V roku 1953 sa časť Oravskej kotliny premenila na Oravskú priehradu - najväčšie vodné dielo na Slovensku. Vody riek Biela a Čierna Orava zatopili vysídlené obce Slanica, Ústie, Lavkovo, Osada, Oravské Hámre a časť Námestova. Z piatich osád, ktoré navždy zmizli pod vodou priehrady, sa ako ostrov zachovalo iba návršie s barokovým kostolom a kalváriou, ktoré kedysi tvorilo dominantu obce Slanica. Uprostred priehrady tak vznikol Slanický ostrov v nadmorskej výške 609 m.
Vznik Oravskej priehrady a Slanického ostrova
Idea vytvoriť priehradu v Oravskej kotline, pravidelne sužovanej ničivými jarnými záplavami, sa objavila už v 18. storočí v bývalom Uhorsku. Od úvodnej projektovej štúdie z roku 1870 bolo vypracovaných viacero návrhov - v čase 1. svetovej vojny a neskôr počas prvej Československej republiky. Nedostatok skúseností a problémy spojené s objavením korozívnej minerálnej vody však stavbu odsúvali a s betónovaním sa napokon začalo až v roku 1943.
Nedobrovoľné vysídlenie obcí, spojené so stratou rokmi zveľaďovanej úrody a násilným pretrhnutím väzieb k svojmu rodisku, bolo pre mnohých obyvateľov traumatické. Desiatky rodín ostávali vo svojich domovoch do poslednej chvíle a vyhnala ich až stúpajúca voda. Po zatopení kotliny vzniklo jazero s plochou 35 km², poháňajúce vodnú elektráreň s dvoma kaplanovými turbínami.
Slanický ostrov je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, ktorá bola potopená pri budovaní Oravskej priehrady, podobne ako ďalšie 4 obce - Ľavkovo, Oravské Hámre, Ústie a Osada. Ostrov tu stojí od roku 1953, odvtedy, čo bola spustená Oravská priehrada. Slanický ostrov (3,5 ha) je kultúrnym centrom, nazývaný je aj Ostrov umenia. Z obce Slanica sa zachovalo iba jej návršie so zachovalým barokovým kostolom sv. Kríža a kalváriou, ktoré kedysi boli jej dominantou.
Slanický ostrov umenia - Dedičstvo a expozície
Originálne a romantické prostredie ostrova, označovaného aj za „slovenský Stonehenge“, je dnes miestom stálej expozície tradičnej ľudovej plastiky a maľby na skle zo zbierok Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Na Slanickom ostrove sa zachoval útulný lesopark s osobitou atmosférou pútnického miesta. Tunajší kostol Povýšenia sv. Kríža pochádza z druhej polovice 18. storočia. Jedinečná poloha chrámu, veľkorysé priestory a výborná akustika ho predurčili stať sa domovom pre umenie. Novovzniknutá Oravská galéria doň v roku 1971 natrvalo umiestnila svoje zbierky tradičnej ľudovej plastiky a maľby. O dva roky neskôr vznikla v bývalej hrobke aj expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady.
Kostol Povýšenia sv. Kríža
Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža bol postavený v 18. storočí, v rokoch 1766 až 1769, ako baroková kaplnka. Upravovaný bol začiatkom 19. storočia - v roku 1843 získal dnešnú klasicistickú podobu. Je to jednoloďová, jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a dvoma vežami zvierajúcimi otvorenú arkádu. Ďalšie úpravy boli vykonané v 60. rokoch 20. storočia. Kostolík Povýšenia sv. Kríža stál pôvodne na vrchole kopca nad dedinou a bol záverom kalvárie, z ktorej dnes stojí iba jedenásť kaplniek. Tri z nich sú zaplavené. Na ostrove tiež natrafíte na pomníky z cintorína, ktorý kedysi na ostrove stál.
Expozície ľudového umenia
Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. V prekrásnej prírodnej scenérii Slanického ostrova umenia uprostred Oravskej priehrady sú lokalizované stále expozície tradičného ľudového umenia zo zbierok Oravskej galérie. V interiéri kostola s fasádou z obdobia klasicizmu je nainštalovaná expozícia „Tradičná ľudová plastika a maľba“. Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach.
V exteriéri ostrova vzniklo lapidárium „Oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia“. Okrem polychrómovaných drevených a kamenných plastík zahŕňa aj príklady maľby vaječnou temperou na skle a oltárnu tabuľu s výjavom Posledného súdu. Diela reprezentujú rôznorodé štýlové prvky a špecifiká regionálnych dielní a vývojových období ľudového umenia. V bývalej hrobke sa nachádza expozícia histórie zatopených obcí a budovania Oravskej priehrady.
Sakrálne námety ľudového umenia
Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia. Námety sochárskych a maliarskych diel boli takmer výlučne sakrálne. Ich zobrazenie sa riadilo mravnými a estetickými ideálmi kresťanstva a hlavnými sviatkami cirkevného roka.
Drevené plastiky, maľby na skle a exteriérové kamenné skulptúry zobrazovali popri samotných postavách Krista, Najsvätejšej Trojice a Panny Márie aj obľúbených svätcov: sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Rozáliu, Katarínu a ďalších. Ich uctievanie sledovalo cieľ ochrany vlastného zdravia, obydlí pred živelnými pohromami a malo zabezpečiť hojnosť úrody a plodnosť. Najmä široký okruh mariánskych tém sa tešil veľkej obľube. Mária ako láskavá ochrankyňa - orodovníčka, na ktorú sa ľudia obracali vo svojich modlitbách sa stala objektom stvárnenia v mnohých podobách, najmä však v radostnej úlohe matky - Madony s dieťaťom, alebo jej bolestného protipólu - Piety - matky, držiacej v náručí svojho mŕtveho syna.
Stále živá tradícia mariánskej úcty nadobudla v ľudovom prostredí dojímavý ľudský rozmer, ktorý jednotlivým umeleckým dielam dodal neobyčajnú výrazovú silu a hlbokú presvedčivosť.
Ľudoví umelci samoukovia interpretovali modely svätých podľa vlastných pocitov, predstáv a v rámci svojich schopností. Oravskí rezbári a kamenári premietli do postáv a charakterov svoje osobné životné skúsenosti, každodenné trápenia a túžby. Zjednodušili ich ikonografické predlohy a na úkor detailu zdôraznili výraz a emóciu. Symbiózu reality a sna nachádzame vo všetkých prejavoch ľudového umenia - v piesňach, príbehoch, maľbách i drevorezbe. Umelecká tvorba bola v jednotlivých lokalitách Oravy mimoriadne rôznorodá a rovnaký námet mohol mať desiatky rôznych spracovaní a individuálnych zvláštností.
Pomník Antona Bernoláka
Návštevníkov víta pred kostolom socha prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, ktorý pochádzal práve z obce Slanica. Pomník Antona Bernoláka - pred kostol na ostrov bol premiestnený pomník prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny Antona Bernoláka, rodáka zo Slanice, ktorý pôvodne stál v zatopenej obci Slanica.
Dostupnosť a návštevné informácie
Na ostrov Slanica sa dnes dá dostať pravidelnou lodnou linkou Oravskej galérie z Prístavu č.2 - Slanická Osada. Loď OG SLANICA poskytuje okružné vyhliadkové plavby, spojené s prehliadkou expozícií na ostrove. Expozície sú prístupné sezónne od mája do septembra. Od 1. 5. do 1. 10. 2024, denne o 9.00, 11.00, 13.00, 15.00, 16.30 hod. (od 1.9. posledná plavba o 15.00 hod.). Na webovej stránke www.lodslanica.sk nájdete aktuálne informácie o vyhliadkových plavbách po Oravskej priehrade, o sezóne na Slanickom ostrove umenia a všetkých ostatných aktivitách.
Vstupné
- LODNÝ LÍSTOK A EXPOZÍCIE NA OSTROVE (predaj lístkov na lodi OG SLANICA):
- Dospelí - 10 €
- Študenti, dôchodcovia, ZŤP, vojnoví veteráni - 5 €
- Deti od 3. do 15. rokov, školské zájazdy - 2 €
- Deti do 3. rokov - vstup zadarmo
- EXPOZÍCIE NA OSTROVE (predaj lístkov na ostrove) bez prepravy, iným plavidlom:
- Dospelí - 2 €
- Študenti, dôchodcovia, ZŤP, vojnoví veteráni - 1,50 €
- Deti od 3. do 15. rokov - 1 €
- Deti do 3. rokov - vstup zadarmo
Cirkevné dejiny farnosti Námestovo
Námestovo, mestečko na brehu Oravskej priehrady, je známe vďaka priehrade, unikátnemu ostrovu umenia, malebnej okolitej prírode a nádherným hôľnym vrchom, ktorými je obklopené. Ak chceme nazrieť do cirkevných dejín v Námestove, treba si uvedomiť, aké popredné a dôstojné miesto má Slovensko v rodine kresťanských krajín. U európskych národov vidíme často vonkajšie motívy prijatia kresťanstva.
Začiatky a vývoj farnosti
Cirkevne Námestovo patrilo najskôr pod Trstenú. Najstarší záznam o tom je z roku 1555 z vizitačného protokolu trstenskej fary, kde sa prvý raz spomínajú povinnosti obyvateľov Novej vsi (Námestova) voči trstenskému farárovi. Na konci 16. storočia Juraj Thurzo, zemský pán, zriadil protestantskú faru v Lokci. Vtedy sa Nová ves - Námestovo dostalo cirkevne pod správu lokčianského protestantského farára. Tento stav trval do roku 1612.
Z podnetu samotných obyvateľov Námestova, hlavne jeho šoltýsov ale i superintendenta Eliáša Lányho, ktorý roku 1611 vizitoval lokčianskú faru a farár sa mu sťažoval, že vzdialené osady si nedostatočne plnia náboženské i hmotné povinnosti voči farárovi, sa zemský pán Juraj Thurzo rozhodol na sviatok sv. Petra a Pavla roku 1612 zriadiť protestantskú faru v Námestove. Juraj Thurzo nariadil námestovcom postaviť kostol, faru a školu. Kostol mali stavať podľa vzoru farského kostola v Lokci. K novovzniknutej fare boli z lokčianskej farnosti odčlenené osady: Jasenica, Vavrečka, samotné Námestovo a Rabča. Prvým námestovským pastorom bol Ján Neborovini.
Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove
Prvé písomné záznamy o výstavbe kostola pochádzajú z rokov 1655 - 1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Neskôr bol viackrát prestavaný a rozšírený, hlavne po veľkom požiari na konci 18. storočia. Pôvodne to bol jednoloďový kostol, ktorý už pri výstavbe priestorovo nevyhovoval. Tento pred rokom 1655 obyvatelia Námestova predali do Pucova. V miestnej kronike je zaznamenané, že ľud tejto obce ho „odniesol, keďže nemal na to ťažný dobytok“. Po zrušení evanjelickej farnosti kostol zasvätili apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi. Kostol bol rozšírený najmä počas pôsobenia kňaza Jakuba Jurčáka na fare v Námestove.
Historické zmeny a renovácie
- 17. storočie: Po Jánovi Neborovinim nastúpil Štefan Boczko, ktorý tu pôsobil do roku 1672 a nešťastne sa zapojil do tzv. Pikovho povstania. Potom pred trestom utiekol do Sedmohradska. V roku 1672 po prvýkrát námestovskú faru obsadil katolícky kňaz, ale už v roku 1678 faru znova obsadil protestantský pastor za pomoci Thökölyho kurucov. V rokoch 1672 až 1678 katolíckemu kňazovi Róbertovi Chmeľovskému vypomáhali jezuitskí kňazi z lokčianskej farnosti. V roku 1706 bol v Námestove protestantský pastor Jastrabini Fabianus. Posledným protestantským pastorom v Námestove bol Juraj Pixiades. Od roku 1708 bolo k farnosti pričlenených trinásť filiálok.
- 18. storočie: Postupne sa zvyšoval počet obyvateľov a to si vynútilo rozšírenie kostola. Už v roku 1813 sa magistrát mestečka obrátil na direktora Oravského komposesorátu Jozefa Erdődyho s prosbou o finančnú pomoc. Celkové náklady za opravu kostola v roku 1821 boli 5463 zlatých, 13 denárov. Interiér kostola mal tri oltáre. Na hlavnom oltári boli postavy svätých apoštolov Šimona a Júdu, patrónov námestovskej farnosti. Sochy svätých dali veriaci vyhotoviť na vlastné náklady. Bočné oltáre boli zasvätené sv. Anne a sv. Kataríne. Postupne boli v kostole umiestnené aj sochy Sedembolestnej Panny Márie, sv. Heleny, Veroniky, Márie Jakubovej a Márie Salome. V roku 1832 dali pozlátiť sedem sošiek anjelov, ktoré spolu so sochami sv. Štefana a Ladislava zdobili oltár sv. Kataríny. Na oltári sv. Anny stáli sochy sv. Rochusa, sv. Sebastiána a sv. Jána Nepomuckého. Do dnešných čias sa zachovali barokové sochy sv. Kataríny a sv. Barbory. V období prestavby bola už v kostole kamenná krstiteľnica, kamenný chór a orgán so siedmimi mutáciami. Starobylý organ dalo panstvo v roku 1836 opraviť. V rámci stavebných prác pri rozširovaní kostola sa opravili aj dva značné poškodené portály. Následne sa k západnej strane veže pristavila Kaplnka Svätého Božieho hrobu. Podľa súpisu škôd, kostolu plamene neublížili. Povodeň v roku 1842 poškodila cintorín aj budovu fary.
- 19. storočie: Požiar v roku 1877 zničil takmer tretinu mesta a značne poškodil kostol. Oprava kostola sa mohla uskutočniť vďaka finančným darom grófa Edmunda Zichyho, veriacich, ale najmä rodiny Murínovej. Autorom projektu stavby, ktorá bola realizovaná v novorománskom slohu, bol pravdepodobne architekt Peter Muller zo Spiša. Do novej svätyne premiestnili hlavný oltár a vymenili požiarom poškodenú strechu za novú, šindľovú. Požiar zničil aj kostolné zvony. Preto v roku 1878 námestovský richtár Ján Kubány požiadal Oravskú župu o pôžičku 2 200 zlatých na zakúpenie nových zvonov. Koncom 19. stor. bol kostol zariadený novými oltármi a kazateľnicou, ktorú zdobili reliéfy štyroch evanjelistov. Hlavný oltár bol zasvätený sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi. Bočné oltáre Sv. Kataríne a Sedembolestnej Panne Márii. Boli tu aj závesné obrazy Madony z 18. stor. a Svätej rodiny zo začiatku 19. storočia. V roku 1906 došlo k ďalšiemu požiaru, ktorý zničil strechu.
- 20. storočie: V roku 1917 Rakúsko-Uhorská vrchnosť vzala zvony pre vojenské účely. Nové zvony boli dodané behom 7 rokov. Významným rokom bol rok 1920, kedy boli obnovené stropné maľby (namaľoval ich majster Váňek z Prahy). V roku 1930 boli obnovené lavice a podlaha. Počas druhej svetovej vojny bol kostol v značnej miere zničený. Opäť boli poškodené zvony, ktoré sa dôsledkom požiaru roztavili. Súčasné zvony sú zasvetené Sv. Šimonovi a Júdovi (patróni mesta aj kostola), Sv. Cyrilovi a Metodovi, Sedembolestnej Panne Márii, Sv. Kataríne a umieračik Sv. Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Panny Márie Lurdskej. V týchto priestoroch sa nachádza aj Pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny. V Námestove vtedy zahynulo 72 ľudí. Ďalej sa tu nachádza tabuľa venovaná Chryzostomovi Jánovi Bardysovi, rodákovi z Námestova. Kostolné okná sú od akad. maliara Vinceta Hložíka. Hlavnou témou je stretnutie človeka s Bohom. Krížová cesta je dielom akad. sochára Petra Hložíka. V kostole sa zachovali aj niektoré umelecké pamiatky. Sú to barokové sochy Sv. Barbory a Sv. Kataríny zo začiatku 18. storočia. Hlavný oltár a dva bočné oltáre s kazateľnicou sú z polovice 19. storočia. Kostol má vo svojom inventári pacifikál z roku 1743 od známeho umelca Szillassiho. Obklad kostola je zhotovený z travertínu a podlaha zo Spišského mramoru. Vtedajší dekan vdp. Serafín Rončák venoval všetky sily oprave kostola. Postupne bol kostol upravený, aby slúžil pre potreby cirkevných obradov aj filiálok obcí Slanica, Vavrečka a Oravská Jasenica. Na južnej strane bola postavený kaplnka zasvätená Lurdskej Panne Márii. Vnútro chrámu vymaľoval majster maliar p. Jelínek z Ostravy. V roku 1969 sa stal správcom farnosti vdp. Jozef Vrbovský, doterajší správca farnosti Toporec, rodák z Medzibrodia na Orave. Vtedy sa začala rekonštrukcia kostola náročná na finančné prostriedky i čas. Bola rozšírená sakristia, múry kostola sa odizolovali odvzdušňovacím kanálom. Bola vybudovaná kanalizácia dažďovej vody a na celom objekte vymenené okná a dvere. Uskutočnila sa obnova strechy kostola a jej pokrytie medeným plechom. Z pôvodnej kaplnky bol urobený tretí vchod do kostola. Do sakristie bol dodaný nový nábytok, do kostola zavedené elektrické vykurovanie akumulačnými pecami a urobená rekonštrukcia elektrického osvetlenia. V zadnej časti boli vytvorené dve spovedné miestnosti. 10 kostolných okien je vyplnených vitrážami od akad. Mal. Vincenta Hložníka. Práce realizovali Umelecké remeslá v Prahe. V letnom období roku 1982 bola urobená nová omietka na vonkajších stenách a na strope vnútri boli reštaurované maľby z roku 1952. Po obnove chrámu sa konala jeho posviacka pri príležitosti odpustovej slávnosti v roku 1982. Vykonal ju vtedajší spišský kapitulný vikár Štefan Garaj za účasti asi 5000 veriacich. 11. novembra 1990 svoju činnosť v Námestove obnovila Katolícka jednota. V roku 1997 sa stal farárom farnosti Námestovo Blažej Dibdiak, rodák z Novoti.
- 21. storočie: Od 1.7.1997 sa doterajšia filiálka Vavrečka stala samostatnou farnosťou a novým farárom sa tam stal vdp. 1.7.1998 sa samostatnou farnosťou stala druhá námestovská filiálka Oravská Jasenica a novým správcom farnosti sa tam stal vdp. Peter Palider. V roku 1998 bol v Námestove prvýkrát celoslovenský gospelový festival Verím Pane. Odvtedy sa tento festival koná v Námestove pravidelne každý rok. V roku 1999 mal primície Jaroslav Barta. Od 2.9. začala svoju činnosť nová Cirkevná základná škola sv. Gorazda. V tomto roku sa začalo aj so stavbou novej farskej budovy vedľa kostola. Rok 2000 bol vyhlásený sv. otcom Jánom Pavlom II. ako jubilejný rok a námestovský kostol bol naším otcom biskupom vyhlásený za jubilejný kostol, v ktorom bolo možné počas roku získať úplné odpustky. Od 1.8.2000 bol v Námestove zriadený rehoľný dom Saleziánov Don Bosca a nastúpili tu dvaja saleziáni. Od roku 2001 bolo zriadené v ZUŠ Námestovo oddelenie Cirkevnej a chrámovej hudby, pre výchovu nových organistov. V tomto roku bola uskutočnená aj väčšia oprava organu v kostole p. Štefanom Tyrolom z Oravskej Polhory a pre kostol bol zhotovený nový drevený betlehém, ľudovým rezbárom, pánom Jánom Sivoňom zo Sihelného. Rok 2003 bol sv. otcom vyhlásený za rok ruženca. Pri tejto príležitosti bola v našej farnosti akcia s putovným ružencom v rodinách. V roku 2003 sa podarilo dokončiť stavbu farskej budovy s pastoračným centrom v suteréne fary a s ihriskom za farou s asfaltovým povrchom. Otec biskup Mons. Andrej Imrich ju požehnal 30.3. 2003. V tomto roku začali pondelkové sv. omše pre manželov s účinkovaním rodičovského zboru a príhovormi pre manželov. Samozrejmosťou sú aj sv. omše pre deti a mládežnícke sv. V roku 2004 sa podarilo zrealizovať obnovu fasády kostola, nové vetranie kostola - ventiláciu, nové osvetlenie interiéru i vykurovanie kostola radiátormi a plynovou kotolňou. V júni bol vysvätený za kňaza a mal v Námestove primície Dp. V roku 2005 bola dokončená úpravu okolia kostola - nová zámková dlažba, nové zavesenie zvonov a ich elektrifikácia a nové okná na dome v ktorom bývajú sestričky. V roku 2006 v mesiacoch jún a júl sa v kostole robila nová elektroinštalácia. V mesiaci september a október sa maľoval interiér kostola. Steny maľovala firma p. Pisarčika a stropne obrazy p. Olšavský z Bratislavy.