Kedy sa v Moskve tradične stavia vianočný stromček a aké sú s tým spojené zvyky? Ruské zimné sviatky sú fascinujúcou zmesou pravoslávnych tradícií a sovietskej histórie, kde Nový rok často zohráva dominantnejšiu úlohu ako samotné Vianoce. Tento článok sa zameria na špecifiká moskovských vianočných a novoročných osláv.
Kalendárne rozdiely a sviatočné obdobie v Rusku
Jedným z kľúčových faktorov pri pochopení ruských sviatočných tradícií je rozdiel v kalendároch. Ruská pravoslávna cirkev sa stále riadi Juliánskym kalendárom, ktorý je o 13 dní pozadu za Gregoriánskym kalendárom používaným na Západe. V dôsledku toho pravoslávne Vianoce pripadajú na noc zo 6. na 7. januára, zatiaľ čo oslavy Nového roka sa konajú podľa Gregoriánskeho kalendára 31. decembra.
V období Sovietskeho zväzu boli náboženské sviatky potláčané. Po Októbrovej revolúcii v roku 1917 a oficiálnom zákaze Vianoc v roku 1929, a neskôr aj vianočných stromčekov v roku 1935, sovietska vláda nariadila, aby Nový rok nahradil Vianoce ako hlavný zimný sviatok. Vianočné stromčeky sa preto premenili na novoročné stromčeky a darčeky sa začali rozdávať práve na Nový rok.
Aj dnes je Silvester 31. decembra hlavným ruským zimným sviatkom, prispôsobeným západnému štýlu. Mnohí Rusi však stále oslavujú aj druhý Nový rok podľa Juliánskeho kalendára v noci z 13. na 14. januára.
Kedy sa stavia a zdobí stromček v Moskve?
Vzhľadom na historický posun a dominantnú rolu Nového roka sa vianočný stromček v Rusku, a teda aj v Moskve, často spája skôr s oslavami Nového roka. Hoci pravoslávne Vianoce pripadajú na 7. januára, prakticky je stromček dominantným symbolom obdobia od konca decembra.
Po páde Sovietskeho zväzu v roku 1991 začali Rusi opätovne oživovať náboženské zvyky, vrátane osláv Vianoc 7. januára. Napriek tomu, tradícia rozdávania darčekov a osláv okolo stromčeka na Nový rok pretrváva. Stromčeky sa tak v domácnostiach aj na verejných priestranstvách v Moskve objavujú už v polovici decembra, aby vytvorili sviatočnú atmosféru pre celé sviatočné obdobie, ktoré zahŕňa ako Nový rok, tak aj pravoslávne Vianoce.
Pre mnohých obyvateľov Moskvy, rovnako ako pre iných v Rusku, sa stromček stavia a zdobí najmä pred 31. decembrom, aby bol pripravený na príchod Deda Moroza a rozdávanie novoročných darčekov.
Symbolika a postavy ruských zimných sviatkov
Hlavnou postavou ruských zimných sviatkov, spojenou predovšetkým s Novým rokom, je Ded Moroz (Dedo Mráz). Jeho pôvod siaha pred kresťanstvo, kde vystupoval ako slovanský zimný čarodejník. Jeho domovom je mesto Veľkij Usťjug vo Vologdskej oblasti. Pomocníčkou Deda Moroza, ktorá deťom roznáša darčeky, je jeho vnučka Sneguročka (Snehová panna).
Ich dopravným prostriedkom je trojka s tromi bielymi koňmi, na rozdiel od sobov, ktoré používa západný Santa Claus.
Tradície spojené s novoročným stromčekom v Moskve
Ozdobený novoročný stromček je stredobodom osláv 31. decembra. Deti často stoja v kruhu okolo stromčeka a volajú Deda Moroza a Sneguročku, aby im priniesli darčeky. Ich príchod ohlasuje rozsvietenie svetiel na stromčeku a hviezdy na jeho vrchole.
V Moskve sa počas vianočného a novoročného obdobia mení centrum mesta na rozprávkové miesto s vianočnou výzdobou a pôsobivými svetlami. Konajú sa rozsiahle vianočné trhy na hlavných námestiach, ako napríklad Červené námestie, kde si návštevníci môžu vychutnať tradičné jedlá, pozrieť folklórne vystúpenia alebo si kúpiť vianočné suveníry.
Viazaný je aj na tradičné jedlá. Hoci konkrétne vianočné jedlá súvisia skôr so Štedrým večerom 6. januára (napr. pôstne jedlá ako sočivo či pirohy), bohatšie silvestrovské hostiny často zahŕňajú tradičné ruské šaláty ako šalát Olivie či "sleď pod kožuchom".
Novoročné oslavy na Červenom námestí
Silvestrovské oslavy v Moskve vrcholria na Červenom námestí. Oslavy zvyčajne zahŕňajú slávnostný príhovor prezidenta, po ktorom nasledujú údery hodín na Spaskej veži Kremľa. Verí sa, že s každým úderom polnoci si treba niečo priať. Vrcholom je tradičný veľkolepý ohňostroj odpaľovaný z Červeného námestia.
Pravoslávne Vianoce v Moskve (7. január)
Aj keď Nový rok dominuje, pravoslávne Vianoce 7. januára majú svoje špecifické tradície. Ruská pravoslávna cirkev oslavuje Rojdestvo Christovo (Narodenie Ježiša Krista). V tomto období sa veriaci zúčastňujú slávnostných bohoslužieb v chrámoch po celej krajine, vrátane Katedrály Krista Spasiteľa v Moskve. Vianočná bohoslužba sa často začína o polnoci a trvá do úsvitu.
Deň pred Vianocami, 6. januára (Štedrý večer, po rusky Sochelnik), je dôležitou súčasťou osláv. Tradične sa dodržiaval 40-dňový pôst (Filipovka). Na Štedrý večer sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Tradičná štedrovečerná večera, Sochelnik, sa zvykla skladať z dvanástich pôstnych jedál symbolizujúcich 12 apoštolov, vrátane Kuťa alebo Sočivo (kaša z pšenice či ryže s medom, ovocím a orechmi), pôstna kapustnica, fazuľa, hrach či pirohy s rôznymi plnkami.
Počas Vianoc sa tradične oslavuje aj sviatok Sobora Presvätej Bohorodičky (8. januára) a sviatok sv. prvomučeníka Štefana (9. januára).
Čo robiť v Moskve počas sviatkov
Návštevníci Moskvy počas vianočného obdobia môžu zažiť bohatý program. Okrem návštevy vianočných trhov a korčuľovania na klziskách, ako napríklad na Červenom námestí, sú populárne aj.
- Plavby loďou po rieke Moskva: Vďaka ľadoborcom je možné absolvovať plavby aj v zime, obdivovať nočné osvetlenie mesta a jeho mosty. Niektoré spoločnosti ponúkajú aj silvestrovské večere na lodi s výhľadom na ohňostroj.
- Návšteva múzeí: Počas sviatočnej sezóny sú mnohé moskovské múzeá otvorené, pričom približne sto z nich je tradične prístupných zadarmo.
- Športové podujatia: Možnosť navštíviť hokejové zápasy, napríklad v CSKA Arene.
Zimné počasie v Moskve v tomto období je chladné, s teplotami často pod nulou a snehom, čo dodáva mestu osobité čaro. Je dôležité byť primerane teplo oblečený.