Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Aj keď sa v kalendári takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja. Zákon č. 241/1993 Z. z. definuje sviatky v zásade ako dni pracovného pokoja. Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje a zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu.
Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, ktoré zahŕňajú napríklad činnosti v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne. Z tohto pravidla však existujú výnimky.
Výnimky zo statusu dňa pracovného pokoja
Dva dni, ktoré sú podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, no pre účely Zákonníka práce nemajú tento status, sú 1. september a 28. október. Z pohľadu miezd a dochádzky sa tieto dni považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.
1. september (Deň Ústavy SR) si väčšina ľudí spája s predĺženým víkendom či posledným voľným dňom. Tento deň je naďalej v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uvedený medzi štátnymi sviatkami. V § 2 ods. 3 tohto zákona je však upravená výnimka. Vďaka tomu tento deň nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
Rovnaký status má aj 28. október.
Jednotlivé „sviatky“ môžu mať pre spracovanie miezd rôzny status a tým aj rôzne dopady na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov.
Príklady odmeňovania počas sviatkov
Príklad č. 1: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nie je v tomto prípade dňom pracovného pokoja.
Príklad č. 2: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. je štátnym sviatkom, ktorý je zároveň považovaný za deň pracovného pokoja. Pri výpočte mzdy sa postupuje rovnako ako v predchádzajúcom prípade (15. september je zahrnutý v mesačnej mzde). Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
V mzdovej agende sa 1. september eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 15 Zákonníka práce).
Ak zamestnanec v deň sviatku pracuje z dôvodu sviatku (sviatok pripadne na jeho bežný pracovný deň), patrí mu náhrada mzdy za sviatok, ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca.
Zmeny v statusoch sviatkov
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahli ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“.
Zo zoznamu dní pracovného pokoja natrvalo odstránili aj Deň Ústavy Slovenskej republiky 1. septembra a dočasne - zatiaľ iba na rok 2026 - aj Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája a sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorý oslavujeme 15. septembra.
Zrušili aj voľno počas 17. novembra, ktorý je Dňom boja za slobodu a demokraciu. Patrí medzi najvýznamnejšie dátumy našich moderných dejín.
Viaceré významné dni u nás nie sú síce štátnymi sviatkami, no sú dňami pracovného pokoja - napríklad Štedrý deň, prvý a druhý sviatok vianočný, alebo aj Deň víťazstva nad fašizmom 8. mája.
Definícia typov dní voľna
Je dôležité rozlišovať medzi pamätným dňom, štátnym sviatkom, cirkevným sviatkom a dňom pracovného pokoja.
Pamätný deň
Je deň, ktorý zákonom považujeme za dôležitý a hodný pripomínania, no nie je automaticky dňom pracovného pokoja. Na rozdiel od štátnych sviatkov nie sú automaticky dňami pracovného pokoja. Pamätných dní máme až 23, je to napríklad 30. október (výročie Deklarácie slovenského národa), najnovším pamätným dňom je 6. marec (Deň obetí pandémie COVID-19).
Štátny sviatok
Je deň, kedy si pripomíname významnú udalosť z dejín Slovenskej republiky, ako napríklad vznik štátu, boj za slobodu či významné osobnosti. Určuje ho zákon a automaticky by mal byť aj dňom pracovného pokoja, čo však politici vo viacerých prípadoch zrušili.
Štátnych sviatkov máme iba 6:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl - sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
- 29. august - výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Cirkevný sviatok
Je deň s náboženským pôvodom, najčastejšie spojený na Slovensku s kresťanstvom. Niektoré z nich sú zároveň štátnymi sviatkami alebo dňami pracovného pokoja. Zakotvené je to aj v medzinárodnej zmluve medzi Slovenskom a Svätou stolicou, teda tzv. Vatikánskej zmluve z roku 2000.
Vatikánska zmluva zakotvuje desať dní, ktoré by mali ostať ako dni pracovného pokoja:
- Vianočné sviatky (24. december - Štedrý deň, 25. december - prvý sviatok vianočný, 26. december - druhý sviatok vianočný)
- 1. a 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľkonočné sviatky (Veľký piatok, Veľkonočný pondelok)
- 5. júl - sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
- 15. september - slávnosť Sedembolestnej Panny Márie
- 1. november - sviatok Všetkých svätých
Deň pracovného pokoja
Je každý deň, keď majú ľudia zo zákona voľno z práce a pracuje sa len v nevyhnutných službách. Kedysi bývali zatvorené aj obchody, no toto sa kvôli konsolidácii zmenilo a počas väčšiny sviatkov a dní pracovného pokoja ostávajú otvorené. Nenakúpiš tak už iba 1. januára, na Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine, 25. a 26. decembra.
Zoznam sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní
Kompletný zoznam sviatkov na Slovensku:
Štátne sviatky:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl - sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
- 29. august - výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Dni pracovného pokoja:
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - sviatok Všetkých svätých
- 24. december - Štedrý deň
- 25. december - prvý sviatok vianočný
- 26. december - druhý sviatok vianočný
Pamätné dni:
- 6. marec - Deň obetí pandémie COVID-19
- 25. marec - Deň zápasu za ľudské práva
- 13. apríl - Deň nespravodlivo stíhaných
- 1. máj - Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii
- 4. máj - výročie úmrtia M. R. Štefánika
- 7. jún - výročie Memoranda národa slovenského
- 21. jún - Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991
- 24. jún - Deň pamiatky obetí komunistického režimu
- 5. júl - Deň Slovákov žijúcich v zahraničí
- 17. júl - výročie Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky
- 4. august - Deň Matice slovenskej
- 10. august - Deň obetí banských nešťastí
- 21. august - Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968
- 9. september - Deň obetí holokaustu a rasového násilia
- 19. september - Deň vzniku Slovenskej národnej rady
- 22. september - Deň boja proti nenávistným prejavom na deťoch
- 6. október - Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie
- 12. október - Deň samizdatu
- 27. október - Deň černovskej tragédie
- 29. október - Deň narodenia Ľudovíta Štúra
- 30. október - výročie Deklarácie slovenského národa
- 31. október - Deň reformácie
Sviatok je v slovenčine deň pracovného pokoja, nedeľa alebo deň venovaný oslave, pamiatke niečoho, niekoho; významný alebo slávnostný deň, kedy sa nepracuje.
Voľno na sviatky nemáme preto, aby sme si mohli spraviť predĺžený víkend na chate, ale aby sme si pripomínali ich význam. Štátne sviatky majú pripomínať dôležité chvíle, ktoré pomohli vytvoriť Slovensko také, aké ho poznáme dnes.
Problém je v tom, že ku sviatkom nemáme vybudovanú tradíciu alebo emocionálnu väzbu, ako to máme napríklad v prípade Vianoc. História 20. storočia je pomerne zložitá. Keď sa režim zmenil, staré sviatky sa zrušili a nahradili novými. Po desaťročiach nútených osláv počas komunizmu sa ľuďom oslava rôznych ideologicky zafarebených sviatkov začala aj priečiť. Ak sme si doteraz nepripomínali, prečo máme voľno, teraz nám to už pravdepodobne ani len nenapadne, keď sa budeme ponáhľať za povinnosťami bežného dňa. Pracovný pokoj nám dáva možnosť zastaviť sa, premýšľať a osláviť našu históriu.