Svet rozprávok sa často preplieta so svetom karnevalov a maškarných bálov, kde sa realita stáva fantáziou a každý má možnosť stať sa na chvíľu niekým iným. Niekedy je to osobná detská fantázia, inokedy programové hudobné dielo, alebo starobylá legenda, ktorá ožíva v novom kontexte.
Karneval - Svet Masiek a Predstierania
V čase plesov, karnevalov a fašiangových zábav máme jedinečnú možnosť skrývať sa za masky a byť na chvíľu niekým iným. Ani v našich rozprávkach nebude všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Kým zistíme, ako sa veci skutočne majú, bude treba nazrieť za kulisy a prestrojenia.
Žilo dievčatko, ktoré sa volalo Lucka. Ale strašne rada chodí do školy. Jej obľúbený predmet je prírodoveda. Jedného dňa vstrelila do izby a už si vymýšľala masku, v akej sa bude lyžovať. Dni a noci premýšľala, no zatiaľ ju múza nekopla. Najprv chcela byť snehuliačik a nakoniec mačička. Nakoniec dostala perfektný nápad: na karnevale bude taká malá milá lienočka. Pani a otecko budú Dúhový Pán. Obidvaja boli so sebou spokojní, že majú najlepšie kostýmy.
Hudobné Rozprávky: Saint-Saënsov Karneval Zvierat
V cykle „Keď hudba rozpráva“ si vypočujeme veršovanú rozprávku francúzskeho herca, humoristu a spisovateľa Francisa Blanchea, ktorú bude sprevádzať suita francúzskeho hudobného skladateľa Camilla Saint-Saënsa. Rozprávať bude Marián Slovák. Skladbu je možno považovať za suitu, hoci skladateľ ju vtipne otituloval ako "veľkú zoologickú fantáziu". Dielo bolo zložené vo februári 1886 počas Saint-Saënsovej dovolenky v Rakúsku.
História a ohlas diela
Humorne ladené dielo malo na premiére v roku 1887 úspech, skladateľ sa však obával, aby mu neprinieslo povesť skladateľa ľahšej múzy. Chcel si udržať reputáciu vážneho skladateľa, ktorý skladá hlbokú hudbu, a preto doživotne zakázal hrať Karneval zvierat, s výnimkou Labute. Po skladateľovej smrti bolo ale dielo vydané a stalo sa jeho najpopulárnejším. Skladba je akýsi odľahčený a duchaplný hudobný cyklus, ktorý využíva viaceré humorné prvky. Ide predovšetkým o parodované citácie melódií iných skladateľov.
Inštrumentácia a štruktúra
Dielo je určené pre dva klavíry a komorné hudobné teleso. Zvonkohra (prípadne čelesta) v skladbe nahradila dnes už veľmi vzácnu sklenenú harmoniku, ktorá sa vyskytovala v skladateľom požadovanom obsadení. Ide tiež o jedno z prvých diel klasickej hudby, v ktorom je využitý xylofón. Cyklus začína tremolom oboch klavírov, do ktorého vstupujú sláčikové nástroje. Melódiu ukončia klavíry rýchlym behom po klávesnici v protichodnom smere. Nasleduje sláčiková pochodová téma, ktorú doprevádzajú klavíry.
Prehľad jednotlivých častí
Skladba pozostáva zo štrnástich krátkych častí, z ktorých každá predstavuje iné zviera alebo postavu:
- V druhej časti, Sliepky a kohúti, počujeme oba klavíry, kontrabas a občasné klarinetové sóla.
- Antilopy (rýchle zvieratá), alebo tiež Divoké somáre (rýchle zvieratá), vykresľujú klavíry rýchlym preháňaním sa po klávesnici. Ide o somáre ázijské, ktoré sú známe svojou schopnosťou behať veľkou rýchlosťou.
- Časť Korytnačky je založená na drastickom spomalení melódie slávneho kankánu z Offenbachovej operety „Orfeus v podsvetí“ v podaní jedného klavíra a sláčikov.
- Pri zhudobnení Slona zasa skladateľ využil Tanec sýlf od Hectora Berlioza. Je tu počuť klavír hrajúci triolovú melódiu a ťažkopádny kontrabas.
- V časti Klokany napodobujú klavíry tieto zvieratá pomocou pôvabných kvínt.
- Akvárium je jednou z najlepších častí celej skladby. Sláčiky, klavíry, flauta s pomocou glissánd zvonkohry (prípadne čelesty) vďaka skvelej inštrumentácii navodzujú dojem mágie a tajomna.
- Časť Bytosť s dlhými ušami je opäť parodická a zámerne nie je skladateľom nazvaná osol. Koho dvoje husle v tejto najmenej melodickej časti skladby parodujú, však známe nie je.
- Nasleduje časť Kukučka v hlbokom lese, kde známeho vtáka napodobňuje klarinet na pozadí oboch klavírov.
- Skladateľ ostal pri vtáčej téme aj v nasledujúcej Voliére, kde vtáčí spev imituje flauta, klavír a sláčiky.
- V diele dostali Klaviristi možnosť precvičiť si stupnice, podobným spôsobom ako poslucháči konzervatória. Ide o ďalší z humorných prvkov.
- Nasledujú Skameneliny, kde Saint-Saëns využíva svoju vlastnú melódiu zo symfonickej básne „Tanec kostlivcov“ (Danse macabre).
- Potom už prichádza najslávnejšia melódia celej skladby - lyrická Labuť v podaní violončela a sprievodu dvoch klavírov sa svojím charakterom vymyká z celej skladby. Melodická linka je tu majstrovsky vystavaná a Labuť sa stala repertoárovou skladbou každého violončelistu.
- Vo Finále sa v plnej sile predvedie celý súbor - sú tu zreprízované fragmenty tém všetkých častí cyklu.
Sheku Kanneh-Mason - Labuť (Z Karnevalu zvierat)
Karneval zvierat sa stal skladbou často hrávanou na koncertoch vážnej hudby určených pre deti, a výbornou pomôckou pre učiteľov snažiacich sa deťom spopularizovať a priblížiť klasickú hudbu. Je to však vďačná skladba i pre dospelých poslucháčov.
Postavy z Rozprávok na Maškarných Báloch a Vo Svete Legiend
Aj vy sa niekedy na maškarnom bále prezliekate za rozprávkové postavy? Tie sa objavujú aj v rozprávkovom seriáli Jána Uličianskeho „Analafabeta Negramotná“. No, a ak by sa niekto chcel prezliecť za Pipi Dlhú Pančuchu, tak by si mal vypočuť príslušnú časť. Čaká nás aj poriadne čokoládová maškaráda.
Voľajaká maškara maškarádi aj v mestečku, v ktorom sa nachádza Múzeum záhad a tajomstiev. Je to neviditeľný lupič a kradne šperky.
Položili ste si niekedy otázku, čo ak stretnem strigu? V programe „Lovci výletov“ nebude reč len o strigách, ale aj o zmokoch, dracoch, či vílach. Dnes už tieto bytosti poznáme len z maškarných bálov, ale kedysi ľudia verili tomu, že naozaj existujú. Viac nám o nich prezradí religionistka Lenka Horáková.
Bola raz jedna princezná Lada (Táňa Pauhofová), ktorej zomrela mamička. Odišla jedného dňa z kráľovstva, nie však ako princezná, ale potajomky, prezlečená skoro ako taká maškara. Podobne aj Sultán Harún ar-Rašíd sa prezliekol za ohyzdného plešivca a žobráka, aby sa zamestnal na trhu ako predavač placiek a zistil pravdu.
Kto by nepoznal slávneho medvedíka, ktorého vymyslel anglický spisovateľ Alan Alexander Milne? Samozrejme, nie je ním nikto iný, ako Winnie the Pooh, teda Medvedík Pú, Macko Pú alebo jeho rozhlasová verzia - Macko Puf. Tento malý sympatický popletenček si získal svojich čitateľov hneď, ako sa objavil na stránkach časopisu.
Aj v histórii existujú príbehy, ktoré sa dlho považovali len za legendy. Už keď bol Heinrich Schliemann malým chlapcom, presvedčivo ľuďom hovorieval: Objavím Tróju. Dovtedy len bájne antické mesto podľa neho muselo existovať a on bol presvedčený, že ho nájde. Tieto udalosti opísal Homér vo svojich eposoch Iliada a Odysea, ale až do polovice 19. storočia, teda kým nevyrástol náš hlavný hrdina, sa celá trójska vojna považovala len za legendu.