Tradičné slovenské Vianoce a oslavy Nového roka

Koniec roka je časom bilancovania, kedy za sebou zanechávame staré radosti aj strasti a vítame nový začiatok. Slovenské silvestrovské a novoročné oslavy dodnes v mnohých regiónoch kráčajú ruka v ruke s ľudovými zvykmi a tradíciami. Poďme si pripomenúť históriu a zvyklosti, ktoré nás sprevádzajú v tomto magickom období.

infografika znázorňujúca historický vývoj kalendárov (juliánsky vs. gregoriánsky)

Silvester a korene novoročných osláv

Posledný deň v roku, 31. december, nesie meno pápeža Silvestra I., ktorý vládol v čase, keď sa skončilo prenasledovanie kresťanov a začal sa „zlatý vek“ cirkvi. Historicky sa začiatok roka v rôznych kultúrach slávil v odlišných termínoch - od jarnej rovnodennosti až po zimný slnovrat. Ustanovenie 1. januára za prvý deň roka zaviedol až Juliánsky kalendár, ktorý neskôr nahradil presnejší Gregoriánsky kalendár, prijatý na území Slovenska v roku 1587.

Slovenské silvestrovské zvyky

Posledný decembrový deň sa v ľudovej tradícii často nazýval „babí deň“. K zaujímavým, dnes už takmer zaniknutým zvykom, patrili:

  • Kurine baby: Muži prestrojení za ženy chodili po dedine so slameným vencom a zvoncom. Gazdinky im trhali slamu a vkladali ju sliepkam do kurína, aby dobre znášali vajcia.
  • Ometačky: Chudobné ženy, ktoré chodili symbolicky vymetávať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.
  • Magické úkony: Verilo sa, že čo sa človeku v túto noc sníva, to sa aj splní. Smetie sa zametalo len do kúta, aby ste nikoho „nevymietli“ z domu, a zakázané bolo pranie či vešanie bielizne, čo malo chrániť pred smrťou v rodine.
ilustrácia tradičného vidieckeho Silvestra s vinšovníkmi

„Ako na Nový rok, tak po celý rok“

Prvý deň v roku sa riadi magickou zásadou, že všetko, čo v tento deň urobíme, ovplyvní celý nasledujúci rok. Bravčové mäso na stole symbolizuje hojnosť a blahobyt, zatiaľ čo konzumácii hydiny sa ľudia vyhýbali, aby im „neodletelo šťastie“. Do domu by nemala ako prvá vstúpiť žena (priniesla by chorobu), vítaní sú naopak chlapci-vinšovníci, ktorí prinášajú prianie šťastia a hojnosti.

Zaujímavosti zo sveta

Krajina Tradícia
Španielsko Jedenie 12 bobúľ hrozna pri dvanástich úderoch polnoci pre šťastie.
Brazília Skok cez 7 vĺn v mori a nosenie farebnej spodnej bielizne (žltá pre peniaze, červená pre lásku).
Dánsko Hádzanie tanierov o dvere a skákanie zo stoličiek o polnoci.

Vianočné tradície a ich symbolika

Vianoce na Slovensku sú spojením kresťanských hodnôt a starších ľudových zvykov. Adventné obdobie pripravuje rodiny na vyvrcholenie v Štedrý večer.

  • Štedrovečerný stôl: Pod obrus sa dáva minca pre finančnú hojnosť. Oblátka s medom a cesnakom symbolizuje zdravie a čistotu. Rozkrojenie jabĺčka má odhaliť zdravie členov rodiny podľa tvaru jadrovníka.
  • Stromček: Hoci sa tradícia zdobenia stromčeka vyvinula v Nemecku, dnes patrí k neodmysliteľnej súčasti každej domácnosti.
  • Pravoslávne Vianoce: Veriaci dodržiavajúci juliánsky kalendár slávia Vianoce 7. januára, čím sa sviatočné obdobie predlžuje.

DFS Zlatňanka - Vianočný program [LIVE @ Nedele pre rodiny s deťmi, Bratislava 2022]

Pravopisné okienko

Pri písaní prianí nezabúdajte na správnu formu:

  • Vianoce a Nový rok (ako názov sviatku 1. 1.) píšeme s veľkým začiatočným písmenom.
  • Prídavné meno v spojení vianočné sviatky alebo nový rok (ako pomenovanie nasledujúceho roku) píšeme s malým začiatočným písmenom.
  • Skratka PF pochádza z francúzskeho „pour féliciter“, čo znamená „blahoželať“ alebo „pre šťastie“.

tags: #krasne #vianoce #a #stastny #novy #rok