Vianoce sa každoročne spájajú so zvýšenými výdavkami a predstavujú pre mnohé domácnosti významnú finančnú záťaž. Hoci prevláda snaha, aby sa z pohľadu spotreby nemuseli ľudia obmedzovať, nie v každej domácnosti sa to stane aj realitou. Ekonomický rozmer tohto obdobia vplýva rôzne na peňaženky domácností v rôznych krajinách, pričom niektorí sa snažia šetriť, zatiaľ čo iní sú nútení siahnuť po pôžičkách.
Ekonomický rozmer Vianoc vo svete
Na celosvetovej úrovni Vianoce ovplyvňujú finančné plány rodín. Výsledky štúdie WorldRemit Cost of Christmas z roku 2022 poukazujú na to, že vianočné výdavky rodín minulý rok výrazne prevyšovali ich bežné mesačné príjmy. Z pohľadu priemerne zarábajúceho Slováka sa môžu tieto sumy zdať veľmi vysoké, dosahujú totiž hodnoty väčšej investície do zlepšenia nehnuteľnosti.
Podľa výskumu bankovej skupiny ING je v celej Európe jeden z desiatich ľudí nútený požičiavať si alebo splácať dlhy na kreditných kartách, aby pokryl výdavky spojené so sviatkami. Tento výskum tiež ukazuje, že pri výbere darčekov sa ľudia netrafia až v 15 % prípadov, čo podčiarkuje potrebu byť obzvlášť opatrný pri veciach, kde vkus hrá veľkú rolu, ako sú napríklad parfémy, oblečenie či kozmetika.
Teória Joela Waldfogela o „mrhaní“ darčekmi
Pre väčšinu detí by boli Vianoce bez darčekov nočnou morou, pre niektorých ekonómov by však mohli byť požehnaním. Klasika ekonomickej teórie totiž tvrdí, že vianočné darčeky sú mrhaním peňazí. Postoj týchto ekonómov sa opiera o štúdiu, ktorú už v roku 1993 zverejnil jeden z najrenomovanejších ekonomických časopisov sveta American Economic Review (AER). Americký ekonóm Joel Waldfogel v nej vypočítal, koľko peňazí sa kúpou vianočných darčekov zničí, a suma je vskutku gigantická. Ak sú Waldfogelove výpočty správne, len v Nemecku by to v tomto roku bolo niekoľko miliárd eur.
Waldfogelova teória stojí na jednoduchom predpoklade: každý človek najlepšie pozná svoje potreby. Lenže práve na Vianoce tu vzniká problém, pretože nejde o obdarovanie samého seba, ale priateľov a rodiny. A preto sa často stáva, že pri výbere darčekov siahneme po nesprávnom. Príkladov je nespočetne veľa: knihy zapadajú prachom neprečítané, vianočné pečivo dostane pes, nové tričko sa využije ako handra na dlážku. Waldfogel má jednoduché riešenie tejto dilemy: ľudia by si mali darovať len peniaze.
Od tohto ideálu je však svet na hony vzdialený, keďže vianočný obchod sa rozvíja ako nikdy predtým. Podľa Spoločnosti pre spotrebný výskum (GfK) dosiahne obrat s vianočnými darčekmi v Nemecku zhruba 15 miliárd eur. Nad správnosťou Waldfogelovej teórie visia aj otázniky, pretože rozdiel medzi reálnym svetom a ekonomickou teóriou sa už neraz ukázal ako priepastný. Napríklad, tento model úplne ignoruje veľmi podstatnú súčasť ľudského života, a tou je citová oblasť. Ďalším kameňom úrazu môže byť aj fakt, že ľudia nemusia poznať svoje vlastné potreby tak dobre, ako predpokladá Waldfogel.
Vianočné výdavky na Slovensku: Detailný pohľad
Slováci každoročne čelia výzve, ako pokryť vianočné výdavky. Hoci aktuálna finančná situácia na Slovensku rozhodne nie je vždy priaznivá, Slováci sa od vianočných nákupov odradiť rozhodne nenechajú. Dôkazom toho sú nielen preplnené parkoviská pred obchodnými centrami, ale aj dáta, ktoré ukazujú nadpriemerné tržby v maloobchode počas posledného štvrťroka.
Celkové výdavky a spôsoby financovania
Vianoce sa spájajú so zvýšenými výdavkami a podľa prieskumu PARTNERS/Focus bude 60 % ľudí financovať ich zo svojej rezervy. Polovica Slovákov hovorí, že sa ich aktuálna situácia nedotkne, zatiaľ čo druhá polovica si myslí opak. Tí, čo potrebujú zredukovať svoje výdavky, tak najčastejšie spravia na vianočných darčekoch, vyjadrilo sa tak 84 % respondentov. Na výzdobe plánuje šetriť 64 % opýtaných a na vianočnom stromčeku 55 %. O niečo menej ľudí plánuje šetriť aj na jedle, a to 54 %.
Podľa Lindy Valko Gálikovej, PR manažérky 365.bank, najviac peňazí pritom míňame na jedlo, a to celoročne. V supermarketoch sme vlani nechali zhruba 40 % svojej celkovej útraty v obchodoch, pričom pred sviatkami a silvestrovskými oslavami „prejeme“ ešte viac.
Čo sa týka rozpočtu na darčeky, až 43,4 % Slovákov plánuje minúť na vianočné darčeky do 200 eur, najviac na hmotné dary. Medzi ďalšie darčeky, ktoré plánuje dať viac ako 39 % ľudí svojim blízkym, sú aj peniaze v hotovosti. Tieto údaje vyplývajú z analýzy Evy Sadovskej, analytičky zo spoločnosti WOOD & Company, a prieskumu online investičnej platformy Portu, realizovaného agentúrou Ipsos na Slovensku a v Česku.
Analytik Marek Malina doplnil, že výsledky sú podobné vlaňajším, keď s rozpočtom do 200 eur počítalo 43,8 % Slovákov, predminulý rok ich však bolo až 55,6 %. Predpokladá sa, že pod tento vývoj sa podpísalo spomalenie inflácie, ktorá dovoľuje mnohým domácnostiam držať svoje náklady na darčeky na minuloročnej úrovni. V roku 2023 to možné nebolo, keďže vtedy ceny výrazne rástli.
Prieskum agentúry AKO navyše ukázal, že takmer 19 percent Slovákov minie na vianočné darčeky viac ako 400 eur. Najčastejšie tak odpovedali muži s vysokoškolským vzdelaním z Trnavského a Nitrianskeho kraja. Naopak, výdavky v rozmedzí 100 až 200 eur uviedlo 19,7 percenta opýtaných, s výraznou prevahou žien a respondentov s nižším vzdelaním z Trenčianskeho a Prešovského kraja. Až 7,4 percenta respondentov uviedlo, že tento rok neplánujú kupovať žiadne darčeky, väčšinou ide o starších ľudí s nižším vzdelaním z Bratislavského a Košického kraja.
Štruktúra darčekov a nákupné trendy
Z prieskumu vyplynulo, že pri obdarovaní blízkych sú najpopulárnejšie hmotné dary, v porovnaní s rokom 2022 však ich obľúbenosť mierne klesla. Aktuálne nad nimi uvažuje 78,8 % Slovákov, čo je o necelé tri percentuálne body menej než pred dvoma rokmi. Peniaze v hotovosti chce darovať 39,1 % opýtaných na Slovensku, v roku 2022 ich bolo iba 30,8 %. V Česku sa popularita finančných darov zmenila iba minimálne, keď stúpla z 29,3 na 29,7 %.
Medzi najčastejšie darované predmety patria kozmetika, oblečenie, knihy, hračky a finančná hotovosť. Zaujímavosťou je, že až pätina ľudí nevie, čo blízkym daruje, alebo nedaruje nič.
Inflácia ovplyvňuje ceny darčekov a potravín
Pri nakupovaní darčekov budú tento rok drahšie šperky a športové vybavenie. Naopak, lacnejšie ľudia kúpia počítače. Spomedzi darčekov, ktoré Slováci najčastejšie nakupujú, sú drahšie ako vlani podľa Eurostatu športové vybavenie o 8,4 % a šperky o osem percent. Ľudia si tento rok priplatia viac aj za hodinky, knihy, hračky, oblečenie, hudobné nástroje, kávovary, bicykle či výrobky pre domácich miláčikov. Naopak, najpomalší rast cien zaznamenali telefóny a obuv do 0,7 % a lacnejšie sú aj počítače o šesť percent.
Tento rok si slovenské domácnosti za potraviny a darčeky priplatia približne o päť až šesť percent viac ako vlani. Na základe údajov Štatistického úradu boli ceny potravín a nealkoholických nápojov v októbri 2024 vyššie o päť percent. Drahšie ako pred rokom boli v rovnakom období aj oleje a tuky, zelenina či ovocie. Rovnako medziročne zdraželi o 5,8 % sladké potraviny, chlieb o 3,9 % a mlieko, syry či vajcia o 2,4 %. V porovnaní s vlaňajškom boli lacnejšie iba mäsové výrobky, a to o 0,5 %. Za nealkoholické nápoje si Slováci v októbri tohto roka priplatili o 4,3 % viac.
Regionálne rozdiely a nákupné správanie
Tento rok došlo k výraznému zmenšeniu regionálnych rozdielov. Kým v rokoch 2022 a 2023 plánovali míňať ľudia z Bratislavského kraja viac ako tí z regiónov, tak v súčasnosti to už podľa Mareka Malinu neplatí. Dôvodov môže byť viac, napríklad zvýšenie nákladov na bývanie a splácanie hypoték, ktoré sú v Bratislave najvyššie.
Počas decembra nakupujú Slováci viac, pričom tržby obchodníkov sú v tomto období aj o desiatky percent vyššie ako v iných mesiacoch. V období október až december predstavujú tržby maloobchodu až 28 % z celoročných. Nadpriemerné tržby počas posledného štvrťroka zaznamenávajú takmer všetky oblasti maloobchodu. Záver roka prináša vyšší obrat predovšetkým predajcom elektroniky, elektrotechniky, nábytku, hračiek, športových potrieb, ale aj kozmetiky, oblečenia a v neposlednom rade potravín a nápojov.
V posledných rokoch sa výrazne mení aj spôsob nakupovania. Až 40 % Slovákov nakupuje darčeky online, zatiaľ čo kamenné predajne plánuje navštíviť 39 % ľudí. Ide o historický moment, kedy po prvý raz v histórii prieskumu predbehli online nákupy tie v kamenných predajniach.
Vývoj výdavkov a obavy z budúcnosti
Slováci v posledných rokoch prechádzajú od masívneho míňania k rozumnejšiemu a zodpovednejšiemu prístupu k vianočným nákupom. Ak sa zdalo, že slovenské Vianoce sa napriek zdražovaniu vždy nejako „spravia“, dáta hovoria jasne: ľudia si tento rok dávajú pozor. Riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik hovorí, že ľudia nie sú menej štedrí, ale viac sa boja budúcnosti: „Vianoce zostávajú, no finančná istota sa oslabuje. A hoci Slováci zostávajú verní tradičným darčekom, tento rok ich bude menej.“
Prieskum agentúry 2muse pre Slovak Parcel Service (SPS) ukázal, že väčšina obyvateľov sa chce zmestiť do 300 eur. Podľa spomínaného prieskumu plánuje len 29 % Slovákov minúť na vianočné darčeky od 101 do 300 eur a len 5 % opýtaných je ochotných investovať viac ako 500 eur. O tom, koľko peňazí nakoniec minú, rozhoduje najmä aktuálna finančná situácia, inflácia, rast cien a snaha šetriť či obmedziť výdavky, ktoré sa vo vianočnom období vedia poriadne nakopiť. „Aj v období rastúcich cien chcú Slováci prežiť Vianoce v pokoji a bez stresu.“
Ako nakupovať na Vianoce s obmedzeným rozpočtom: 8 tipov, ako ušetriť peniaze
Rastúce ceny a snaha o striedmosť
Hoci sa Slováci snažia na darčekoch šetriť, vianočný stôl nie je o nič lacnejší. Odborníčka na financie Ivana Mikitová komentuje, že za rovnaké položky dnes domácnosti zaplatia až o 71 % viac. Hoci sú sviatky drahšie, domácnosti sa snažia míňať s rozumom. Až 45 % ľudí si na darčeky odkladá vopred, tretina to zaplatí z decembrovej výplaty a štvrtina zo svojich úspor. Mikitová to hodnotí takto: „Tento rok je to o striedmosti a rozvahe - menej peňazí, viac plánovania, minimum dlhu.“ Zaujímavé je aj to, že 71 % domácností si chce po sviatkoch ponechať finančnú rezervu.
Analytici odhadli, že zhoršenie príjmov sa dotklo do 10 % domácností, 9 z 10 domácností si však príjem zachovalo, alebo si ho zvýšilo. Svoju rolu v tomto trende mohli zohrať aj výraznejšie obavy z poklesu príjmov, ktoré sa však nakoniec nepotvrdili. Pri nákupoch tak môže dochádzať k šetreniu, uprednostňovaniu nevyhnutných tovarov pred luxusnejšími či lacnejších možností pred drahšími. Ide predovšetkým o nízkopríjmové domácnosti, domácnosti nezamestnaných, jedného rodiča s deťmi, seniorov či domácnosti s telesne znevýhodnenými členmi.
Podľa prieskumu PayPal si až 71 % ľudí poctivo stanoví vianočný rozpočet, no 74 % z nich ho nakoniec aj tak prekročí. Vedci z Univerzity v Skövde dokonca hovoria, že za sviatočným utrácaním často stojí finančná úzkosť.
Pôžičky a zadlžovanie: Zmenený trend
Pôvodné zistenia naznačovali, že väčšina Slovákov si kvôli vianočným nákupom nebude peniaze požičiavať. Avšak, trend sa v posledných rokoch zmenil. Kým v roku 2015 si na Vianoce plánovalo požičať peniaze až 10 % Slovákov, v roku 2019 to bola už len polovica. Minulý rok sa však trend znovu zvrtol a výdavky Slovákov na Vianoce jednoznačne rástli. Medzinárodný prieskum spoločnosti Profi Credit navyše ukázal, že na Slovensku je ochotná zadlžiť sa kvôli Vianociam až tretina opýtaných, zatiaľ čo v Česku je to každý ôsmy a v Poľsku a Bulharsku štvrtina ľudí.
Riziká a odporúčania pri vianočnom nakupovaní
Vianoce sú obdobie, keď emócie obchádzajú kalkulačku. A práve to je dôvod, prečo vznikajú finančné chyby. Finanční odborníci sa zhodujú, že tajomstvom „finančne nezrútených“ Vianoc je kombinácia plánovania a hovorenia slovka „nie.“
Nechcené darčeky a ich osud
Súboj o to, či ľudia radšej dostávajú peniaze alebo vecné darčeky, bol pomerne vyrovnaný. 45 % respondentov uviedlo, že by ich pod stromčekom viac potešila obálka s bankovkami, 55 % sa zase priklonilo k vecným darom. Menej vyrovnané to už bolo pri otázke, čo radšej dávajú: peniazmi chce svojich najbližších obdarovať len 25 % respondentov, čo znamená, že 75 % radšej niečo kúpi. Takmer polovica (41 %) uviedla, že peniaze považuje za neosobný darček.
A čo v prípade, že darujú či dostanú niečo neželané? Vrátiť naspäť do obchodu by to podľa prieskumu mohlo len 41 % respondentov, keďže len toľko si preventívne necháva blok. Nechcené darčeky nevyhadzuje takmer nikto (3 %). 35 % Slovákov ich radšej posunie ďalej a nadpolovičná väčšina, teda 62 %, si ich aj napriek tomu nechá. Nevyužité najviac ostávajú sentimentálne darčeky a kozmetika, ktorú si človek asi radšej kúpi podľa vlastného gusta. Najmenej sa „rýchleho procesu“ môže obávať oblečenie (vyhadzuje ho len 14 % Slovákov) a elektronika (9 %).
Finančné pasce a ako sa im vyhnúť
- Falošné e-shopy a phishing: S rastúcim online nakupovaním rastú aj podvody. Spotrebitelia by si mali dávať pozor na príliš nízku lákavú cenu, ktorá môže byť podozrivá. Taktiež by si mali overiť recenzie daného e-shopu. Ak žiadne nemá, môže ísť o podvod. Pri nákupoch netreba zabúdať ani na bezpečnosť platieb, ktorá by mala byť prvoradá (systém 3D-Secure).
- Spotrebné úvery „len na Vianoce“: Slovákov láka nízky úrok, ale skryté poplatky a preplatenie z toho robia pascu. Neznamená to len kúpu darčekov, ale aj dlhodobý záväzok. Najlacnejším z drahých vianočných úverov je spotrebný úver, kde RPMN často presahuje 20 či 30 %.
- Kreditné karty a prečerpanie: Ich úroky patria medzi najvyššie na trhu. Mnoho ľudí si neuvedomuje, že stále ide o spotrebiteľský úver.
- Splátky ako tichý žrút rozpočtu: Mesačne „len 20 eur“, ale celkovo o stovky navyše. Napríklad, pri dlhu 1 300 eur s ročnou sadzbou 26,28 % a RPMN 32,8 % zaplatíte 1 502,91 eura. Nebankovky a dovolenky na dlh znamenajú, že peniaze miniete za pár dní, splácate však celé mesiace.
Praktické tipy na rozumné vianočné nákupy
- Plánujte a rozpočet: Pri spontánnych nákupoch, keď sa prechádzate po obchode a čakáte, čo vám padne do oka, zvyčajne miniete najviac peňazí. Preto je najlepšie pohľadať darčeky na internete a kupovať ich v priebehu celého roka. Častou chybou Slovákov je, že nemajú rodinný rozpočet a nevedia, koľko a na čo míňajú.
- Alternatívne darčeky: Namiesto veľkých darčekov doprajte blízkym malé zážitky: spoločné pečenie, prechádzku po vianočnom meste, filmový maratón v pyžame. Alebo im venujte darček, ktorý vyrobíte ručne - hoci aj nedokonalý. Psychológovia tvrdia, že zážitky nám prinášajú dlhšie trvajúce šťastie než materiálne veci.
- Darčeky s pridanou hodnotou: Finanční odborníci navrhujú, že lepším darčekom ako ďalší parfum môže byť niečo, čo pomôže obdarovanému dlhodobo. Odborníčka Mikitová odporúča: „Darček nemusí byť iba ďalšia vec pod stromčekom. Obálka s návodom, ako využiť hotovosť + pravidlá k tomu = zábava aj finančná edukácia.“ Medzi rozumné darčeky patria aj spoločenské hry, ktoré rozvíjajú finančnú gramotnosť, alebo kurzy s lektorom.
- Vrátenie tovaru: Pokiaľ ide o vrátenie tovaru, podľa zákona má na to zákazník dva týždne. Niektoré e-shopy možnosť vrátenia tovaru v období Vianoc predlžujú na mesiac alebo napríklad do konca januára, nie je to však samozrejmosť.
Slováci šetria, plánujú a vyhýbajú sa dlhom. A hoci budú Vianoce tento rok menej štedré, neznamená to menej radosti. Ako to zhrnul Dobiš: „Sviatky sú obdobím, keď sa drobné prehliadnutia môžu rýchlo zmeniť na zbytočnú záťaž.“ A to je možno najdôležitejšie posolstvo týchto Vianoc.