vyspelosť (minimálne 16 rokov);
- prijatie sviatostí krstu, birmovania a Eucharistie;
- má byť katolík, ktorý nie je hatený právnymi prekážkami (napr. cirkevne zosobášený, ak ide o manželov).
Obradová knižka tiež uvádza, že pokrstený v odlúčenej cirkvi alebo v náboženskej spoločnosti, ale veriaci v Krista, môže byť spolu s katolíckym krstným otcom alebo krstnou matkou zapísaný ako krstný rodič alebo kresťanský svedok krstu, ak si to prajú rodičia. Evanjelik v katolíckom kostole je teda svedok krstu a nie krstný rodič, lebo on v podstate nemôže splniť to, k čomu sa pri krste zaväzuje, čiže vychovávať dieťa v katolíckej viere, keďže je evanjelik.
Krstní rodičia v Evanjelickej cirkvi a. v.
Dedičom a nositeľom krstného bohatstva je Cirkev s celým jej spôsobom existencie a života. Prijímajúci krst sa zaúča a zasväcuje do tohto bohatstva krstu a spôsobu života. Jeho učiteľom i svedkom je krstný rodič, ktorý s Cirkvou žije a dôverne ju pozná. Preto sa ten, čo je pokrstený v Katolíckej cirkvi, stáva katolíkom a ten, čo je pokrstený v Evanjelickej cirkvi a. v., sa stáva evanjelikom. Z toho dôvodu majú obe cirkvi vlastné požiadavky na prijatie za krstných rodičov.
Podľa cirkevnej ústavy ECAV na Slovensku, body vzťahujúce sa na krstných rodičov uvádzajú:
- Krstní rodičia majú byť zásadne evanjelici a. v.
- V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi.
- Krstní rodičia ev. a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní a v prípade manželov - krstných rodičov aj cirkevne sobášení.
- Krstní rodičia z inej cirkvi musia byť pokrstení.
- Krstným rodičom nemôže byť ten, kto nemá pokrstené vlastné deti, alebo deti krstného rodiča ev. a. v. nasledujú vierovyznanie neevanjelického rodiča.
- Po vekovej stránke za krstných rodičov z ev. a. v. možno prijať člena po konfirmácii.
- Ak rodina trvá na krstných rodičoch, ktorí nespĺňajú uvedené podmienky, navrhne kňaz rodine popri týchto krstných rodičoch ďalších spomedzi členov cirkevného zboru, ktorí prijmú túto úlohu menom cirkevného zboru.
- Pri skúmaní cirkevnoprávnych predpokladov tých, čo nie sú členmi cirkevného zboru, v ktorom sa krst koná, musia títo predložiť doklady o krste, konfirmácii, prípadne cirkevnom sobáši.
Krst v zmiešaných manželstvách a výchova detí
V prípade zmiešaných manželstiev, kde jeden z partnerov je katolík a druhý evanjelik, je dôležité, aby sa rodičia dohodli na výchove detí v jednej z týchto vier. Nemôže byť dieťa veriace dvom náboženstvám, pretože sú tam zásadné rozdiely. Dať pokrstiť dieťa aj v jednom, aj v druhom kostole nie je možné, lebo krst sa dá udeliť iba raz. Ak je dieťa pokrstené v jednej cirkvi, už je pokrstené a v druhej cirkvi by to už bolo iba divadlo. Nech už si rodičia vyberú ktorúkoľvek z týchto dvoch cirkví, keď v tej druhej povedia, že dieťa je pokrstené, už im ho tak či tak znovu nepokrstia.
Ak jeden z partnerov nie je pokrstený, môže požiadať o dišpenz od manželskej prekážky rozdielneho náboženstva. V takom prípade katolík musí dať vyhlásenie, že je pripravený vyhýbať sa nebezpečenstvu straty viery a zároveň dať prísľub, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby všetky deti, ktoré sa zrodia z tohto manželstva, boli pokrstené a vychovávané v katolíckej viere.
Manželstvo medzi katolíkmi a nekatolíkmi z pohľadu Katolíckej cirkvi
Z pohľadu Katolíckej cirkvi je rozdiel, či katolík uzatvára manželstvo s veriacim cirkvi, s ktorou si katolíci uznávajú sviatosť krstu (napr. evanjelik alebo pravoslávny), alebo s nepokrsteným človekom.
- Na uzatvorenie platného manželstva katolíka s nepokrsteným je potrebný v prvom rade dišpenz biskupa. Takéto manželstvo je platné, ale nie je sviatostné.
- Ak si katolík berie pokrsteného nekatolíka (napr. evanjelika), ide o tzv. miešané manželstvo. Aj tu je potrebný dišpenz miestneho ordinára. Katolícka stránka je povinná sláviť manželstvo v katolíckom chráme predpísanou formou, aby bolo platné. V takomto prípade ide nielen o platné manželstvo, ale aj sviatostné. Nekatolícka stránka podpisom potvrdzuje, že vie o záväzku katolíckeho partnera alebo partnerky vychovávať deti v katolíckej viere.
Ak by sa katolík zosobášil bez dišpenzu v inom chráme a podľa obradov nekatolíckej cirkvi, jeho manželstvo by z pohľadu Katolíckej cirkvi nebolo platné. V takomto prípade by nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam. Pri sanácii manželstva (uzdravení neplatného manželstva) sa musí katolícka stránka tiež zaviazať, že urobí všetko pre to, aby neodpadla od viery a aby deti boli vychovávané a pokrstené v katolicizme.
Praktické kroky pred krstom
Pred samotným krstom je v oboch prípadoch potrebné zájsť na farský úrad (ideálne v mieste bydliska) a informovať sa o sviatosti krstu. Mnohé farnosti majú na vysluhovanie sviatosti krstu vyčlenený deň a hodinu, pravidlom je nedeľa, i keď samozrejme nie je vylúčený samostatný individuálny krst.
Pred krstom tiež prebieha krátka náuka alebo poučenie o sviatosti krstu, kde sa rodičia a krstní rodičia porozprávajú o otázkach viery, aktívneho života v nej a o obrade krstu.
Odev a symboly krstu
K sviatosti krstu treba zaobstarať ešte krstnú sviecu a krstnú košieľku. Svieca má pripomenúť, že deti majú žiť ako deti svetla, biela košieľka symbolizuje čisté srdiečko zbavené dedičného hriechu a nový život v Bohu. U evanjelikov je niekde zvykom aj krížik. Na oboch by malo byť meno dieťaťa, dátum narodenia a krstu, hoci to nie je podmienkou. Tieto predmety sa dajú zohnať v predajniach s náboženskými predmetmi.
Scenár obradu
Samotný krst okrem uvítania rodičov, krstných rodičov a dieťaťa obsahuje aj vyznanie viery a vzdanie sa hriechu. Najdôležitejším okamihom obradu krstu je vyrieknutie krstnej formuly: „(meno dieťaťa), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ a pritom sa leje voda na hlavu. Zaujímavosťou je, že hoci môže za normálnych okolností krstiť len kňaz a diakon, v prípade ohrozenia života dieťaťa môže krstiť ktokoľvek - krst je platný pri vyslovení tejto formuly a liatia vody.
V rímskom a gréckom obrade krstu sú rozdiely v priebehu krstu - u gréckokatolíkov je krst viac symbolický, obrazný a je zároveň spojený s udelením sviatosti birmovania.
Zásadné rozdiely medzi Katolíckou a Evanjelickou cirkvou
Katolícka a Evanjelická cirkev sú dve významné vetvy kresťanstva, ktoré sa líšia v náukách, praktikách a histórii. Všetko začalo pred 500 rokmi reformáciou, keď sa Martin Luther (1483-1546) pokúsil zreformovať katolícku cirkev. Jeho snaha viedla k schizme. Hoci krst uznávajú obe cirkvi, existujú medzi nimi ďalšie zásadné rozdiely:
| Kritérium | Katolícka cirkev | Evanjelická cirkev |
|---|---|---|
| Hlava cirkvi | Pápež (nástupca sv. Petra) | Ježiš Kristus (žiadna centralizovaná pozemská autorita) |
| Sviatosti | Sedem (krst, birmovanie, Eucharistia, spoveď, pomazanie chorých, kňazstvo, manželstvo) | Dve (krst a Večera Pánova) |
| Spoveď | Ušná spoveď (vyznanie hriechov Bohu pred kňazom) | Spravidla verejná spoveď (osobná spoveď je možná, dôraz na každodenné vyznávanie hriechov Bohu osobne) |
| Celibát kňazov | Povinný | Nepovinný (farári môžu mať rodiny) |
| Úcta k Panne Márii a svätým | Praktizuje sa (Panna Mária má špeciálne miesto, modlitby k svätým) | Nepraktizuje sa (modlia sa iba k Trojjedinému Bohu, svätých si vážia) |
| Autorita a prameň viery | Biblia a cirkevná tradícia (učiteľský úrad Cirkvi) | Iba Biblia (sola scriptura) |
| Viera a skutky | Spása je proces, ktorý zahŕňa vieru aj dobré skutky | Ospravedlnenie vierou samotnou (sola fide) |
| Eucharistia / Večera Pánova | Sviatosť Oltárna (skutočná prítomnosť Krista) | Spomienka na Pána Ježiša |
Ekumenizmus a snaha o zblíženie
Napriek pretrvávajúcim rozdielom, Katolíci a Evanjelici vydali silné svedectvo vôle po porozumení a zmierení. 31. októbra 2016 si pripomenuli 500. výročie Reformácie spoločne, čo sa javilo ako prekvapujúce gesto, no je výsledkom dlhodobého procesu. Obe cirkvi pochopili, že ich rozdelenie a ustavičné zdôrazňovanie rozdielov sa stávajú pre moderného človeka nezrozumiteľnými. Akousi cestovnou mapou tohto pokračujúceho procesu je spoločný dokument Od konfliktu k spoločenstvu (2013).
V lete pred niekoľkými rokmi bola zverejnená záverečná správa evanjelicko-mennonitsko-rímskokatolíckych trojstranných rozhovorov. Správa s názvom Krst a začlenenie do tela Kristovho, Cirkvi sumarizuje a uzatvára päťročné intenzívne teologické diskusie o chápaní a praxi krstu. Najvýznamnejším dosiahnutým výsledkom je uvedomenie, že v troch oblastiach - vzťah krstu a hriechu, vzťah krstu a príslušnosti do kresťanského spoločenstva (Cirkvi), a vzťah krstu k životu ako učeníci Ježiša Krista - majú tieto tri cirkvi omnoho viac spoločného, než si dokázali predstaviť.
Všetky tri cirkvi sa zhodujú v chápaní krstu, že ho ustanovil Ježiš na to, aby nám bolo darované odpustenie hriechu a milosť Ducha Svätého, aby sme mohli začať nový život v Kristovi. Vnímajú krst ako vstup do živého spoločenstva učeníkov a učeníčok, s ktorými každý pokrstený kresťan a kresťanka spolu zdieľajú povolanie od Pána prispievať k životu tela Kristovho. Zároveň sú pevne presvedčené, že krst nie je len nejakým magickým rituálom, ktorý zabezpečuje spásu, ale je pozvaním k celoživotnému záväzku usilovať sa žiť tak, ako nám to Kristus ukazoval naprieč evanjeliami, napríklad v Reči na vrchu. Takéto zásadné zhody predstavujú podstatný krok dopredu v ekumenickom dialógu.