Veľká noc: Najvýznamnejší sviatok v Katolíckej cirkvi

Pre kresťanov je Veľká noc považovaná za najdôležitejší sviatok cirkevného roka. Teológ a cirkevný historik docent Ľuboslav Hromjak vysvetľuje, že „Úplne najdôležitejší sviatok je Veľkonočná vigília, teda noc, ktorou začína Veľkonočná nedeľa, deň zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Keby Kristus nevstal z mŕtvych, zbytočná by bola celá viera.“ Práve Ježišovo zmŕtvychvstanie si kresťania celoročne pripomínajú každú nedeľu, preto je účasť na bohoslužbách pre nich každú nedeľu povinná.

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Podobne ako Vianoce, aj Veľká noc sa slávi osem dní, čo sa nazýva Veľkonočná oktáva. Pre veriacich rímskokatolíckej cirkvi je záväzná účasť na bohoslužbách len na Veľkonočnú nedeľu, no odporúča sa zúčastniť na obradoch celého tzv. Veľkonočného trojdnia - teda od ukrižovania Ježiša Krista vo Veľký piatok až po jeho zmŕtvychvstanie vo Veľkonočnú nedeľu.

Pôvod a historické súvislosti Veľkej noci

Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu (novogr. πάσχα - pascha, z hebr. פסח‎ - pesach), ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva. Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud.

Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. V Biblii sa ďalej uvádza, že po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré Boh urobil počas jednej noci pre svoj ľud.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo, nie však úplne.

Určenie dátumu Veľkej noci

V prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia Veľkej noci. Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že Cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť. Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes, je teda pohyblivý a závislý od lunárneho cyklu.

Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia, ktorej prijatím bol „veľkonočný spor” ukončený. Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a protestantmi len občas.

V modernej dobe už boli viaceré pokusy stanoviť Veľkonočnú nedeľu na jednu konkrétnu nedeľu. Druhý vatikánsky koncil sa tiež zaoberal touto záležitosťou. Pápež Pavol VI. navrhol od roku 1977 stanoviť Veľkú noc na druhú nedeľu v mesiaci apríl za predpokladu súhlasu všetkých cirkví. Ekumenický patriarchát v Carihrade však signalizoval „závažný pastoračný problém“, a definitívne „nie“ prišlo v roku 1982. Naposledy sa táto otázka vynorila pri veľkom miléniovom stretnutí všetkých hláv pravoslávnych cirkví v decembri 2000 v Carihrade.

Presný dátum Kristovej smrti a vzkriesenia

Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy. Isaac Newton svojimi výpočtami z roku 1733 prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok 7. apríla 30, 4. apríla 33 alebo 23. apríla 34. Gerhard Kroll vo svojej knihe Po Ježišových stopách usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa C. Humphreysa a W. D. Waddingtona (1990) v podvečer 3. apríla 33 v Jeruzaleme vyšiel Mesiac v splne sčasti v zatmení, čo by sa zhodovalo s evanjeliami (Mt 27,34; Mk 15,33; Lk 22,44). Tento dátum (3. apríl 33) je tak pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríla 33.

Treba však brať do úvahy, že podľa Mt 12,40: „Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci,“ musel byť Kristus v zemi tri dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno (Mk 16,9), nemohol zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele - môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni.

Liturgia Veľkej noci v Katolíckej cirkvi

Prípravným obdobím pred Veľkou nocou je v Rímskokatolíckej cirkvi štyridsaťdňový pôst, ktorý je formou pokánia a zahŕňa šesť pôstnych nedieľ.

Veľký týždeň a Veľkonočné trojdnie

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána. V nej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli mnohými zmenami a naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v rokoch 1951 a 1969.

Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Je to vyvrcholenie Veľkého týždňa.

Kvetná nedeľa (Nedeľa utrpenia Pána)

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka. Tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku. Ľudia si ich nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie.

Zelený štvrtok

Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti (Eucharistie) a sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz, táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

• Olej katechumenov: pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom.
• Olej chorých: používa sa pri udeľovaní sviatosti pomazania chorých, posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť. Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť.
• Krizma: je to olej, do ktorého sú primiešané voňavé prísady. U Izraelitov a iných vtedajších národov uvádzali kráľov do úradov tak, že ich pomazali olejom. Aj slovo „Kristus“ pochádza z gréčtiny (Christos) a znamená „Pomazaný“ (po hebrejsky znie toto slovo „Mesiáš“). Pomazanie krizmou pri krste alebo birmovaní znamená prevzatie úlohy žiť podľa Ježiša, ktorý je naším Kráľom.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: kňazstva a Eucharistie, keď premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc slovami: „Toto robte na moju pamiatku.“

Večerná svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh 12 mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého. V roku 2016 Vatikán oznámil, že na obrad umývania nôh možno vybrať osoby spomedzi všetkých členov Božieho ľudu. Týmto dňom, ktorý dostal svoje pomenovanie pravdepodobne podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojim zatknutím vojakmi, začína Veľkonočné trojdnie. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostné Glória na vigíliu vzkriesenia (v sobotu v noci) a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali a Ježiš zostáva celkom sám, opustený. Túto udalosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok, zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich. Obnažené oltáre symbolizujú opustenosť Krista v Getsemanskej záhrade.

Veľký piatok

Veľký piatok je dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu a spolu s Bielou sobotou jediné dni roka, keď sa neslávi eucharistická obeta (liturgia Veľkonočnej vigílie je už súčasťou nedele). Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony krížu a svätého prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba - farba krvi. V tento deň sa čítajú alebo spievajú pašie.

Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Židia začínajú sláviť sviatok Pésach, spomienku na vyslobodenie z egyptského otroctva, často práve na Veľký piatok.

Biela sobota a Veľkonočná vigília

Biela sobota je podľa kresťanskej tradície dňom hrobového odpočinku Ježiša. Je to prísne aliturgický deň, neslávi sa svätá omša, dokonca aj pomazanie chorých sa udeľuje len ako viatikum.

Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou, ktorá je stredom a vyvrcholením Veľkonočného trojdnia. Koná sa po západe slnka v sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12, 1 - 51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný. Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali.

Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína bohoslužbou svetla - zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).

Následuje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje slávnostná noc a vznešený spôsob vykúpenia. Veľkonočná vigília obsahuje aj ďalšie prvky - bohoslužbu slova (s 3 až 7 čítaniami zo Starého zákona, slávnostné Aleluja, čítanie z Nového zákona a evanjelium), liturgiu krstu (posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov) a eucharistickú liturgiu. V našich krajoch po nej nasleduje aj obrad vzkriesenia.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je radostným sviatkom zmŕtvychvstania Ježiša Krista, najväčšieho Kristovho zázraku a základnej pravdy kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Najstarší a najväčší sviatok liturgického roka sa vo všetkých kresťanských cirkvách slávi v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca.

Veľkonočný pondelok

Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu“ (Mk 16, 6). A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“ (porov. tamže).

V Rímskokatolíckej cirkvi Veľkonočný pondelok nepatrí medzi prikázané sviatky, aj keď cirkev účasť v tento deň odporúča, pretože je súčasťou veľkonočnej oktávy. Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, v Gréckokatolíckej cirkvi je účasť na liturgii vo Veľkonočný pondelok záväzná, keďže ide o prikázaný sviatok.

Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou. Táto prastará tradícia zahŕňa hodovanie, polievanie a šibačku korbáčom. Muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Dotyk vŕbových prútikov vraj omladzuje, prináša silu a krásu, rovnaký účinok sa prisudzuje aj polievaniu vodou.

Veľkonočné obdobie

Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej radosti - trvá 50 dní. Začína sa Veľkonočnou vigíliou a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce). Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa”. Prvý týždeň tohto obdobia, tzv. Svetlý týždeň, je osobitne slávnostný. Osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania sa končí Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci), v minulosti nazývanou Biela nedeľa, keďže novopokrstenci počas nej nosili svoje biele krstné rúcho. Vianočná oktáva sa pre porovnanie končí 1. januárom.

Turíce sú sviatkom zoslania Ducha svätého, ktorý značí počiatok cirkvi. Apoštoli boli po smrti Ježiša ustráchaní a zatvorení, na 50. deň sa ale odvážili a vybrali do sveta zvestovať evanjelium. Turíce sa slávia práve 50. deň od Veľkonočnej nedele a sú prikázaným cirkevným sviatkom.

Veľkonočné symboly

Veľká noc nie je len oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ale i oslavou príchodu jari. Niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby, zatiaľ čo iné majú hlboký kresťanský význam.

• Baránok: Symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách (obetné zviera za hriechy v židovskej tradícii, pripomienka vyslobodenia z Egypta). V kresťanstve je Baránok symbolom obetovania Ježiša Krista.
• Kríž: Kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním.
• Oheň: Veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou.
• Sviečka (paškál): Sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista. Je ozdobená znamením kríža a symbolmi alfa a omega, t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do Turíc a pri každom krste - aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci.
• Vajíčko: Pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka. Dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v pôstnom období.
• Zajačik: Aj keď je zajačik rozšíreným symbolom Veľkej noci, jeho korene siahajú skôr do predkresťanských osláv jari a plodnosti a nie je priamo spojený s kresťanskou liturgiou.

Prikázané sviatky v Katolíckej cirkvi

Niektoré dni sú v živote kresťana významnejšie ako iné. Okrem nedele, kedy sa slávi Ježišovo zmŕtvychvstanie, nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme prikázané sviatky. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na celej svätej omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti.

Medzi najvýznamnejšie prikázané sviatky, okrem všetkých nedieľ a Turíc, patria:

• 1. januára: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
• 6. januára: Zjavenie Pána (Traja králi). Tento sviatok zahŕňa v sebe tri skutočnosti: Ježiš sa zjavuje trom mudrcom, Ježiš je pokrstený v Jordáne, Ježiš mení vodu na víno v Káne Galilejskej.
• (Pohyblivý sviatok, 40 dní po Veľkej noci): Nanebovstúpenie Pána. Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
• (Pohyblivý sviatok, štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice): Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi (Božie Telo). Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
• 29. júna: Svätých Petra a Pavla, apoštolov. Sú dvaja najvýznamnejší apoštoli a horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo roku 67.
• 15. augusta: Nanebovzatie Panny Márie. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
• 1. novembra: Všetkých svätých. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
• 8. decembra: Nepoškvrnené počatie Panny Márie. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
• 25. decembra: Narodenie Pána (Vianoce). Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Cirkev však už na základe tradície oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.

Medzi ďalšie významné dni, ktoré sú v niektorých diecézach alebo krajinách tiež prikázanými sviatkami, patria:

• 2. februára: Obetovanie Pána
• 19. marca: Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie
• 25. marca: Zvestovanie Pána
• 5. júla: Sv. Cyrila a Metoda
• 8. septembra: Narodenie Panny Márie
• 15. septembra: Sedembolestnej Panny Márie
• 26. decembra: Sv. Štefana, prvého mučeníka

tags: #kedy #je #najvacsi #sviatok #v #katolicky