Slovenská kultúrna scéna prišla 15. augusta 2024 o jednu zo svojich výrazných osobností. Vo veku 71 rokov zomrel v Chorvátskom Grobe uznávaný herec a režisér Ľubomír Paulovič. Informáciu o jeho úmrtí potvrdila jeho priateľka Lolla Fukari, ktorá sa o neho starala do posledných chvíľ. Ľubomír Paulovič sa narodil 7. novembra 1952 v obci Prašice.
Detstvo, štúdium a herecké začiatky
Ľubomír Paulovič sa narodil 7. novembra 1952 v obci Prašice, ležiacej v okrese Topoľčany. Už v detstve, konkrétne ako jedenásťročný, si zahral princa v rozprávke Radúz a Mahuliena. V detstve uvažoval nielen o hereckej dráhe, ale aj o hotelierstve. Napokon sa však rozhodol pre herectvo. Vyštudoval Vysokú školu múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Po ukončení štúdia nastúpil do Divadla Slovenského národného povstania v Martine, kde sa stretol s mnohými skvelými a mimoriadne talentovanými hercami, ako boli Tibor Bogdan, Ivan Folkman, Ivan Romančík, Eliška Nosálová a Helena Sudická. Zo slovenských hercov boli jeho vzormi Ivan Mistrík, Karol Machata, Ivan Rajniak a Ladislav Chudík.
Divadelná kariéra a pôsobenie v SND
V roku 1984 sa Ľubomír Paulovič stal členom Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde na javisku stvárnil desiatky divadelných postáv. V roku 1996 pôsobil aj ako riaditeľ Činohry SND po odvolaní Dušana Jamricha ministrom kultúry Ivanom Hudecom, pričom z tejto funkcie neskôr odstúpil. K začiatkom 90. rokov v SND sa viaže aj jedna z jeho obrovských hereckých skúseností - postava Caligulu v hre režiséra Emila Horvátha, ktorú Paulovič označil za jeden z najväčších zážitkov a výkonov, v skvele vymyslenej inscenácii.
V rokoch 1997 až 1998 a opäť v rokoch 2001 až 2002 bol umeleckým šéfom i režisérom Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT) vo Zvolene, kde pôsobil aj ako umelecký šéf. Neskôr sa opäť stal členom Činohry SND.
Herec Ľubomír Paulovič: Ako malý som chcel byť fajčiarom
Filmová a televízna tvorba
Ľubomír Paulovič účinkoval vo viac ako 150 televíznych tituloch a približne v 45 až 50 celovečerných filmoch. Medzi jeho prvými väčšími rolami bola postava Štefana v kultovom filme Pásla kone na betóne (1982) od legendárneho režiséra Štefana Uhra. Neskôr sa stretol s Milkou Zimkovou aj vo voľnom komediálnom pokračovaní ...kone na betóne (1995), ktorý pripravil režisér Stanislav Párnický. Paulovič spomínal, že sa im filmy robili veľmi dobre a nepredpokladali, že budú mať taký veľký divácky ohlas.
Zahral si aj postavu princa Kazimíra v rozprávke Soľ nad zlato. Medzi jeho ďalšie známe filmové úlohy patria snímky ako Noční jazdci (1981), Hody (1987), Lepšie je byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992), Ženy môjho muža (2009), Pokoj v duši (2009), Nedodržaný sľub (2009), Legenda o lietajúcom Cypriánovi (2010), Mŕtvola musí zomrieť (2011), Kajínek a Budiž světlo (2019). Účinkoval aj v rozprávke Perinbaba a dva svety (2023).
Vo filme Na krásnom modrom Dunaji stvárnil zaujímavú úlohu. V akčnom filme americkej produkcie Peacemaker (1997) si zahral menšiu postavu gangstera, pričom časť z filmu sa nakrúcala v historickom centre Bratislavy. Natáčanie sa mu páčilo a dúfal, že tieto kontakty budú pokračovať.
Na televíznych obrazovkách sa objavil v mnohých seriáloch, ako sú Na baňu klopajú (1981), Záchranári (2003), Panelák (2008), Keby bolo keby (2009), Prázdniny (2017, 2020), Delukse (2021) či Najhorší týždeň môjho života (2021). Jeho poslednou úlohou bola postava krutého továrnika Brauna v jojkárskom seriáli Lovec, ktorý sa nakrúcal od októbra 2022 do mája 2024 a ktorého premiéry sa už nedožil.
Réžia a ďalšie aktivity
Okrem herectva si Ľubomír Paulovič vyskúšal aj réžiu. V Slovenskej televízii režíroval inscenáciu Maškaráda (1994), filmy Pod agátmi (1995), Zuzka Turanová (1995) a Balada o doktorovi Gustávovi Husákovi (1995). Ako režisér sa podpísal aj pod niekoľko divadelných inscenácií a muzikálov, napríklad Cigáni idú do neba, Pokrvní bratia či Poplach v hoteli Westminister. Režíroval vo všetkých profesionálnych divadlách na Slovensku, nielen v bratislavskom Divadle Nová scéna a vo zvolenskom DJGT.
V rokoch 2006 až 2010 zastával funkciu starostu vo svojej rodnej obci Prašice.
Osobný život a osudové ženy
Ľubomír Paulovič kedysi povedal, že žil krásny život, ktorý ho napĺňal a žil ho naozaj naplno, najmä pre svoje tri dcéry, ktoré boli pre neho jeho princezné. Z prvého manželstva s Beátou Paulovičovou mal dve dcéry - herečku Veroniku a Terezu, ktorá vyštudovala ekonómiu. Z druhého manželstva s Helenou pochádza dcéra Dominika. Tá sa narodila s mozgovou obrnou a jej mama Helena sa vzdala sľubne rozbehnutej kariéry topmanažérky. Paulovič s láskou hovoril o dcére, že má neuveriteľný optimizmus, humor, neskutočne veľa energie a obrovskú zásobu dobrej nálady.
Po rozvode s Beátou sa jeho osudovou ženou stala kolegyňa, herečka Marta Sládečková. Spoznal ju v martinskom divadle. Ich láska bola silná a vzťah trval sedem rokov, hoci bol ako na hojdačke. Sládečková neskôr priznala, že to bola jej osudová láska, no Paulovič bol podľa nej veľmi komplikovaný človek, s ktorým "nemohli byť spolu ani od seba".
V lete 2021 sa herec opäť zamiloval, tentoraz do celebritnej fotografky Lolly Fukari, ktorá sa stala jeho poslednou partnerkou. Lolla spomína, ako k nej Paulovič podišiel a priamo jej povedal, že chce byť jej anjelom strážnym. Bol veľmi odvážny, priamy a vytrvalý, volal jej a nosil ruže. Spočiatku jej prekážalo, že je známy herec, ale napokon sa stal jej osudovým mužom a v jej náručí naposledy vydýchol.
Zdravotné problémy a posledné dni
Už niekoľko rokov mal Ľubomír Paulovič vážne zdravotné problémy, kvôli ktorým posledné mesiace ani nevychádzal z domu. Sám pred niekoľkými týždňami týždenníku Život povedal: „Nie je žiadnym tajomstvom, že ma srdiečko už neposlúcha tak, ako by malo, takže som musel zvoľniť životné tempo. Celý život som veľa pracoval, natáčal filmy, hral divadlo a režíroval, trochu oddychu si už vo svojom veku aj zaslúži.“ Ku koncu života sa mu zhoršovala srdcová činnosť, preto sa stiahol z verejného života.
Ľubomír Paulovič zomrel 15. augusta 2024 vo svojom dome v Chorvátskom Grobe. Jeho priateľka Lolla Fukari oznámila: „Dnes môj milovaný Lubinko odišiel do nebíčka medzi anjelov. Jeho srdiečko ukončilo svoju prácu a rozhodlo sa nechať Lubinka odpočívať.“ Dodala, že mohla byť pri ňom do poslednej chvíle a držať ho za ruku, čo bol pre ňu dar a pocta. Odišiel v pokoji a naplnený láskou.
Ocenenia a odkaz
V roku 2017 získal Ľubomír Paulovič cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. V roku 2022 verejne kritizoval zanedbávanie tvorby pre deti a mládež, zdôrazňujúc, že deti by sa mali vychovávať k umeniu, inak „zvlčia“. Svojím životným mottom pre zenskyweb.sk sa vyznal: „Snažím sa veriť v dobro človeka, ako povedal Alexander Dubček a snažím sa tak zmýšľať, správať a najmä žiť.“
Režisérka Mariana Čengel Solčanská k jeho úmrtiu na sociálnej sieti poznamenala: „Tento chlap mal testosterónu ako regiment dvadsaťročných regrútov. Prýštila z neho chlapská arogancia, maznavá a trochu hrubá. Podopierala jeho nesmierny herecký talent. Takmer ho definovala.“ Vždy ostane v pamäti divákov ako skvelý herec, režisér a dobrý človek, ktorý zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre.
tags: #kedy #ms #narodeniny #pulovic