Čo je koleda a koledovanie?
Keď sa povie „koleda“, zvyčajne si predstavíme tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období. Týmto slovom však označujeme aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Navyše koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností. Koleda má nielen mnoho významov, ale aj názvov. V niektorých regiónoch je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo s betlehemom.
Vianočné sviatky si bez kolied mnohí z nás nedokážu predstaviť. Sú hlbokou súčasťou našej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote. Vianočné koledy nepochybne patria k tým najkrajším vianočným tradíciám.
Historické korene a vývoj koledovania
Pohanský pôvod a zimný slnovrat
Pôvod koledovania siaha dlhé storočia pred narodenie našich prastarých rodičov. Koledovanie existuje dlhšie ako Vianoce samotné a je spojené so slovanskými rituálmi a obradmi zimného slnovratu. Pre starých Slovanov bolo typické, že merali dĺžku dní, pričom ten najkratší z celého roka - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich znamenal nový začiatok v živote a aj v hospodárstve.
Tento staroslovanský sviatok, nazývaný Kračún, Dohviezdny večer, Svjaty večur či Vilija, bol sprevádzaný niekoľkými obradmi, počas ktorých sa pálili kmene či dokonca sa celú noc nespalo. Ľudia pálili kmene alebo bdeli a chodili na kadejaké duchovné úkony, pretože verili, že svojimi činmi a prejavom láskavosti môžu ovplyvniť hojnosť nadchádzajúceho roka. Významným slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami bohatého hospodárskeho roka, napríklad na poli úrod, pri dome príplod či v neskoršom období „Vinšujem vám na Vianoce, aby ste mali štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“
Ďalším obradom bola slnovratová hra - obradná obchôdzka ducha predkov so štyrmi strážcami slnečných strán a so slnečným dieťaťom. Mladí koledníci chodievali od domu k domu a hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Do domov roznášali halúzky z liesky.
Kresťanstvo a transformácia koledovania
Príchodom kresťanstva bol staroslovanský sviatok Kračún nahradený Vianocami. Po nástupe kresťanstva na území Slovenska bolo zakázaných niekoľko pohanských zvykov zo staroslovanského obdobia. Podľa Metodovho zákona z 9. storočia bolo zakázané novoročné koledovanie v prvý deň zimného slnovratu. Príchodom kresťanstva sa koledovanie zmenilo. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a samotné témy kolied vychádzali z biblických predlôh.
Najstaršie záznamy o vianočných hrách (koledách), aké poznáme dnes, pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova. Skupiny mladých ľudí v maskách svätých či pastierov chodili po obci z domu do domu, vstupovali do nich, hrali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a vinšovali. Divadelné výstupy, ktoré prispeli k formovaniu ľudového divadla, a piesne čerpali z historických príbehov, napríklad z trópusu „Koho hľadáte v jasliach, pastieri“ z 11. storočia.
Koledy v rôznych podobách boli zvykom na Ondreja (30. novembra), Luciu (13. decembra), na Štedrý deň (24. decembra), Božie narodenie (25. decembra), Nový rok (1. januára), na Troch kráľov (6. januára) a učiteľské koledy nechýbali na Gregora (3. februára) a Blažeja (12. marca). Dnes sa koledy spájajú prioritne s kresťanskou vierou, hoci pôvodne nemali kresťanský charakter. Vianočná koleda je druh vianočnej piesne, ktorá sa viaže výhradne k sviatku narodenia Ježiša Krista. Na rozdiel od toho, vianočné piesne sú koncipované na širšie obdobie celých Vianoc.
Tradičný priebeh a symbolika koledovania
Kto boli koledníci a aké boli pravidlá?
Koledníci boli skupinka ľudí, často detí, ktoré chodia po dedinách a mestách, aby spievali vianočné koledy. Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene - združili sa kamaráti, spolužiaci, obecní pracovníci či rodinní známi. Úloha koledníkov náležala v minulosti najmä mužom, väčšinou mladým chlapcom. Dievčatá v úlohe koledníkov neboli vítané - s výnimkou koledovania na Luciu. Ľudia verili čaru nielen slov, ale aj vlastností koledníkov, ich zdraviu a mladosti. Pozitívny vplyv malo aj využívanie predmetov, ako sú prúty, betlehem, slama a živé zvieratká, ktoré koledníkov sprevádzali.
Prvý ranný koledník bol nazývaný polazník. Hovorilo sa, že tento zdravý a čisto oblečený mládenec má prísť zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Pravidlá spojené s týmito zvykmi sa líšili podľa konkrétneho regiónu a obce, pričom každý z nich bol spätý s odlišnými poverami. Napriek tomu takmer všade platilo, že na deň Božieho narodenia sa nekoleduje. Ľudia mali odpočívať a vyhýbať sa návštevám, pretože ten deň bol považovaný za najvýznamnejší sviatok v roku.
Koledníci so sebou prinášali dobrú náladu a nádej na lepšie časy. Po zaklopaní na dvere so želaním bohatstva, zdravia, šťastia a požehnania pre rodinu často dostali odmenu v podobe jedla alebo financií. Pre niektorých obecných pracovníkov bola týmto spôsobom vyplácaná časť ich mzdy. V koledách sa vyspievali aj želania a vinše tým, ku ktorým koledníci zavítali. Mladým rodinám želali na dietočkách potešenia, ženám abstinujúcich mužov, chlapom prívetivé gazdiné, bohatých mládencov pre dievky a mládencom pekné frajerky.
Koledovanie na Troch kráľov a jeho symbolika
Azda ani niet človeka, ktorý by si pod koledovaním hneď nepredstavil troch mudrcov z východu, ako ich Biblia nazýva. Jednoznačne najtypickejšou vianočnou obchôdzkou je koledovanie na Zvestovanie Pána, resp. na Troch kráľov. Na trojkráľových sprievodoch sa najskôr zúčastňovali len dospelí, až neskôr sa pridali aj deti. Pôvodný príbeh z 3. storočia n. l. symbolizuje posolstvo o narodení Spasiteľa, keďže táto radostná zvesť bola prenesená až k vzdialeným cudzincom, pohanom, ktorí uverili a prišli sa pokloniť.
Tradícia koledovania na tento sviatok však bola omnoho špecifickejšia. Okrem vinšovania, spievania a hrania divadelných scénok nechávali po sebe koledníci aj fyzické prianie. Dvere domu zvykli označiť kriedovým nápisom G + M + B, ktorý býva chybne vykladaný ako začiatočné písmená mien kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár. V skutočnosti ide o písmená z latinského výroku „Christus mansionem benedicat,“ čo v preklade znamená „Kristus, žehnaj tomuto domu“.
V ľudových hrách sa zobrazenie témy narodenia Ježiša miešalo so staršími obradmi zimného slnovratu (koledovanie, vinšovanie, obdarúvanie) a obohacovalo miestnymi folklórnymi tradíciami. K vianočným hrám patria obchôdzky betlehemcov, chodenie s kolískou, hviezdou a hadom. Koledovanie, tak ako iné tradície, sú vždy viazané na danú komunitu a región a preto majú v každom kultúrnom priestore svoje špecifiká. V niektorých obciach sa zameriavajú na pastiersku tematiku, niekde na trojkráľovú, inde rozvíjajú biblické príbehy Adama a Evy, Herodesa či príbeh sv. Doroty. Tieto vedomosti a pravidlá koledovania v jednotlivých obciach boli dôležitým znakom identity obyvateľov jednotlivých obcí.
Súčasné koledovanie vo farnosti: Akcia Dobrá novina
Oživenie tradície a spájanie generácií
Koledovanie - rovnako ako mnohé iné zvyky a tradície - postupne ustupuje. Napriek tomu si predovšetkým v posledných rokoch čoraz viac Slovákov uvedomuje dôležitosť uchovávania ľudového a historického odkazu. Hoci vo väčších mestách pretrváva koleda len vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov počas Štedrého večera v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky počas rôznych vianočných sviatkov. Koledovanie ako forma ohlasovania dobrej zvesti mimo chrámového priestoru bolo počas socializmu neželané. Napriek tomu sa u nás udržalo, ba v posledných rokoch ešte zosilnelo.
Veľkú zásluhu na tom má celoslovenská kolednícka akcia detí a mladých „Dobrá novina“, ktorá sa koná vo vianočnom období a je spojená s finančnou zbierkou pre rôzne projekty v afrických krajinách. Napríklad, v jednej z farností sa deti, mladí aj duchom mladí vydali do ulíc, aby do rodín priniesli Dobrú novinu. Prišli najmenší školáci aj predškoláci, ich starší súrodenci či kamaráti, tínedžeri, mladí aj duchom mladí. Dobrá novina sa tak stala otvorenou akciou, ktorá spája a teší nielen všetky generácie, ale aj dlhoročných a nových členov farského spoločenstva.
Svojimi vinšami, koledami aj príležitostnými huncútstvami koledníci rozosmiali a niekedy aj úprimne dojali svojich rodičov, starých rodičov a ostatných ľudí vo vyše štyridsiatich príbytkoch. Koledníci priniesli veľkú obetu, keďže chodili pešo a domy boli rozťahané po celej obci. Okrem zážitkov, sladkých aj ovocných dobrôt a peniažkov v pokladničke pre rovesníkov v Afrike si tak niektorí možno odniesli aj dobrú svalovicu či otlaky. Napriek tomu, vďaka milým ľuďom, chutným dobrotám, zážitkom s kamarátmi v skupinke, zvedavosti a dobrému pocitu z nezištnej pomoci to koledníci zvládli až do konca. Mnohí si pamätajú humorné situácie, ale aj úsmevy detí, ktoré doma celý deň netrpezlivo čakali, hrdé pohľady starých rodičov či dojaté tváre starších ľudí, ktorí si zaspomínali na svoje vlastné kolednícke časy.
Jingle Bells! | Kresťanské vianočné piesne pre deti! | Dobré správy, chalani!
Koledovanie ako posolstvo a spoločenstvo
Okrem biblického posolstva koledovanie prináša radosť, súdržnosť, utužuje spoločenstvo a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Návšteva koledníkov bola totiž v minulosti vnímaná ako posvätenie priestoru. Dnes koledníci chodia koledovať, aby priniesli radosť a posolstvo o Vianociach do každého domu. Kedysi dávno sa verilo, že koledníci prinášajú požehnanie. Či už ste veriaci, alebo nie, koledovanie hovorí o ľudskej prajnosti a láske.
Jasličky alebo kostolík kládli v navštívenom dome na stô - tam, kam sa kladie chlieb. Tým, že rodina otvorila koledníkom, búchajúcim na dvere, vnútro izby nadobudlo nový význam. Pri trojkráľovom koledovaní je dôležité zachovať formu navštevovania ľudských obydlí. Prevlek do kostýmu posilňuje rozmer sviatku a v situácii, kde niet vymedzeného javiska a hľadiska, pomáha identifikovať hráčov. Títo nebojujú o loptu, ale o priestor pre nesené jasličky. Koledovanie je jedným z najkrajších a najtradičnejších slovenských zvykov spájaných s obdobím Vianoc. Jeho podstatou je priniesť zvesť o narodení Ježiša Krista.
Koledovanie pre seniorov a slabších
V mnohých farnostiach sú aj starší ľudia, ktorým krehké zdravie a pokročilý vek nedovoľujú prijať koledníkov a dokonca ani zúčastniť sa bohoslužieb v kostole. Pre takýchto ľudí sa organizujú špeciálne kolednícke akcie. Ide o krátky kolednícky program tesne pred Vianocami, spojený so svätou omšou, počas ktorého malá skupinka zaspieva a zavinšuje v zariadeniach pre seniorov. Tento prístup zabezpečuje, že aj títo členovia komunity môžu prežiť radosť a posolstvo Vianoc.
tags: #koledovanie #deti #vo #farnosti