Vianoce vo Švédsku, známe ako Jul, sú obdobím plným svetla, tradícií a rodinnej pohody, ktoré sa výrazne líšia od zvykov v iných krajinách. Napríklad, Andrea Klamparová Hovorka, zakladateľka spolku „Deti Slovenských rodičov žijúcich vo Švédsku”, po príchode do Švédska v roku 2000 zažila prvé Vianoce s počudovaním nad odlišnými zvykmi. Pre ňu bol šokom absencia kapra a bohato prestretý stôl, ktorý nezodpovedal jej slovenským predstavám o Vianociach. Medzitým si však zvykla na švédske tradície, ktoré kombinujú kresťanské a pohanské prvky.
Historické Korene Švédskych Vianoc
Hlboké korene švédskych Vianoc siahajú až k pohanským tradíciám, najmä k sviatku Jule. Tento starobylý sviatok zimného slnovratu sa oslavoval medzi 20. až 23. decembrom a symbolizoval návrat svetla a nádeje, ako aj prípravy na novú sezónu života. Bol plný symboliky ako oheň, svetlo a večný kolobeh života. Jule je 8. sviatkom Kola roku, cyklu, ktorý predstavuje prirodzený prechod ročných období.
Príchod kresťanstva v 10. storočí postupne prepojil tieto pohanské zvyky s kresťanskými oslavami. Mnohé tradície, ktoré sú dnes s Vianocami spojené, majú pôvod v pohanskom sviatku Jule, vrátane výzdoby ako vence, vianočné stromčeky, sviečky a dávanie darčekov.
Oslava Jule
Pohanský sviatok Jule sa oslavoval rôznymi rituálmi. Bolo zvykom vytvoriť Jule oltár s použitím sezónnych prvkov ako vetvy ihličnanov, imelo, cezmína, sviečky (červené, zelené, zlaté a biele), orechy, jablká, pomaranče a gaštany. Tradične sa zapaľovalo poleno Yule pre ochranu na nadchádzajúci rok, pričom popol z neho sa uschovával po celý rok. Ak nebolo možné poleno zapáliť, nahrádzal sa rituál symbolickým oltárom so sviečkami a poleno sa ozdobilo šiškami a sušeným ovocím. Stromček sa ozdoboval podomácky vyrobenými ozdobami zo sušeného pomaranča a citrónu, škorice, šišiek a červených alebo zlatých mašlí. Súčasťou osláv bolo aj symbolické "spálenie starého a privítanie nového", kedy sa na papier napísalo, čoho sa chcel človek zbaviť, a papier sa spálil. Sezónne jedlá zahŕňali pečené jabĺčka alebo jablkový koláč, medové sušienky alebo chlieb a koreňovú zeleninu, ktoré sa zdieľali s blízkymi. Dôležitá bola aj introspekcia a prechádzky v prírode, aby sa ľudia spojili s energiou zeme a vnímali zimný pokoj.
Adventné Obdobie a Sviatok Svetla - Lucia
Vianočné prípravy vo Švédsku začínajú prvou adventnou nedeľou. Takmer každá rodina vlastní adventný veniec, zdobený najčastejšie lišajníkom, a každú adventnú nedeľu na ňom zapália jednu zo štyroch sviečok. Vchodové dvere najčastejšie zdobí adventný veniec a okno elektrický vianočný svietnik v tvare hviezdy. V obchodoch nájdete adventné kalendáre a na pošte si môžete kúpiť špeciálne edície vianočných známok a samolepiek, z ktorých výťažok ide na dobročinné účely. Cez advent by Švédsko z vesmíru vyzeralo takmer ako veľká elektráreň, keďže tmavé dni sa Švédi snažia spríjemniť tisíckami malých svetiel. Doma zapaľujú sviečky, osvetľujú domy a záhrady, zdobia byty aj kancelárie.
Sviatok svätej Lucie (13. december)
Jedným z najobľúbenejších a najvýraznejších sviatkov adventu je Sviatok svätej Lucie, ktorý sa slávi 13. decembra. V tento deň si najmladšie dcéry z každej rodiny oblečú pred svitaním biele rúcho s červenou šerpou a na hlavu si nasadia korunu zo zelených rastlín so zapálenými sviečkami. Spolu so súrodencami potom zobudia rodičov a ponúknu im kávu a Luciine koláčiky (lussekatt), sladkú buchtu s príchuťou šafranu posypanú hrozienkami. Chlapci, oblečení v bielych košeliach s vysokými čiapkami a čarovnou paličkou s hviezdou, sa tiež pripájajú k tejto tradícii. V mestách sa konajú sprievody, ktoré vedie bielo odetá Lucia s korunou zo sviečok na hlave. Je to oslava svetla, najmä pre blížiacu sa tmu počas studených zimných mesiacov.
Štedrý Deň - Julafton
Hlavným dňom švédskych Vianoc je Štedrý deň, ktorý sa nazýva Julafton. Rodiny sa stretávajú už o deň skôr, spoločne pripravujú jedlo a zdobia vianočný stromček. Opäť sa zídu 24. decembra okolo obeda, pripíjajú si tradičným vianočným teplým nápojom glögg (podobný punču, do ktorého sa pridávajú celé olúpané mandle a hrozienka) a jedia zázvorové sušienky.
Televízna tradícia "Kalle Anka"
O tretej poobede všetci zasadnú k televízorom a pozerajú "Kalles jul", čo je vianočná show káčera Donalda. Je to tradícia už od roku 1959, keďže Vianoce boli jednou z mála príležitostí, kedy v televízii dávali animované rozprávky. Tento špeciál obsahuje zostrih rôznych kreslených rozprávok od Disneyho, ako sú Snehulienka, Popoluška, Robin Hood a krátke filmy s Mickey Mousom. Počas rozprávky si väčšina dospelých zvykne zdriemnuť v mäkkých pohovkách, čo je čas, kedy sa jedlo usadí v žalúdku, prípadne sa podáva káva a niečo sladké.
Vianočný "Julbord" a Jedlo
Po rozprávkach sa všetci presunú k slávnostne prestretému vianočnému stolu. Vianočné menu sa podáva formou bufetu, známeho ako Julbord, hoci samotní Švédi tento termín nepoužívajú pre bežný "švédsky stôl", ale špecificky pre vianočné hostiny. Je dôležité dodržiavať určité poradie pri výbere jedál: zvyčajne sa začína studenými rybami a mäsom, nasledujú teplé jedlá.
- Studené jedlá:
- Rôzne druhy nakladaných sleďov (sill).
- Čerstvý, surový losos obložený pórom alebo bez neho (gravlax).
- Varené vajcia natvrdo nakrájané na polovičky, ozdobené kaviárovou nátierkou alebo oranžovým kaviárom.
- Pečeňová paštéta.
- Zavináče v rôznych nálevoch.
- Teplé jedlá:
- Tradičná vianočná šunka (julskinka), často potretá horčicou a zapečená so zemiakmi a červenou kapustou.
- Pečené bravčové rebrá (revbenspjäll) alebo hovädzie mäso.
- Miniatúrne párky „prins korv”.
- Mäsové guľôčky „köttbullar”, podávané vždy s varenými zemiakmi.
- Varená sušená treska v bielej omáčke (lutfisk).
- Bravčové alebo morčacie mäso.
- Vianočná špecialita - varená hnedá fazuľa so slaninou, zapečená v cibuli.
- Janssons frestelse (Janssonovo pokušenie) - zemiaky so smotanou, cibuľou a ančovičkami pečené dozlatista (novší pokrm z 40. rokov 20. storočia).
- Prílohy a dezerty:
- Brusnicový džem.
- Tvrdý suchý celozrnný chlieb (knäckebröd), biely chlieb alebo chlebové buchty z bielej múky.
- Rôzne druhy syrov.
- Ryžová ovsená kaša (risgrynsgröt), v ktorej je ukrytá mandľa. Hovorí sa, že kto ju nájde, do roka sa ožení alebo vydá (alebo dostane darček). Podáva sa s malinovým džemom (hallonsylt) alebo posypaná škoricou. Ak zostane, môže sa zmiešať so šľahačkou a ovocnou omáčkou (ris a la malta).
- Sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou pre šťastie.
- Vianočné pečivo v tvare capa, hviezd, srdiečok a prasiatok, napríklad perníčky (pepparkakor).
- Maslový karamel (knäck) a čokoládové hľuzovky.
- Nápoje:
- Vianočné pivo (julöl).
- Sýtený nealkoholický nápoj (julmust).
- Tradičný vianočný nápoj glögg (varené víno s klinčekmi, koreninami, hrozienkami, mandľami a štipkou tvrdého alkoholu).
- Tradičný snaps (korenená vodka, podávaná studená v špeciálnych pohároch).
Recept na tradičný švédsky Snaps
Snaps je v podstate vodka (pôvodne brännvin) s prídavkom byliniek a korenia. Hoci sa kedysi používal na zakrytie zlej chuti vodky, dnes je obľúbeným vianočným nápojom.
Ingrediencie:
- 700 ml vodky (alebo brännvinu)
- 1 čajová lyžička anízu
- 1 čajová lyžička feniklových semienok
- 1 čajová lyžička rasce
- 1 čajová lyžička trstinového cukru
- Kôra z 1 citróna
Postup:
- Všetky ingrediencie zmiešajte v širokom pohári.
- Po niekoľkých hodinách vyberte citrónovú kôru. Snažte sa ju olúpať v jednej dlhej špirále, aby ste ju neskôr ľahšie vylovili.
- Po 3 dňoch sceďte do sterilizovanej fľaše.
- Nechajte najmenej týždeň zrieť a potom ochutnajte. Ak sa nápoj zdá príliš štipľavý, zrieďte ho väčším množstvom obyčajnej vodky.
- Snaps podávajte vždy studený.
Rozdávanie Darčekov a Vianočný Škriatok Tomten
Po jedle sa všetci opäť zhromaždia pri stromčeku a čakajú na Mikuláša. Vo Švédsku darčeky nosí Jultomten alebo skrátene Tomten - vianočný škriatok-deduško s červenou čiapkou a hustým bielym plnofúzom, ktorý je kombináciou dobrého škriatka, Santa Clausa a svätého Mikuláša. Obvykle v podvečer zabúcha na dvere a zháňa sa po dobrých deťoch.
Jultomten je niekedy sprevádzaný malým trpaslíkom Julnissar. Darčeky vhadzuje otvoreným oknom. Na rozdiel od anglického Santa Clausa je švédsky vianočný škriatok skromnejší a sane s darčekmi si ťahá sám. Pred niekoľkými stovkami rokov existovala tiež tradícia Julklapp alebo vianočné klepanie, kedy sa zaklopalo na dvere priateľa alebo suseda a na prahu sa nechal malý darček, často vyrobený zo slamy alebo dreva. To dalo švédskym vianočným darčekom názov „julklappa“, kde slovo „klappa“ znamená švédsky klopanie. Švédi si dávajú záležať na krásne zabalených darčekoch a mnohokrát ich aj sami vyrábajú.
Občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa, čo má pôvod v mikulášskom čertovi. Babičky deťom pri stromčeku rozprávajú legendu o lakomom starom capovi, ktorý odmietol darovať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku. Za trest musí chodiť od domu k domu a roznášať deťom darčeky. Preto je vo Švédsku symbolom Vianoc slamený cap alebo slamená koza (Julbok).
Vianočné Dekorácie a Dĺžka Sviatkov
Vianočné stromčeky si Švédi zvyknú stavať dva dni pred Vianocami, alebo až na Štedrý deň (mnohé rodiny majú aj dva!). Ozdobujú ich sviečkami, jabĺčkami, slamenými ozdobami, švédskymi vlajkami či trpaslíkmi. Domácnosti skrášľujú červené tulipány a medovníčky. Jednotlivé miestnosti sa ozdobujú farebnými reťazami a zelenými girlandami zo živých smrekových vetví.
Vianočné sviatky trvajú vo Švédsku až do sviatku svätého Knuta 13. januára. Toho dňa si deti pozvú kamarátov, s veľkou slávou odstroja vianočný stromček a vyhodia ho oknom von. V rámci Európy sa vianočné večere líšia absolútne. Rovnako ako je pre Slovákov ťažké predstaviť si Vianoce bez ryby, aj v iných kultúrach majú svoje gurmánske zvyky. Na Slovensku sa tradične konzumuje kapor, v kresťanskom výklade ryba nie je mäso, a preto bol domáci kapor akceptovateľný počas pôstneho obdobia. V súčasnosti ho síce vytláča losos či tuniak, ale stále si udržiava prívlastok „tradičný“. Vianočné menu sa líši aj v rámci jednej krajiny.
Moderné Vianočné Podujatia a Štokholm
V Štokholme sú Vianoce sprevádzané aj modernými tradíciami. Patrí sem napríklad vianočný beh, kedy sa začiatkom decembra zhromaždia ľudia, aby spoločne odbehli tri kilometre v kostýmoch Santa Clausa s dobročinným úmyslom. Viac ako 40 ulíc a námestí v Štokholme sa každoročne vyzdobí jedným miliónom LED svetiel, ktoré v meste vytvárajú rozprávkovú atmosféru, pretože svetlá sú najobľúbenejšou vianočnou ozdobou Švédov pre dlhé a tmavé zimy.
V Štokholme si pár dní pred Vianocami môžete užiť najstaršie vianočné trhy vo Švédsku na námestí Gamla stan, kde nájdete stánky s domácimi dobrotami a ručne vyrobeným tovarom. Uprostred stánkov vymaľovaných tradičnou červenou farbou sa vždy týči jeden z najkrajších vianočných stromčekov na svete.
Kam na Vianoce vo Švédsku?
Ak milujete sneh a chcete zažiť jedinečnú vianočnú atmosféru, Švédsko ponúka niekoľko nezabudnuteľných miest.
- Abisko: Táto dedinka v Laponsku, obklopená horami, je najčastejšie odporúčaným miestom, kde si môžete vychutnať pohľad na polárnu žiaru. Okrem toho si tu môžete vyskúšať aj jazdu na snežnom skútri alebo jazdu so psím záprahom.
- Štokholm: Historická štvrť Gamla Stan je stelesnením stredovekej architektúry, švédskej histórie a kultúry. Vianočná prechádzka historickými kulisami osvetlenými mnohými svetlami je skutočným zážitkom.
- Göteborg: Mesto je známe predovšetkým svojimi krásnymi vianočnými trhmi, ktoré sa radia medzi najlepšie v celej Škandinávii. Tie najslávnejšie sa konajú v zábavnom parku Liseberg, kde sa koná množstvo zaujímavých predstavení s vianočnou tematikou.