Obľúbené miesta pre katolícke sobáše
Aj katolícke sobáše majú svoje obľúbené miesta a lokality. Mnohí snúbenci sa rozhodujú pre konkrétny kostol nielen pre prostredie, či pekný stavebný sloh, zachovalé pamiatky a celkový dizajn, ale veľkú rolu zohráva často aj kňaz, ktorý ich sobáši. Keďže je však možnosť zavolať si kňaza kamkoľvek mimo jeho pôsobiska, predsa len môžeme hovoriť o tom, ktoré miesta (v rámci katolíckej cirkvi) sú pre uzavretie manželstva „naj“.
Kostol svätej Alžbety Uhorskej (Modrý kostolík) v Bratislave
Popularita a architektonický význam pre svadby
V Bratislave je viacero miest, kde často znejú svadobné zvony, no asi najkrajším kostolíkom na sobáše je Modrý kostolík, známy aj ako kostol sv. Alžbety Uhorskej v centre mesta. Táto secesná stavba, ktorá sa nachádza v centre Bratislavy, patrila medzi prvé stavby, ktoré boli v tejto časti mesta vystavané. Kostol svätej Alžbety Uhorskej patrí k významným architektonickým dominantám okrajovej časti historickej zóny Bratislavy a je častou voľbou pre snúbencov.
História rehole alžbetínok a výstavba kostola
Tak ako viacero ďalších cirkevných stavieb v hlavnom meste Slovenska z prvej polovice 18. storočia, aj komplex kostola s kláštorom rehole svätej Alžbety je spojený s veľkorysou mecénskou činnosťou arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho. Koncom leta 1738 sa na jeho prianie do Prešporka z Viedne prisťahovali rehoľné sestry hospitálneho rádu alžbetínok. Spolu s inými rádmi bola ich hlavnou náplňou starostlivosť o chorých a siroty.
Usadili sa na severnom predmestí vtedajšieho mesta, kde od nepamäti stávali špitály a chudobince. Toto miesto obývali už v minulosti, pôsobili tu od roku 1420, no v tridsiatych rokoch 16. storočia, v dôsledku tureckého ohrozenia, ho museli opustiť. Ich kláštor aj so špitálom v obave, aby sa nestali opornými bodmi blížiacich sa tureckých hord, zbúrali. V rozpätí nasledujúcich štyroch rokov si postavili komplex kláštorných budov, nemocnice a kostola na dnešnej Špitálskej ulici.
Prípravné práce na stavbu kostola začali už v decembri 1738, teda po troch mesiacoch od príchodu sestier alžbetínok z Viedne. Základný kameň bol položený 22. júna 1739. V roku 1740 bola dokončená stavba múrov a v roku 1742 sa dosiahol najvyšší bod stavby. 18. septembra toho istého roku sa konala posviacka dvoch zvonov, ktoré daroval arcibiskup Esterházy: väčší z nich bol zasvätený patrónke kostola a svätému Imrichovi, menší Sedembolestnej Panne Márii. V roku 1743 bola dokončená celá stavba a 10. novembra za prítomnosti viacerých hodnostárov sa konala slávnostná posviacka kostola.
Komplex alžbetínskeho kláštora bol vážne narušený počas druhej svetovej vojny, keď bol zbombardovaný 21. februára 1945 vzdušnými silami ZSSR. Do priestoru bývalej záhrady neskôr radikálne zasiahla výstavba z druhej polovice 20. storočia zo strany Heydukovej ulice, keď bol postavený nemocničný areál.
Architektúra a exteriér
Táto jednoloďová baroková stavba je dielom viedenského staviteľa Franza Antona Pilgrama, ktorý okrem svojej vlasti pôsobil v 18. storočí i na území Slovenska. Jeho vôbec prvým dielom bola stavba alžbetínskeho kostola vo Viedni, a preto je aj bratislavský kostol postavený v podobnom štýle. Na hmotu kostola nadväzuje po ľavej strane dvojposchodová, štvorkrídlová stavba kláštornej budovy.
Charakteristickým znakom priečelia kostola je jeho etážovitosť. Horizontálnymi rímsami je delené na štyri nerovnako vysoké polia. Druhé nadzemné pole okrem dominantného kazulového okna obsahuje po jeho stranách niky s postavami dvoch uhorských panovníkov - svätcov: svätého Štefana (vľavo) a svätého Ladislava. Súsošie Svätá Alžbeta so žobrákom je umiestnené v nike priečelia.
Autorom sochárskej výzdoby na chrámovom priečelí je významný umelec neskorého baroka - Ľudovít Gode (? - 1759). Sochár, pochádzajúci zo sliezskej umeleckej rodiny, sa v štyridsiatych rokoch 18. storočia usadil v Bratislave. Na nasledujúce takmer dve desaťročia je jeho tvorba spojená nielen s Bratislavou, ale aj s bližším či vzdialenejším okolím. Svojím dielom nadviazal na tvorbu svojho učiteľa Georga Raphaela Donnera - predovšetkým kompozíciou i typom postáv. Jeho prvou významnou prácou bola sochárska výzdoba alžbetínskeho kostola a kláštora.
Umelecká výzdoba interiéru
Ikonografia výzdoby interiéru napĺňa jednotný program viažúci sa na patrónku rehole, ktorej je kostol zasvätený - svätú Alžbetu Durínsku, jej pozemský, mystický i posmrtný život. Výzdobou interiéru kostola poverili jedného z najvýznamnejších rakúskych umelcov tohto obdobia - Paula Trogera (1698 - 1762), ktorý bol v rokoch 1754 - 1757 rektorom viedenskej Akadémie umenia. Napriek tomu, že Troger patrí k významným predstaviteľom neskorého baroka v celoeurópskom kontexte, na Slovensku zanechal jediné dielo - výzdobu kláštorného kostola alžbetínok v Bratislave.
Hlavný a bočné oltáre
Ideovým ohniskom je obraz hlavného oltára z roku 1741, na ktorom Paul Troger zobrazil kľúčový motív legendy - Videnie svätej Alžbety s postavami kľačiacej svätice v rehoľnom rúchu a ukrižovaným Kristom, ktorý sa k nej nakláňa z kríža. Dielo zobrazuje víziu svätej Alžbety, ktorá v extatickom vytržení sleduje zjavenie Spasiteľa na kríži. Po stranách hlavného oltára sa nachádzajú sochy v životnej veľkosti - svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského. Nad oltárnym obrazom je znak františkánskej rehole.
Na bočných stenách kostola sú obrazy, ktoré sú tiež dielom Paula Trogera a jeho žiakov - Svätá Rodina na pravom bočnom oltári a Anjeli oplakávajúci Krista na ľavom oltári.
Fresková výzdoba stropu
Pre každého návštevníka chrámu je zrejme najzaujímavejšia fresková výzdoba stropu. Ústrednú kupolu pokrýva rozmerovo najrozsiahlejšia freska Glorifikácia svätej Alžbety. Odkrýva sa tu priehľad do neba orámovaný fiktívnym kruhovým tambúrom po obvode, kde sa odohráva oslávenie svätej Alžbety zobrazenej v rehoľnom rúchu. Kľačí na oblakoch pred Kristom, ktorého tróniaca postava s krížom a svätožiarou z lúčov je ťažiskom výjavu.
Ikonograficky hlavná skupina na prednej (čelnej) strane presahuje v smere osi kostola i s oblakmi architektonické rámovanie. Do koncentrických prstencov oblakov po obvode sú zakomponované skupiny anjelských postáv v pohybe, poletujúci anjeli i nebeský chór anjelov spievajúcich a hrajúcich na hudobné nástroje. Kruhová kupola je v pendatívoch doplnená sediacimi alegorickými ženskými postavami v maľovaných nikách, znázorňujúcimi štyri Cnosti (personifikácie Umiernenosti, Múdrosti, Trpezlivosti a Štedrosti s ich atribútmi).
Klenbová fresková výmaľba kostola s ústrednou freskou Glorifikácia svätej Alžbety (1742 - 1743) od Paula Trogera. Maľovaná iluzívna architektúra na klenbovom poli nad hlavným oltárom sa takisto otvára do neba s alegorickými postavami, ktoré sú symbolom Milosrdenstva. Dôležitým prvkom je letiaci anjel držiaci zvitok s biblickým citárom z Matúšovho evanjelia, ozrejmujúcim zmysel celku: Beati Misericordes quoniam ipsi Misericordiam consequentur (Blažení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo (Mt 5,7)).
Maľby s alžbetínskou tematikou dopĺňajú fiktívne tektonické články plných tvarov imitujúce plastickú výzdobu s barokovou ornamentikou, ktoré pokrývajú celú plochu klenby a stien a pokračujú aj na rovnom podklenutí chóru pri vchode. Na realizácii iluzívnej architektúry a dekoratívnych doplnkov sa podieľali špecialisti kvadraturisti, majstrovi pomocníci a jeho žiaci, spomedzi ktorých je v Bratislave pravdepodobná účasť Johanna Jakoba Zeillera (1708 - 1783), ktorý sám vo svojom životopise spomína klenbové fresky kláštorného kostola alžbetínok a najmä ich iluzívne architektonické časti.
Ostatné chrámové zariadenie
Aj výzdoba ostatného chrámového zariadenia sa námetovo viaže k životu patrónky kostola. Návštevníka upúta kazateľnica na pravej stene a tiež bohato vyrezávané lavice z dubového dreva. Na prednej a zadnej časti lavíc sú vyrezané reliéfy so scénami zo života tejto veľkej svätice. V zadnej časti je to umývanie nôh chudobným a rozdávanie almužny žobrákom a vpredu starostlivosť o chorých a prijatie rehoľného rúcha od biskupa. V kostole sa nachádzajú dva chóry, čo je zriedkavé.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Najväčší chrám a obľúbené miesto pre svadby
Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku a významná gotická pamiatka strednej Európy. Stojí v srdci Košíc na Hlavnej ulici a je katedrálou Košickej arcidiecézy. S jeho stavbou sa začalo okolo roku 1380 a dokončený bol v roku 1508. Okrem impozantného exteriéru ukrýva majestátna katedrála vzácny interiér, kde upúta najmä oltár sv. Alžbety s 48 gotickými maľbami. Samozrejmosťou sú aj sobáše priamo v Dóme, ktorý je srdcom mesta a obľúbenou voľbou pre mnohých snúbencov.
Praktické informácie k rezervácii svadby
Ak máte záujem o sobáš v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, je potrebné zájsť na farský úrad (často na Hlavnej ulici), kde sa stretnete s kaplánom, ktorý vás zapíše do počítača. Dóm aj priľahlú Kaplnku sv. Michala majú na starosti oni. Je dôležité si uvedomiť, že termín a čas už nemusí byť voľný, preto sa odporúča vybavovať svadbu čo najskôr. Kaplán vám zapíše aj požadovaný dátum a čas, a zvyčajne sa za sobáš platí poplatok.
Na farskom úrade vám dajú aj potrebné papiere na matriku a vysvetlia, čo všetko je potrebné vyplniť a kam odniesť. Nezabudnite si so sebou priniesť občianske preukazy, kaplán si ich bude prefocovať. Hoci sa odporúča vybavovať svadbu s dostatočným predstihom, nie je nevyhnutné plánovať ju až rok dopredu; rezervovať si miesto je možné aj skôr a budete mať o jednu starosť menej.
Ďalšie obľúbené kostoly pre svadby na Slovensku
Košice
V Košiciach je pre sobáše okrem Dómu sv. Alžbety obľúbená aj Kaplnka sv. Michala. Je to ďalšie miesto v Košiciach, kde sa najviac uzatvárajú sobáše. Kaplnka bola postavená v druhej polovici 14. storočia a spája sa aj s posmrtným životom.
Spiš
V rámci Spiša vedie medzi najobľúbenejšími miestami sobáša Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi, ktorý je architektonickým skvostom. Snúbenci sa radi sobášia aj v kežmarskom farskom kostole či v nádhernom prostredí Mariánskej hory v Levočskej bazilike.
Banská Bystrica
Banská Bystrica sobáši páry najčastejšie v katedrále alebo vo Farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie - oba sú v nádhernom historickom centre mesta. V rámci diecézy sa obľube teší aj kostol kapucínov na Raticovom vrchu, odkiaľ je nádherný výhľad na Podpoľanie a blízkosť neba je priam zaručená ako bonus ku jedinečnému dňu.
Žilina
Na severe Slovenska sa snúbencom páči povedať „áno“ nielen v centre mesta vo farskom kostole na schodoch, ale skrytou perlou pre sobáše je starodávny, krásne zrekonštruovaný kostolík sv. Štefana Kráľa v Žiline - Závodí s opevnením a vnútorným nádvorím, ktoré poskytne svadobčanom pokojné prežitie nádherných chvíľ pred Bohom a ľuďmi.
Trnava
V Trnave svadobné autá a sprievody zastávajú najčastejšie pred kostolom sv. Mikuláša, kde sa sobáši najviac párov. V Trnavskej arcidiecéze patrí medzi najobľúbenejšie medzi snúbencami a zároveň je to i farský kostol, kde sa majú podľa cirkevného predpisu uzatvárať manželstvá.
Nitra
Štatistiku najobľúbenejších kostolov, kde si najčastejšie páry vysluhujú sviatosť manželstva, si síce v nitrianskej arcidiecéze nevedú, ale dlhodobo jasne vedie františkánsky kostol sv. Petra a Pavla pod hradom.
Bratislava (okrem Modrého kostolíka)
Okrem Modrého kostolíka sú v Bratislave obľúbenými miestami pre svadby aj Dóm sv. Martina a tiež kostol Najsvätejšej Trojice.
V každom prípade - aj keď je prostredie chrámu nádherné a prispieva k celkovému dojmu sobáša - nezabudnite, že najdôležitejšie je vaše slobodné „áno“ v radosti a láske pred Tým, ktorý vás do manželstva povolal a ktorý vám v tomto okamihu požehná.
tags: #kostol #alzbetinok #svadba