Najkrajšie sviatky roka sa nezadržateľne blížia a s nimi sa začína aj krásne adventné obdobie. Mnoho ľudí, predovšetkým veriacich, si ešte stále adventný čas spája s kresťanskými zvykmi. Advent je obdobie štyroch nedieľ pred Vianocami - čas pokoja, očakávania a duchovnej prípravy na narodenie Ježiša Krista. Pôvodne označoval príchod Mesiáša, dnes však symbolizuje aj začiatok vianočného obdobia a návrat k tradíciám, ktoré spájajú rodiny aj priateľov.
Pôvod a význam Adventu
V prípade adventu je dôležité siahnuť do dávnej histórie, ale aj do obdobia pred niekoľkými generáciami. „V minulých časoch sa ľudia orientovali počas adventu na to, čo advent je a čo symbolizuje. Advent znamená návštevu, príchod a v týchto intenciách sa odohrával aj život. Obdobie bolo vyhradené na pripravenie sa duchovne aj hmotne na tento deň príchodu,“ vysvetľuje známy etnológ Štefan Lipták.
V kresťanskej tradícii obdobie adventu trvá štyri týždne pred Vianocami, respektíve štyri nedele, pričom každá nedeľa symbolizuje tisíc rokov a spolu je to 4-tisíc rokov od stvorenia sveta podľa judeo-kresťanského mýtu do narodenia Ježiša Krista (príchodu kráľa, nového svetla).
Korene adventu siahajú až do 4. storočia. Až pápež Gregor Veľký v 7. storočí zjednotil dĺžku adventu na štyri nedele. Postupom času sa z čisto duchovného obdobia stalo aj obdobie tradícií, výzdoby a rodinných stretnutí. Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo v 4. storočí z kresťanského Východu do Galie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očakávaním Krista na konci časov.
V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním - sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia). Zároveň sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky, napríklad prostredníctvom tzv. rorátnych svätých omší v dňoch od 16. decembra. Preto adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania.
Čítania evanjelií počas adventu sa vzťahujú na Ježišov príchod (prvá nedeľa), na Jána Krstiteľa (druhá a tretia) a na udalosti bezprostrednej prípravy (štvrtá nedeľa). Čítania zo Starého zákona tvoria proroctvá (túžba po očakávaní) o Mesiášovi od proroka Izaiáša. Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nechápe sa ako čas pokánia v zmysle, ako je to vo Veľkom pôste (napríklad stále sa spieva Aleluja).
Advent nezačína každý rok v rovnaký deň. Začína sa prvou adventnou nedeľou, ktorá môže byť od 27. novembra do 3. decembra, pretože štvrtá adventná nedeľa pripadá na nedeľu pred 25. decembrom, teda aj na Štedrý deň. Končí sa po západe slnka na Štedrý večer (vigília Sviatku Narodenia Pána).
Ľudové tradície a obyčaje počas Adventu
Zima našich predkov mala aj vďaka zaužívaným ľudovým tradíciám magické čaro a zvláštnu atmosféru. Vo vidieckom prostredí tradičnej kultúry je adventné obdobie spojené s ukončením tanečných zábav, prítomnosťou magických síl počas tzv. stridžích dní a realizáciou ochranných obyčajov, ľúbostného čarovania, veštenia a prosperitných magických úkonov. Súčasťou boli obchôdzky po domoch, vykonávanie magických obradov mágiou slova (vinšovaním, zariekaním), ako aj vykonávanie či zákaz niektorých prác. Samozrejme, dôležitá bola účasť kresťanov na adventných obradoch v kostoloch, ktoré majú názov roráty.
Pôst a Štedrý deň
„Po Kataríne utíchla hudba a spev. Nesmelo sa tancovať, nemohli byť svadby. Počas adventu sa všetci pripravovali na narodenie Ježiša Krista. Starí aj mladí už zavčas rána chodili do kostola, modlili sa a spievali adventné piesne. Až do polnoci Štedrého dňa sa ľudia postili. Jedli len toľko, aby neboli hladní, niekde len raz za deň. Výnimka patrila starým, chorým ľuďom a deťom,“ vysvetľuje etnologička Zora Mintalová Zubercová. Štedrý deň bol na našom území odlišný, pretože kresťania dodržiavali počas celého dňa pôst.
Prípravy na Štedrý deň boli rozsiahle. Gazdinky vstávali ešte za tmy a skoro ráno už mali napečené tradičné koláče z kysnutého cesta, plnené tvarohom, lekvárom, orechmi a makom. Štedrý večer začínal prípravou štedrovečerného stola. Na stôl sa položil čistý biely obrus, ktorý bol zdobený hlavne červenou výšivkou. Do rohu izby sa položil malý snop obilia, pretože klas znamenal bohatú budúcu úrodu. Nohy stola gazda omotal železnou reťazou, ktorá symbolizovala súdržnosť celej rodiny.
Samotná večera začínala čítaním zo Svätého písma. Nasledovala modlitba a nesmel chýbať prípitok, poväčšine hriatô, aby bolo celé osadenstvo zdravé a obchádzali ich všetky choroby. Takmer každý správny gazda mal z úrody ovocia vypálenú domácu pálenku, ktorá znamenala hojnosť v dome.
Tradičné pokrmy a symboly
Od dávnych čias sa tradovalo pečenie oblátok. Kedysi ich v dedine piekol tzv. rechtor. Oblátky sa pripravovali tradične na veľkých železných kliešťoch, ktoré boli na konci ploché a nahrievali sa najskôr nad ohňom a neskôr položením na rozohriatu pec. Konce oblátok sa obstrihali nožnicami, aby boli krásne okrúhle. Počas štedrej večere sa jedli po prípitku práve oblátky. V niektorých regiónoch samotné, v iných zasa s medom alebo cesnakom. Cesnak symbolizoval pevné zdravie.
V dome bol zvyčajne dostatok ovocia - jablká, hrušky a slivky. Slivky vydržali najdlhšie sušené a v niektorých regiónoch Slovenska tvorili súčasť tradičnej kyslej štedrovečernej kapustnice spolu s hríbami a kúskom ryby. Aj tu platilo pravidlo, aký kraj taký mrav. Niekde sa zvyklo na štedrovečerný stôl pripraviť sedem až dvanásť rôznych jedál. Medzi typické jedlá patrili i polievky zo strukovín, ako napríklad šošovicová či fazuľová polievka, kaše z kukuričnej múky a pohánky, alebo viac tradičné „bobaľky“ či opekance s makom a pirohy s bryndzou alebo lekvárom.
Vianočný stromček a ďalšie symboly
Počas Vianoc sa v domoch šírila nádherná vôňa ihličia. Práve ostré ihličie symbolizovalo ochranu pred všetkým zlým v dome. Stromček sa z praktických dôvodov malého priestoru v dome zavesil na strop a ozdobil sa malými jabĺčkami, orieškami, ozdobami vyrobenými zo slamy a neskôr nezdobenými medovníkmi alebo ďumbiernikmi. Ako retiazka slúžili šípky navlečené ihlou na dlhú niť, alebo si naši predkovia nastrihali tenké pásiky z papiera, polepili zmesou múky a vody a vytvorili tak papierovú reťaz, ktorou celý stromček dozdobili. Na stole nesmel chýbať krížik ako znak kresťanstva a zapálená sviečka ako symbol svetla, večnosti a nového začiatku.
Špecifické dni Adventu:
- Sväty Mikuláš (6. december): Obľúbený sviatok, keď Mikuláš spolu s anjelom a čertom odmeňuje deti. Tradícia má pôvod v 10. storočí.
- Barborky (4. december): Na sviatok svätej Barbory sa režú vetvičky z čerešní alebo višní.
- Ondrej (30. november): V kalendári znamenal veľa mágie najmä pre slobodné dievčatá. Odlievanie olova cez ucho kľúča do nádoby s vodou predpovedalo, aké povolanie bude mať nastávajúci ženích.
Podľa starých keltských povier imelo prináša lásku, plodnosť a požehnanie.
Adventný veniec: Jadro symboliky
Adventný veniec je najznámejší symbol adventu a slúži k symbolickému odpočítavaniu štyroch týždňov adventu. Obyčajne má podobu venca z ihličnatých vetiev ozdobeného štyrmi sviečkami. Adventný veniec je vlastne malý príbeh, ktorý si rodina rozpráva pri stole štyri nedele za sebou. Každá sviečka je kapitola, každá farba má svoj odkaz. Je to veľká vizuálna časomiera, ktorá deťom ukazuje, koľko týždňov ešte prejde do Vianoc.
Symbolika tvaru a farieb
Tvar kruhu na adventnom venci nie je náhoda. Aj keď sú dnes moderné verzie inak naukladaných sviečok, symbolika kruhu je silná a dôležitá. Kruh nemá začiatok ani koniec a pripomína nekonečnú lásku a večnosť. Zelené vetvičky symbolizujú život a nádej. Sviece predstavujú svetlo uprostred tmy a štyri veľké témy, ktoré prechádzajú našimi životmi: nádej, pokoj, radosť, láska.
Tradičný kresťanský veniec má tri fialové sviece a jednu ružovú. Občas býva uprostred biela svieca, ktorá je uzavretím príbehu a symbolizuje narodenie.
- Fialová: Je liturgická farba adventu. Pripomína vnútornú prípravu, premýšľanie nad sebou, pokánie a túžbu zmeniť sa. Zároveň je to farba kráľov, takže sa v nej stretáva pokora a kráľovská dôstojnosť. V advente to znamená stíšenie a čakanie. Fialové sviečky predstavujú očakávanie a vieru.
- Ružová: Ružová svieca patrí tretej adventnej nedeli, ktorá sa volá Gaudete, čiže radujte sa. Ružová farba je jemným prerazením vážnej fialovej radosťou a nádejou. Táto sviečka vyjadruje radosť z blížiacich sa sviatkov.
- Biela svieca: Zapaľuje sa na prvý sviatok vianočný a symbolizuje narodenie Ježiša Krista.
V mnohých domácnostiach sa farby sviečok prispôsobujú skôr vianočnej výzdobe, bývajú červené, zelené či biele. Symbolika je však rovnaká, pripomínajú svetlo uprostred tmy.
Rodinný rituál zapaľovania sviečok
Adventný veniec sa môže stať krásnou protiváhou všetkého zhonu okolo darčekov. Môže byť miestom, kde si rodina vyrozpráva týždeň. Zapáľte sviečku pri nedeľnom obede či večeri a doprajte si navzájom svoj čas, uši a slová povzbudenia. Tak sa veľký príbeh adventu stane rodinným príbehom.
Pri zapaľovaní sviečok sa tradične dodržuje nasledujúci rituál v rodine:
- 1. nedeľa: Najmladší člen rodiny má česť zapáliť prvú sviecu, lebo bude žiť s týmto svetlom najdlhšie. Táto sviečka predstavuje očakávanie a vieru v lepšie zajtrajšky.
- 2. nedeľa: Štafetu preberá najstaršie dieťa. Druhá sviečka pripomína silu viery, ktorá sprevádza ľudí v časoch neistoty.
- 3. nedeľa: Zvýraznená je úloha mamy. Tretia sviečka býva ružová a vyjadruje radosť z blížiacich sa sviatkov.
- 4. nedeľa: Uzatvára otec ako ten, ktorý rodinu chráni. Posledná sviečka symbolizuje pokoj, ktorý prichádza do ľudských sŕdc tesne pred Štedrým dňom. Pri štvrtej svieci lásky sa spomína na ľudí, bez ktorých by rodina nebola tým, čím je.
Príbeh adventného venca | Animovaný sviatočný špeciál
Advent dnes: Medzi tradíciou a komerciou
Pre kresťanov predstavuje advent duchovné stíšenie a zamyslenie. Pre ostatných je to čas svetiel, pečenia, zdobenia a príprav domova na najkrajšie sviatky roka. Advent patrí k najkrajšiemu a zároveň najtajomnejšiemu obdobiu v celom roku. Nesie v sebe čaro očakávania blížiacich sa vianočných sviatkov, kedy sú ľudia k sebe o čosi milší a prajnejší.
V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Dnes je advent oveľa hektickejší, než bol v minulosti. Často sa však advent využíva komerčne, preto o ňom ako o období upokojenia veľmi hovoriť nemožno. Advent napriek tomu sprevádza pokojný adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ.
Písať prianie k adventu možno nie je úplne typickým zvykom - obvykle si prajeme šťastné a veselé až na Vianoce. Advent je však krásnym obdobím očakávania a prípravy na Vianoc. Je to čas, kedy rozsvecujeme sviečky na adventnom venci, stretávame sa s rodinou a priateľmi a premýšľame o tom, ako druhým urobiť radosť. Každá zo štyroch adventných nedeľí má svoj zvláštny význam, a preto je skvelou príležitosťou poslať priania tým, na ktorých nám záleží.
Nech tento advent naladí na tú správnu vianočnú vlnu, plnú vône perníčkov, teplého vareného vína či punču a chvíľ oddychu. Nech druhá adventná sviečka prežiari domov teplom a pohodou. Tretia adventná sviečka nech pripomenie, že Vianoce sú takmer tu a dni do Vianoc sú naplnené mierom a láskou. Štvrtá adventná sviečka nech rozjasní domov a prinesie pokoj do srdca. Advent nie je len o sviečkach a darčekoch.
Či už dodržiavate tradície, alebo uprednostňujete trávenie predvianočného a vianočného obdobia po svojom, nezabudnite byť k sebe vľúdnejší, chápavejší a pozornejší. Darujme namiesto darčekov svoj čas celej rodine a priateľom. A nielen v tomto predvianočnom období.