Pozdravy sú neoddeliteľnou súčasťou ľudského života a plnia dôležitú sociálnu funkciu vyjadrenia úcty a priateľstva. V kresťanskom kontexte majú pozdravy často hlboký teologický význam a odrážajú ústredné pravdy viery. Najvýznamnejším a najrozšírenejším je veľkonočný pozdrav, no existujú aj iné tradičné formy pozdravov používané v rôznych obdobiach liturgického roka či pri bežných príležitostiach.
Veľkonočný (Paschálny) pozdrav
Veľkonočný pozdrav, známy aj ako paschálny pozdrav, je špecifický spôsob zdravenia, ktorý používajú prevažne kresťania byzantského obradu počas veľkonočného obdobia po oslávení Kristovho vzkriesenia. Namiesto bežného pozdravu veriaci zdraví variantom slov „Kristus vstal z mŕtvych!“, na čo druhá strana odpovedá: „Naozaj vstal (z mŕtvych)!“.
Pôvod a význam pozdravu
Pôvod tohto pozdravu siaha do udalosti samotnej podstaty Veľkej noci, keď tretieho dňa vstal Kristus z mŕtvych. Viera v zmŕtvychvstalého Krista by mala byť ústredným bodom viery každého kresťana. Ako potvrdzujú slová svätého apoštola Pavla v 1. liste Korinťanom: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše kázanie a márna je naša viera" (1 Kor. 15, 14). Bez tejto viery nemožno byť kresťanom, pretože Kristus svojím zmŕtvychvstaním dosvedčil, že je naozaj Všemohúcim Bohom. Ježiš Kristus svojou smrťou a následným vzkriesením premohol smrť, čím dal svojim nasledovníkom nádej, ba priam istotu, že ani človek svojou telesnou smrťou definitívne nekončí vlastnú existenciu. Telesná smrť človeka nie je jeho koncom, ale začiatkom k novému životu.
Pozdrav je odrazom radostnej veľkonočnej zvesti a pripomína radosť apoštolov zo správy o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, teda kresťanského Spasiteľa (porov. Mt 27:64, Mt 28:6 - 7, Mk 16:6, Lk 24:6 a Lk 24:34). Slúži ako vyjadrenie radosti veriacich a znak pokoja a bratskej lásky. Podľa pravoslávnej tradície pochádza pozdrav už z čias krátko po Kristovi. Legenda hovorí, že ho použila Mária Magdaléna, ktorá po Kristovom nanebovstúpení prišla hlásať radostnú zvesť do Ríma, a to aj samotnému cisárovi Tibériovi. Keď mu priniesla dar v podobe vajca, cisár jej mal odpovedať, že pravdepodobnosť, že niekto vstane z mŕtvych, je asi taká veľká, akože sa vajce sfarbí na červeno.
Obdobie používania
Veľkonočný pozdrav zaznieva po prvý raz v noci z Bielej soboty na Veľkonočnú nedeľu, na vrchole bohoslužby. V tomto okamihu kňaz a zhromaždenie prechádzajú okolo kostola so sviečkami, krížom, ikonou vzkriesenia a zástavami, pričom kňaz a zbor spievajú trikrát starobylý veľkonočný tropár (paschálny tropár): „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“
Pozdrav sa bežne používa až do ukončenia veľkonočného obdobia, teda do sviatku Nanebovstúpenia Pána, ktorý sa slávi 40 dní po zmŕtvychvstaní Ježiša Krista. V gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa radostný tropár „Christos voskrese iz mertvych..." (Kristus vstal z mŕtvych) opakuje nielen v deň Paschy, ale aj počas celého nasledujúceho 40-dňového poveľkonočného obdobia (tzv. Poprazdenstva) až do Pánovho Nanebovstúpenia. Začiatok veľkonočného obdobia a v dôsledku toho aj čas typický pre pozdrav sa v jednotlivých cirkevných komunitách líši v závislosti od používania kalendára (gregoriánsky alebo juliánsky). Prvý všeobecný snem v Nicei (325 po Kr.) ustanovil pre slávenie Veľkej noci pevné pravidlá: sviatok sa má sláviť v prvú nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti, čo znamená, že môže pripadnúť na niektorú z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom.
Veľkonočný pozdrav vo svete
Veľkonočný pozdrav sa používa v mnohých jazykoch a má svoje špecifické znenie v závislosti od jazyka a kultúrneho prostredia:
- Slovenčina: „Kristus vstal z mŕtvych!“ - „Naozaj vstal (z mŕtvych)!“ (alebo „V skutočnosti vstal z mŕtvych!“ či „Vskutku.“)
- Angličtina: „Christ is Risen!” - „He is risen indeed!“ (alebo „Truly He is Risen!“, „Indeed, He is Risen!“)
- Bulharčina: „Христос възкресе!” - „Наистина възкресе!“ (prepis: „Hristos vyzkrese! - Naistina vyzkrese!“)
- Bieloruština: „Хрыстос уваскрос!” - „Такто воскрс!“ (prepis: „Chrystos uvaskros! - Takto voskrs!“)
- Ruština: „Христос воскрес!” - „Воистину воскрес!“ (prepis: „Christos voskres! - Voistinu voskres!“)
- Latinčina: „Christus resurrexit!“
- Maďarčina: „Krisztus feltámadt (alebo feltámadott)!“
- Nemčina: „Christus ist auferstanden!“
- Novogréčtina: „Χρίστος ανέστη! Αληθώσ ανέστη!“ (prepis: „Christos anesti! Alithós anesti!“)
- Ukrajinčina: „Христос воскрес! Воістину воскрес!“ (prepis: „Chrystos voskres! Voistynu voskres!“)
- Cirkevnoslovančina: „Хрїсто́съ воскре́се! Вои́стинꙋ воскре́се!“ (prepis: „Christos voskrese! Voistinu voskrese!“)
V niektorých kultúrach, napríklad v Rusku či Srbsku, je pozdrav zvyčajne sprevádzaný aj trojitým bozkom na tvár ako prejav radosti a bratskej lásky.
Veľkonočné zvyky - Oblievačka | Domovina
Ďalšie tradičné kresťanské pozdravy
Rímskokatolícky pozdrav
Rímskokatolícka cirkev má jeden oficiálny pozdrav na bežné príležitosti: „Pochválený buď Ježiš Kristus!“ (lat. Laudetur Iesus Christus!). Na tento pozdrav sa zvyčajne odpovedá: „Naveky! Amen“ (lat. In sæcula saeculorum amen! alebo In aeternum!).
Vianočný pozdrav východného obradu
V období sviatku Narodenia Pána, presnejšie od 25. do 31. decembra (podľa gregoriánskeho kalendára) alebo od 7. do 14. januára (podľa juliánskeho kalendára) sa vo východných cirkvách používa pozdrav: „Christos raždájestja!“ (prepis) po slovensky „Kristus sa rodí!“, na čo sa odpovedá „Slavíte jehó!“ (prepis) alebo „Slavíte!“ (prepis) po slovensky „Oslavujme ho!“
Ľudové kresťanské pozdravy
V kresťanských oblastiach Slovenska sa okrem oficiálnych pozdravov môžeme stretnúť aj s rôznymi ľudovými vyjadreniami, ktoré majú kresťanský základ. Patria sem napríklad: „Boh nech ťa ochraňuje“, „Pán Boh zaplať“, „Zdar Boh“ či „Pozdrav Pánboh“. Tieto pozdravy sú často prejavom zbožnosti a dobrej vôle.
tags: #krestansky #pozdrav #v #roznych #jazykoch