Slovo advent pochádza z latinského slova adventus, čo znamená príchod. Toto obdobie pred vianočnými sviatkami by malo byť pre kresťanov časom stíšenia sa a prípravy na Vianoce.
Čo je Advent? Pôvod a význam
Slovo advent má latinský pôvod zo slova adventus, čo je prekladom gréckych (biblických) výrazov epifania a parrusia, teda príchod. Poukazuje na dva rôzne dôrazy: príchod Mesiáša na Vianoce a druhý príchod Mesiáša. Niekde sa pridáva aj tretí, a to je príchod Krista do srdca veriaceho človeka. Takto sa na začiatku cirkevného roka zvlášť vo francúzskej teológii poukazuje na trojitý odkaz adventu: na minulosť, prítomnosť i budúcnosť.
Advent v rôznych kresťanských tradíciách
- Rímskokatolícka cirkev či evanjelici slávia advent ako obdobie prípravy a stíšenia.
- Gréckokatolíci a pravoslávni majú pred Vianocami 40-dňový pôst, tzv. Filipovku.
Adventný pôst a jeho špecifiká
Advent má aj pôstny charakter, avšak nie taký prísny ako pôst pred Veľkou nocou. „Advent akoby kopíroval myšlienku pôstu, že tak, ako je dôležité pripraviť sa na vrcholné sviatky kresťanstva Veľkú noc, tak vznikla potreba pripraviť sa aj na sviatky narodenia Krista,“ vysvetľuje pre Svet kresťanstva biblista František Trstenský.
Porovnanie s Veľkým pôstom
Pôst pred Veľkou nocou je viac liturgicky prepracovaný a je aj starší ako advent. Kým Veľký pôst vyzýva kresťanov na pokánie a obrátenie, adventné obdobie nám pripomína druhý príchod Krista.
Kežmarský dekan František Trstenský hovorí, že Veľký pôst je charakterizovaný tým, čo počujeme na Popolcovú stredu: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ alebo „Prach si a na prach sa obrátiš“, kým advent poukazuje na narodenie a druhý príchod Krista.
„Advent nemá výzvy na obrátenie, kajúcnosť, toto nezaznieva, aj keď sa číta evanjelium o Jánovi Krstiteľovi, ale tá myšlienka je ohlasovanie príchodu Mesiáša. Advent nie je tak radikálne zameraný na pokánie, kajúcnosť, obrátenie, ktoré je potrebné. Tým, že advent je príprava na Vianoce, je taký veselší,“ vysvetľuje Trstenský.
Liturgické aspekty adventu v Rímskokatolíckej cirkvi
- V katolíckych chrámoch sa počas adventu nespieva Glória.
- Oltár nemá kvetinovú výzdobu.
- Stredobodom výzdoby je adventný veniec.
- Liturgická farba je fialová, rovnako ako v pôste. Fialová „vzniká zmiešaním červenej a modrej, preto je symbolom rovnováhy, umiernenia, zmierenia medzi nebom a zemou, dušou a telom, láskou a múdrosťou, spojenia Boha s človekom...“
- Počas pôstu sú pravidlá pre organ ešte prísnejšie, sprevádzať má iba liturgický spev bez nejakých predohier a aj ďalšie prvky v liturgii sú iné.
Dĺžka adventu a jeho variabilita
Adventné obdobie trvá štyri nedele. V tomto roku je advent najdlhší, aký môže byť, pretože Štedrý deň vychádza na sobotu. Ak Štedrý deň vychádza na nedeľu, vtedy je advent zasa najkratší, lebo štvrtá adventná nedeľa je zároveň aj Štedrým dňom. Takýto prípad nastane na budúci rok. Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostalo vo 4. storočí z kresťanského Východu do Galie a Španielska. V rímskej liturgii trvalo obdobie Adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna. Na štyri nedele skrátil Adventné obdobie pápež Gregor I. Definitívnu formu nadobudol Advent v 8. a 9. storočí.
1. adventná nedeľa
Advent je obdobie celkom na začiatku cirkevného roka, predchádza vianočnému času. V evanjelickej tradícii patrí na úvod vianočného kruhu. Aj adventné nedele mali kedysi svoje latinské názvy podobne, ako máme vo veľkonočnom období. Vychádzali z prvých slov introitov, názov 1. nedele bol Ad te levavi (Ž 25,1: K Tebe pozdvihujem). V túto nedeľu sa zvyknú zapaľovať adventné vence (so štyrmi, alebo aj piatimi, niekde rôznofarebnými sviecami), pôvodom v nemeckej evanjelickej cirkvi (Wichern). Niekde v tento deň stavajú vianočný stromček, robia špeciálne svetelné výzdoby, napriek tomu však začína tiché obdobie bez hlasných osláv a svadieb.
Zaujímavá je aj história tzv. adventného kalendára, ktorý pochádza taktiež z nemeckého luteranizmu (19. storočie).
Filipovka - Predvianočný pôst východných cirkví
V gréckokatolíckej cirkvi advent v liturgii nepoznajú. Štyridsať dní pred Vianocami sa začína Filipovka alebo presnejšie Pôst pred sviatkom Narodenia Pána. Je to pôstne obdobie pred sviatkom Narodenia Pána v byzantskom obrade, teda v gréckokatolíckej aj pravoslávnej cirkvi. Názov Filipovka získal tento pôst preto, lebo sa začína deň po sviatku sv. apoštola Filipa 15. novembra a trvá do 24. decembra, teda štyridsať dní. Je jedným zo štyroch pôstnych období v byzantskom obrade. Podľa katechétu Stanislava Bujdu táto štyridsiatnica bola známa už v 8. storočí, keď sa v koptskom kalendári Ján Pôstnik vyjadril k tomu, aby sa veriaci počas štyridsiatnice zdržiavali mäsa.
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je tento pôst miernejší ako pôst pred Veľkou nocou. V Katolíckej cirkvi, či už východného, alebo západného obradu, sa začína pôstne obdobie pred Veľkou nocou prísnym pôstom, keď sa veriaci najedia len raz za deň. Predvianočné obdobie niečo také nepozná.
Historický vývoj adventu a pôstu
História adventného obdobia je trochu komplikovaná. Najstaršie zmienky by sme našli v druhej polovici 4. storočia v diele pripisovanom Hiláriovi z Poitiers (†367) ako o čase pôstu pred Božím narodením. V rámci príprav na Vianoce v podobe pôstu už nájdeme toto obdobie na konci 4. storočia ako čas od 11. novembra až do 6. januára, Zjavenia. Je to spolu 56 dní, bez víkendov presne 40, 6 týždňov adventu plus 2 týždne Vianoc. Počas toho obdobia sa kresťania vždy v stredu, piatok a sobotu postili, aj preto sa mu niekedy hovorí pôst svätého Martina. Išlo o 40 dní podobných ako 40 dní pôstu pred Veľkou nocou. Niektorí kresťania sa dokonca postili celé toto obdobie.
Adventné pôsty ustali v 13. storočí, oficiálne ich zrušil až Kódex kanonického práva z roku 1917. Pápež Gregor Veľký (†604) zaviedol 4-týždenný adventný čas, 4 plné týždne predstavovali 4 000 rokov od pádu človeka v raji po príchod Krista v Betleheme. Synoda v Limburgu (1038) rozhodla, že advent bude začínať až 1. adventnou nedeľou.
Vianočné tradície, vysvetlenie | Pôvod Vianoc | REŽIM PRESKÚMANIA
Pôst a jeho význam
Pôst je zdržanlivosť v oblasti stravovania, človek by mal svoj jedálniček obmedziť na čo najviac skromné pokrmy. Každý pôst vrátane toho vianočného je nábožensky motivovaný. Pôst bol úplne bežnou súčasťou životov ľudí už pred Ježišovým narodením. Tradícia pôstu má počiatky v židovskej obci. Existujú pramene, kde sa píše, že pôst je právoplatnou plnohodnotnou náhradou obete. Prví kresťania teda prevzali židovský zvyk.
Napríklad aj Mojžiš sa postil predtým, ako vystúpil na horu Sinaj. Postil sa, aby sa pripravil na stretnutie s Bohom. V evanjeliách sa píše aj o pôste Ježiša. Vtedy sa mal stretnúť s Bohom, bol však pokúšaný Satanom. Aby vytrval, postil sa, a tak posilnil puto medzi ním a Bohom. Ľudia sa postia predovšetkým kvôli zblíženiu sa s Bohom, to je výklad pôstu už z dôb minulých.
Už raní kresťania verili, že keď sa postia a obmedzia tak svoje túžby, priblížia sa Bohu. Pôst človeku dopomôže odprostiť sa od hmotného otroctva a získať tak väčšiu kontrolu nad svojím duchovnom. Fyzický hlad údajne odráža hlad duchovný, zbaviť sa ho možno iba jediným pokrmom - Kristovým telom a krvou.
Dodržiavanie pôstu v súčasnosti
Aj napriek tomu, že sa Vianoce v súčasnosti stali skôr sviatkom nekončiacich hodov, niektorí kresťania, predovšetkým tí pravoslávni, pôst stále dodržiavajú. Ortodoxní veriaci dodržiavajú nasledovné nepísané pravidlá pôstu:
- Viac modlenia sa.
- V nedeľu býva pôst prerušovaný.
- Nejedia sa žiadne živočíšne produkty - žiadne mäso, mlieko, vajcia ani med.
- Ryby sa môžu jesť každú nedeľu okrem tej poslednej pred narodením Krista (zákaz od 13. do 24. decembra).
- Obmedzenie vína, olivového oleja (tradične až od 13. decembra).
Advent bez hlučných zábav: Tradície a súčasnosť
Evanjelici ani katolíci nemajú počas adventu prísny pôst, ale veriacim zhodne neodporúčajú hlučné zábavy. Kežmarský dekan František Trstenský na margo toho hovorí, že počas adventu nebývajú ani svadby. Aj keď je možné počas tohto obdobia uzavrieť sviatosť manželstva, neodporúča sa následná zábava, preto svadby cez advent nebývajú.
Keďže advent je časom stíšenia sa, nebolo by v poriadku ísť na diskotéku či nejakú hlučnú zábavu. Podľa dekana Trstenského sa už dnes na tento rozmer adventu zabúda, pritom ide o dlhú tradíciu v cirkvi. Prvé tanečné zábavy boli po advente vždy až na sviatok svätého Štefana, teda 26. decembra.
Počas adventného obdobia bývajú aj rôzne firemné večierky, kapustnice a posedenia. Podľa katechétu Bujdu aj kňaza Trstenského v tom z pohľadu cirkvi nie je problém. Nič zlé nie je ani na tom, keď sa ľudia vyberú na vianočné trhy, je tam totiž prítomný rozmer stretávania sa. „Aj ja sa s kaplánmi vyberiem na vianočné trhy, kde si niečo dáme, stretneme sa s ľuďmi,“ hovorí Trstenský.
Zároveň však poukazuje na to, že dnes sme už z adventu urobili Vianoce, a keď sú Vianoce, vtedy sa už v mestách ozdoby skladajú. Advent je podľa neho len predjedlo pred Vianocami. „Advent je predkrm. Vidím to ako výzvu pre veriaceho človeka, ak je advent očakávanie, tak nerobme z očakávania už udalosť. To je akoby sme sa doma chystali na návštevu a domáci by začali jesť skôr, ako prídu hostia,“ poukazuje na paralelu profesor Trstenský. Advent má byť teda o stíšení sa, o spoločnej modlitbe v rodine.
Tradícia „zlatého prasiatka“
Snáď v každej slovenskej rodine bolo aspoň raz spomenuté zlaté prasiatko v súvislosti s absenciou jedla! Táto známa povera sa prenáša po stáročia! Zlaté prasiatko môže vidieť každý, kto svedomito prejde pôstnym obdobím aj pôstom na Štedrý deň. Podľa legendy sa prasiatko objaví s príchodom prvej hviezdy na nebi, keď rodina sadne k vianočnej hostine. Zlato evokuje šťastie, šťastie v podobe Slnka a zrelých plodov. Prasa odpradávna symbolizuje hojnosť a blahobyt. Tri dni pred Štedrým dňom býval pohanmi oslavovaný zimný slnovrat ako deň narodenia boha Slnka. 21. decembra bolo zvykom jesť bravčové mäso, prasa dozlatista upečené. Odtiaľ sa vzala tradícia zlatého prasiatka.
Historické extrémy pôstu: „Svätá anorexia“
Počuli ste o tzv. „svätých anorektičkách“? Takto bývajú označované ženy, ktoré sa riadili podobnými praktikami ako napríklad Katarína zo Sienny. Táto žena bola za svoj nezdravý jedálenský režim dokonca kanonizovaná. Svätá anorexia, tzv. Anorexia Mirabilis, bola v stredoveku cnosť, ktorá sa vykladala ako z hory zoslaná nechuť do jedla. Nadbytok jedla bol vtedy nezvyk, a preto sa stala potrava túžbou, prejedanie by vtedy označili za úplné oddanie sa telesným pôžitkom. Odmietanie jedla v minulosti nadobudlo iné rozmery, stalo sa synonymom pre odmietanie pohodlia. Také ženy sú na obrazoch často znázorňované ako ukrižované, tým bola vyobrazená podoba s Kristom, trpeli ako on. Niektorí odborníci tvrdia, že túto akéziu mohla zaviniť samotná patriarchálna spoločnosť. Muži mohli ovládať všetko, a preto možno niektoré zo žien chceli mať kontrolu aspoň nad svojim telom.
Adventný pôst v dnešnej dobe
V poslednej dobe sa na Vianoce väčšina ľudí bohatého severu príliš neuskromňuje. Mnohí vnímajú tieto dni ako obdobie prejedania a následného priberania, avšak ako ste sa mohli dočítať, nebolo to tak vždy. Predtým bolo bežné hodovať až v podvečer Štedrého dňa, dnes je normálne sa celý advent s plným bruchom pozerať na rozprávky. Aj keď je približne štvrtina Slovákov ateistov, možno by sme si z tohto zvyku mohli niečo odniesť všetci. Niektorí ľudia trpia hladomorom, skrátka nemajú také šťastie, a preto by sme sa mohli pokúsiť uskromniť tento raz my.