Slovensko-francúzska svadba: Spojenie kultúr a tradícií

Noblesná, elegantná, s nádychom tradícií - taká môže byť slovensko-francúzska svadba. Francúzi sú pyšní na svoj pôvod a krajinu, ktorá je známa svojou históriou, kvalitou vína a syrov, prekvitajúcim módnym i automobilovým priemyslom. Málokedy sa stane manželkou Francúza žena z inej krajiny, ale ak sa Slovenka rozhodne pre takýto zväzok, otvára sa jej svet bohatých tradícií.

Francúzska hrdosť a rodinné hodnoty

Názor rodiny býva pre vášho francúzskeho partnera veľmi dôležitý, preto je prvé stretnutie s budúcimi svokrovcami kľúčové. Pravidelné stretávanie a rozprávanie pri stole sa koná tradične pri rodinnej večeri alebo obede, čo je ideálna príležitosť na spoznávanie a budovanie vzťahov. Chcete vo svojom svadobnom plánovaní použiť niečo z francúzskych svadobných tradícií? Je to vynikajúci spôsob, ako dať svojej svadbe jedinečný ráz. Krajina galského kohúta ponúka dostatok možností na inšpiráciu.

Zásnuby a symbolika obrúčok

Tradícia, že muž požiada ženu o ruku, vo Francúzsku stále pretrváva. Počas zasnúbenia sa budúci manželia lepšie spoznávajú a robia prvé kompromisy. Toto obdobie je, podobne ako na Slovensku, dôležité a potrebné pre bezchybnú prípravu svadby.

Svadobné obrúčky spečatia vzťah medzi mužom a ženou pred svetom a Bohom. Najmodernejšie trendy predpisujú nielen štýl svadobného obliekania, ale aj prsteňov. Vo Francúzsku jednoznačne vyhrávajú diamanty a platina. Diamant symbolizuje nevinnosť a pevnosť, zatiaľ čo platina predstavuje nádheru aj trvanlivosť. Platina je o 95 % jasnejší kov, ale stojí trikrát viac ako zlato.

K šperkom a drahým kameňom sa viažu povery a tradície. Francúzske páry preferujú počas svadobného dňa diamanty, ktoré sú symbolom pevnosti a častokrát zdobia i svadobné obrúčky.

Svadobné odevy a doplnky

Svadobné šaty nevesty

Na Slovensku i v okolitých krajinách sme zvyknutí na nevesty v bielych, prípadne v jemných, pastelových šatách. Nevesty chcú svoj najkrajší deň prežiť v bielom, preto si zväčša vyberajú šaty práve v tomto odtieni. Svadobné šaty nevesty sú najatraktívnejšou súčasťou svadobnej výzdoby. Podľa svadobnej tradície ich ženíchove oči nemajú vidieť až do obradu, aby mladý pár v manželstve neutrpel nešťastie. Tento svadobný zvyk sa dodržiava dodnes. Aj keď je nevesta krajčírka, rozhodne by si svadobné šaty nemala „šiť“ sama.

Známejšia svadobná tradícia, ktorá sa často dodržiava aj dnes, je, čo si musí nevesta obliecť v deň svadby:

• Niečo staré (napr. rodinný šperk) je symbolom toho, že zanecháva svoj starý život za sebou.
• Niečo nové je symbolom novej etapy života.
• Niečo požičané (napr. spona do vlasov, svadobné šaty, svadobné topánky) má priniesť neveste šťastie do manželstva.
• Niečo modré (svadobný podväzok, mašľa, vreckovka) symbolizuje nevinnosť, čistotu a vernosť.

Podväzok je zvyčajne biely s modrým doplnkom (mašľa, vyšívaný vzor), aby sa dodržal zvyk „niečo modré“ v deň svadby.

Odev ženícha a družičiek

Z hľadiska svadobných tradícií a zvykov neexistujú žiadne „extrémne“ požiadavky na oblečenie ženícha. K povinnostiam ženícha patrí svadobný oblek so svadobnou kravatou. Motýlik sa podľa tradície neodporúča, aby nevesta na poslednú chvíľu „neodletela“.

Svadobná tradícia káže, že družičky by mali byť stále slobodné dievčatá. História hovorí, že skupinka družičiek by mohla zmiasť zlých duchov, ktorí by chceli neveste ublížiť. Vo všeobecnosti platí, že dámy pozvané na svadbu by na túto slávnosť nemali zvoliť šaty bielej alebo čiernej farby. V prípade, že ste pozvaná na svadbu v Írsku, mali by ste sa vyhnúť i zeleným šatám, lebo podľa írskej tradície zelená farba nosí mladomanželom smolu.

Cesta k oltáru a svadobný obrad

V menších francúzskych mestách prichádza ženích pre svoju nevestu domov a spolu odchádzajú do kaplnky či kostola. Musia sa však predierať cez cestu pretkanú bielymi stuhami, aby mala nastávajúca dosť času premyslieť si, či chce vstúpiť do manželského zväzku. Cestu k oltáru im družičky lemujú bielymi stužkami. Zvykom tiež je, že nevesta so ženíchom prichádzajú k oltáru spolu. Počas obradu družičky odstránia biele stužky a cestu posypú vavrínom, aby symbolizoval krásny a šťastný život budúcich novomanželov.

Svadobnú kyticu prináša neveste jej budúci manžel. K oltáru vedie nastávajúcu jej otec. Svedkami sobáša sa obvykle stávajú krstní rodičia alebo najlepší priatelia. Vo Veľkej Británii býva častým a milým zvykom, že malé družičky (tzv. flower girls) rozhadzujú po cestičke vedúcej k oltáru malé kvietky. Platí tiež, že malé družičky, ktoré majú podobné šaty ako nevesta, aby jej, podľa tradície, nepokazili šťastie.

Cirkevný a civilný sobáš

Francúzske zákony kážu, aby pár zosobášený v kostole spečatil svoj zväzok aj na úrade. Pokiaľ sa budúci manželia rozhodnú, že nechcú mať cirkevný sobáš, platí iba svadba na úrade. Po civilnom sobáši dostanú mladomanželia Livret de famille - francúzsky sobášny list. Od slovenského sa odlišuje tým, že sa do neho zapisujú dátumy narodenia každého z potomkov.

V kostole bývajú snúbenci usadení na stoličky z červeného zamatu. Po obrade mladomanželia kráčajú z Pánovho domu po lístkoch vavrínu.

Svadobná hostina a kulinárske zážitky

Po skončení obradu je vo väčšine okolitých krajín zvykom hádzať na novomanželov ryžu či kvety. Vo Francúzsku sú novomanželia obsypaní drobnými mincami, čo im má zaručiť spokojné a bohaté manželstvo.

Svadobná hostina býva zväčša búrlivá a bohatá, plná zábavy, kvalitného vína a dobrého jedla. Francúzi sú známymi gurmánmi, v gastronómii patria k svetovým špičkám. Súkromnejšie svadobné oslavy sa konajú buď v malej reštaurácii v kruhu najbližších, alebo doma.

Hlavný pokrm sa skladá z niekoľkých chodov - aperitívu, predjedla, hlavného jedla a dezertu. Veľký dôraz sa kladie na stolovanie, kde každý detail musí byť dôkladne premyslený. Noblesa, elegancia a tradícia - to všetko sa stretáva vo francúzskom štýle stolovania. Domáci si jedlo vychutnávajú aj celé hodiny, diskutujú a tešia sa zo vzájomnej prítomnosti. Ďalšie pokrmy sa podávajú formou bufetových stolov.

Croquembouche - alternatíva k torte

Niektoré páry zostávajú verné starým francúzskym zvykom. Namiesto svadobnej torty na hostine podávajú Croquembouche - vežu z karamelizovaných profiteroles.

K veľmi starým svadobným zvykom patrí aj povinnosť pozvaných priniesť na svadobný stôl malé koláče, ktoré sa naskladajú doprostred svadobného stola do pyramídy, nad ktorou si novomanželia dajú bozk symbolizujúci dlhý spoločný život.

Netradičné zvyky po svadbe

Svadobnú noc musia mladomanželia odložiť. Vo Francúzsku je zvykom, že mladí svadobčania postávajú pod oknami novomanželov a búchajú panvicami či hrncami, kým im neotvoria. Tento hlučný rituál sa nazýva Charivari. Tam oslavujú spoločne do rána. Až po ich odchode sa môžu zaľúbenci stať mužom a ženou v pravom slova zmysle. Počas Charivari majú všetci v rukách hrnce a iný riad, ktorým sa snažia vytvoriť čo najviac hluku a upútať na seba pozornosť. Takto si hostia od dvojice vyžiadajú občerstvenie v podobe jedla a nápojov.

Slovenské svadobné zvyky a medzikultúrne prepojenia

Rozbíjanie tanierov, nevesta v bielom, spoločné krájanie torty, výmena prstienkov - to sú všetko zvyky a tradície, ktoré na Slovensku poznáme a vídame snáď na každej svadbe. Jednou z tradícií podobnou v Nemecku je rozbíjanie riadu, pretože črepy prinášajú šťastie. Unikátne slovenské zvyky zahŕňajú aj svadobné čepčenie.

Pri medzinárodnej svadbe je vhodné zakomponovať slovenské aj francúzske jedlá, hudbu a zvyky, aby boli všetci hostia spokojní. Dá sa takto ukázať slovenské zvyky ako odobierka, odčepčenie či vykrúcanka, a zároveň dať priestor aj francúzskym tradíciám.

Praktické aspekty medzinárodnej svadby

Svadba s cudzincom si vyžaduje špecifickú prípravu čo sa týka dokumentov. Partner bude potrebovať rodný list, potvrdenie o pobyte, potvrdenie o stave (že je slobodný), doklad o štátnom občianstve a občiansky preukaz alebo pas. Všetky dokumenty vydané v zahraničí musia byť apostilované v danej krajine a následne preložené úradným prekladateľom registrovaným na oficiálne preklady. Je vždy dobré informovať sa aj na matrike a ambasáde.

V prípade cirkevného sobáša v kostole na Slovensku, ak nastávajúci nevie po slovensky, je povinný tlmočník. Ak farár ovláda francúzsky jazyk, tlmočník nemusí byť nutný. Ak farár ovláda iný jazyk, ktorý ovláda aj váš snúbenec, stačí, ak u notára podpíše čestné vyhlásenie o ovládaní tohto jazyka. Dôležité je informovať sa na fare o potrebných sviatostiach.

Pri organizácii hostiny a zábavy je dobré vybrať hry, kde sa čo najmenej rozpráva, alebo zabezpečiť niekoho, kto bude pomáhať s prekladom hlavných vecí. Rozhovor s rodinou partnera o tom, ktoré ich tradície by chceli zachovať alebo či by chceli vidieť slovenské zvyky, môže pomôcť pri plánovaní.

tags: #slovensko #francuzska #svadba