Kontrola úžitkovosti predstavuje pravidelnú zootechnickú činnosť, ktorá zahŕňa zaznamenávanie výkonu (úžitkovosti) alebo prejavu iných hospodársky významných znakov a vlastností hospodárskych zvierat počas ich života. Začiatky výkonu kontroly úžitkovosti súviseli s dosahovaním úspechov v oblasti živočíšnej produkcie a nie je tomu inak ani v súčasnosti. Chov dojníc je súčasťou poľnohospodárstva stovky rokov, pretože mlieko je absolútne dokonalá potravina, ktorá telu dokáže dlhodobo zabezpečiť potrebné živiny.
Význam kontroly úžitkovosti pre riadenie chovu a genetický pokrok
Záznamy z kontroly úžitkovosti poskytujú poľnohospodárskemu manažérovi dôležité dáta, informácie a vedomosti. Tie môže využívať vo svoj prospech v rôznych oblastiach a len s kvalitnými informáciami môže byť úspešný pri riadení svojho chovu.
Kontrola úžitkovosti poskytuje číselné podklady na hodnotenie úžitkovosti všetkých jedincov v populáciách chovov a plemien. To je základným prostriedkom na zlepšovanie vlastností a racionalizáciu chovu hospodárskych zvierat. Získané informácie o vlastnostiach zvieraťa sú základom na vykonávanie selekcie a riadenia plemenitby v chove zvierat. Využívajú sa tiež na vypracovanie opatrení v organizácii chovu s cieľom zabezpečiť plánovanú výrobu. Ide o také vlastnosti zvierat, ktoré priamo súvisia s vlastnosťami uvedenými v chovných cieľoch jednotlivých plemien alebo nejakým spôsobom podporujú ich iné vlastnosti.
Namerané, respektíve hodnotením zistené úrovne vlastností zvierat sú fenotypové hodnoty, ktoré sa spracúvajú pri kontrole dedičnosti. Základnou úlohou kontroly úžitkovosti je roztriediť jedince populácie (stáda) do variačného radu podľa preukázaných vlastností v konkrétnych chovateľských podmienkach a na základe poznania výkonu každého jedinca relatívne objektívne rozhodovať o jeho využití.
Praktické aplikácie pre chovateľov
Z hľadiska potrieb chovateľa plní kontrola úžitkovosti užšiu (primárnu) funkciu. Zahŕňa napríklad:
- zisťovanie výkonu jednotlivých zvierat ako podkladu na vykonávanie negatívnej a pozitívnej selekcie,
- úpravu kŕmnych dávok (najmä dávkovanie jadrových krmív podľa výšky úžitkovosti),
- diferencovanie ceny odpredávaných zvierat podľa výšky ich plemennej alebo chovnej hodnoty.
Využívanie týchto informácií v riadení chovu má pre chov priamy ekonomický následok. V moderných šľachtiteľských programoch sa rozhodujúci podiel genetického zisku realizuje nadpodnikovými šľachtiteľskými opatreniami uskutočňovanými nevyhnutne za účasti chovateľov, ktorí musia vytvárať priestor na uplatnenie celopopulačných postupov.
Kontrolou úžitkovosti u chovateľa sa vytvára predpoklad na selekciu všestranne najlepších plemenníc a plemenníkov v populácii, na produkciu potenciálnych (mladých) plemenníkov cieľavedomým párením najlepších matiek a najlepších otcov nasledujúcej generácie plemenníkov. Umožňuje tiež uskutočňovanie selekcie plemenníkov podľa potomstva, ktorá je pri dôslednom uskutočňovaní najväčším prínosom pri genetickom zlepšovaní vlastností stád.
Metódy kontroly úžitkovosti v chove hovädzieho dobytka
Práce spojené s kontrolou úžitkovosti sú rozdielne podľa druhu hospodárskych zvierat. Kontrolujú sa výkon (produkcia) a ekonomicky významné znaky a vlastnosti jednotlivých zvierat, ako aj celých stád.
V chove hovädzieho dobytka sa kontrolou úžitkovosti zisťuje napríklad:
- produkcia mlieka (dojnosť) kravy za normovanú a celú laktáciu,
- obsah nutričných zložiek mlieka (tuku, bielkovín, laktózy) a ich súhrnná produkcia počas laktácie,
- plodnosť plemenníc,
- dojiteľnosť (funkčné a tvarové vlastnosti vemien kráv),
- hmotnosť kráv,
- index perzistencie laktácie a index stáda,
- príčina vyradenia kravy z chovu a iné.
Výkon činností súvisiacich s kontrolou úžitkovosti zabezpečujú prostredníctvom svojich regionálnych pracovísk Plemenárske služby SR, štátny podnik. Pritom využívajú jednotné metodické postupy, ktoré sú v úplnej zhode s medzinárodne uznávanými štandardmi Medzinárodnej organizácie pre kontrolu úžitkovosti (ICAR, International Committee for Animal Recording).
Aktuálne trendy a ukazovatele
Podľa posledných údajov sa napriek celkovému poklesu počtu kráv, ktorý sa v minulom roku neprejavil tak výrazne ako v minulosti (pri dojniciach do -1,5% a pri kravách celkovo ani nie -1%), udržiava vysoké percento zapojenia monitorovaných dojníc v kontrole úžitkovosti, a to takmer 90%.
Porovnanie evidovaných výsledkov ukazuje, že dosiahnutá úžitkovosť je jednoznačne v prospech chovateľov zapojených v kontrole úžitkovosti, s rozdielom približne 8 %.
Úžitkovosť podľa plemien a veku
Pri porovnaní úžitkovosti za jednotlivé plemená v čistokrvnej forme dlhodobo dosahuje holštajnské plemeno nadpriemerné výsledky. Za rok 2023 je to o +14% viac ako pri monitorovanej populácii v rámci kontroly úžitkovosti.
Vek pri prvom otelení má tiež zásadný vplyv na úžitkovosť. Najlepšie výsledky dosiahli prvôstky, ktoré sa otelili v priemernom veku 22 mesiacov. Tie tvorili necelých 10% z celkového počtu plemenníc v prvej laktácii. Ak sa vek pohyboval v rozmedzí 21-26 mesiacov, prvôstky dosiahli vyššiu úžitkovosť, ako bol priemer, čo sa týkalo viac ako 62% zvierat. Pri vyššom veku, ale aj pod 20 mesiacov, boli výsledky horšie.
Dlhovekosť stád
Spoločnou výzvou pre chovateľov dojníc na celom svete je zvýšenie dlhovekosti svojich stád. Za Slovensko je priemerné poradie prebiehajúcej laktácie 2,88, pričom za posledné roky evidujeme minimálne výkyvy. Najnižšie poradie priemernej ukončenej laktácie je v Nitrianskom kraji (2,16) a najvyššie v Žilinskom a Prešovskom kraji (2,39).
Manažment pasenia ako nástroj optimalizácie úžitkovosti
Manažment pasenia sa používa ako nástroj na optimalizáciu využitia krmovín a udržanie úžitkovosti zvierat. Metódy pasenia môžu mať viaceré účinky na kŕmne systémy. Často sa však spomínajú aj negatívne vplyvy, ako je nadmerná pastva a narušená vytrvalosť porastu.
Typy pastvy a ich vplyv
Medzi základné spôsoby pastvy patrí kontinuálna a rotačná pastva:
- Pri nepretržitej (kontinuálnej) pastve majú zvieratá počas pastevnej sezóny neobmedzený prístup na určitú plochu pôdy. V tomto scenári si zvieratá opakovane vyberajú nový porast, ktorý je všeobecne chutnejší a má vyššiu výživnú hodnotu. To môže viesť k vyčerpaniu zásob rastlín a následne k vyhynutiu rastlín. Tento jav možno pozorovať v kŕmnych miešankách, najmä v trávovo-strukovinových, keď strukoviny oproti trávam môžu mať narastené nové šťavnaté výhonky.
- Pri rotačnej pastve je systém pastvín rozdelený na výbehy, ktoré sa striedajú medzi pastvou a odpočinkom na opätovný rast rastlín.
Dôležitosť správneho manažmentu
Manažment pastvy ovplyvňuje schopnosť krmovín zotaviť sa po defoliácii (odlistení). Po spásaní je dôležité ponechať správnu zvyškovú listovú plochu, aby rastliny mohli opäť rýchlo rásť. Listy fungujú ako „solárny panel“ tým, že zachytávajú slnečné svetlo a využívajú ho na vytváranie nového rastu. Keď po spásaní zostáva len veľmi malá plocha listov, rastlina sa musí viac spoliehať na zásoby sacharidov v koreňoch, aby mohla znovu vyrásť. Odporúčaná výška strniska alebo cieľová výška pastvy jednotlivých druhov krmovín má za cieľ umožniť, aby po spásaní zostala dostatočná listová plocha. Tak sa rastliny môžu zotaviť a znovu rásť bez toho, aby sa príliš spoliehali na koreňové rezervy.
Intenzita chovu by sa mala určiť s ohľadom na kŕmnu základňu a požiadavky na úžitkovosť zvierat v súlade s cieľmi podniku. Mnohokrát farmári neuvažujú o úprave intenzity chovu na základe zloženia pasienkov, úrovne degradácie pasienkov, zmien zrážkového režimu, zmien vo veľkosti zvierat alebo výkonnostných cieľov. Niektoré pasúce sa zvieratá, vrátane hovädzieho dobytka, majú tendenciu uprednostňovať niektoré krmivá pred ostatnými, keď ich ponúkajú spoločne, čo priamo ovplyvňuje zloženie pastvín.
Zmeny v zložení pasienkov môžu nastať buď v zmesi krmovín (t.j. tráva a strukoviny) alebo inváziou burín, ktoré zvieratá odmietajú a ktoré majú tendenciu časom pribúdať na pasienkoch. Medzi alternatívy riešenia tohto problému patrí výber združovania rôznych druhov zvierat (t.j. hovädzieho dobytka a kôz, ktoré sú neselektívnymi spásačmi), kosenie alebo aplikácia herbicídov na burinu v prípade potreby alebo úprava intenzity chovu. V tomto scenári treba byť opatrní, aby sa predišlo nadmernému spásaniu, ktoré môže viesť k rednutiu porastov, konkurencii buriny a slabej úžitkovosti zvierat.
Stratégie manažmentu pastvy pre viacročné trávy môžu pomôcť zlepšiť a zachovať požadované rastlinné spoločenstvá, zvýšiť výkonnosť zvierat a zároveň podporiť kolobeh živín a zdravie pôdy v systémoch pasenia. Vypracovanie plánu manažmentu pastvy si vyžaduje znalosti o druhovom zložení žiaducich rastlín v kombinácii s pochopením toho, ako môžu tieto rastliny spĺňať požiadavky na výživu zvierat. Na začiatku jari môže byť pastva použitá ako stratégia, ktorá pomôže znížiť invázne druhy. Správny čas odpočinku medzi pastvou počas roka potom pomáha požadovaným druhom rásť a rozširovať sa na pastvinách. Správne hospodárenie s pastvou je spojencom pri optimalizácii využitia krmiva a zlepšení výnosu a nutričnej hodnoty, čo vedie k zvýšeniu úžitkovosti zvierat.
Legislatívny rámec a história
Na Slovensku sa kontrola úžitkovosti a na ňu nadväzujúca plemenárska práca v chove hovädzieho dobytka, oviec a ošípaných začala vydaním československého zákona o plemenitbe hospodárskych zvierat. Hoci špecifická vyhláška Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Českej socialistickej republiky z 31. júla 1974, ktorou sa vykonávali niektoré ustanovenia zákona, bola zrušená predpisom 240/1991 Zb., stanovovala dôležité princípy.
Tieto predpisy upravovali zostavovanie pripárovacích plánov plemenárskymi organizáciami, ktoré museli prihliadať najmä na príslušnosť plemenníc k jednotlivým plemenám, na výsledky kontroly úžitkovosti, hodnotenie plemenníc a ich zdravie, ako aj na výsledky kontroly dedičnosti úžitkových vlastností plemenných býkov. Cieľom bolo zabrániť nežiaducej blízkej príbuzenskej plemenitbe a kríženiu. Inseminácia plemenníc bola povolená len na základe pripárovacieho plánu a veterinárneho potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti, čo podčiarkovalo dôležitosť kontroly a riadenia v chove.
tags: #kontrola #uzitkovosti #hovadzieho #dobytka #vyrocie