Romantická predstava Vianoc, keď ticho pozorujeme chumáče snehu, okná zdobí mráz, chodníky prikrýva biela perina a svet sa na chvíľu spomalí, bola na Slovensku kedysi úplne prirodzená. Tradícia bielej zimy a bielych Vianoc ako ideálu, po ktorom väčšina spoločnosti túži, sa formovala najmä počas 19. storočia a súvisí s obdobím romantizmu. Stačí spomenúť zasnežené romantické krajinky českého maliara Josefa Ladu.
Dnes však čoraz častejšie rozbaľujeme darčeky pri zelenej tráve, daždi a nezvyčajnom teple. Biele Vianoce sa z niekdajšej istoty menia skôr na vzácny sviatočný zázrak. A pritom ešte koncom minulého storočia nebol sneh na Štedrý deň ničím výnimočným. V horských a podhorských oblastiach ležal takmer každý rok, no prekvapivo často sa objavoval aj v mestách a nížinách. Čím ďalej tým viac o nich počúvame už iba z rozprávania našich starých rodičov.
Definícia Bielych Vianoc
Podľa odborníkov z portálu Imeteo.sk a kritérií Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) sa Vianoce považujú za biele, ak sa aspoň jeden deň medzi 24. a 26. decembrom nachádza na zemi súvislá snehová pokrývka s minimálnou výškou jeden centimeter.
Historický Pohľad na Biele Vianoce na Slovensku
Slovensko zažíva v posledných rokoch veľmi rozdielne počasie. Zmeny v charaktere zím sú citeľné. V minulosti sa bežne vyskytovali zimy, keď pretrvávalo studené počasie so snežením od novembra, respektíve decembra až do začiatku jari. Navyše, všetky tri zimné mesiace, teda december, január aj február, boli veľmi studené. Pavel Matejovič, ktorý pôsobil 15 rokov v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, uvádza, že je už nepravdepodobné, aby sa takáto zima celé tri mesiace udržala. Tuhé zimy, na aké si mnohí pamätajú zo 60. alebo 80. rokov, sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú opakovať.
Kľúčové roky s bielymi Vianocami
- Za posledné desaťročia sa v pamäti uchovali najmä roky ako 2001, 2002, 2005, 2007 či legendárny rok 2010, keď bol sneh takmer na celom Slovensku.
- Rok 2002: Posledné celoplošné biele Vianoce
Posledné biele Vianoce na celom území Slovenska boli v roku 2002. Počas všetkých troch vianočných dní bolo vtedy v polohách do 700 metrov väčšinou od piatich do 15 centimetrov snehu, lokálne až okolo 20 centimetrov. SHMÚ uvádza, že Vianoce 2002 boli aj riadne mrazivé. Počas vianočných dní sme mali celodenný mráz a ráno bolo v nižších polohách zväčša mínus sedem až mínus 20 stupňov Celzia, v dolinách a kotlinách ojedinele až okolo mínus 25 stupňov Celzia.
- Rok 2010: Mimoriadne zasnežené Vianoce
Mimoriadne zasnežené boli aj Vianoce v roku 2010, ktoré si mnohí pamätajú ako jedny z najbohatších na sneh za posledné desaťročia.
Súčasné Trendy a Ústup Bielych Vianoc
Posledné roky však ukazujú celkom odlišný trend. Posledné roky boli Vianoce skôr teplé a bez snehu, čo platí od roku 2013 až po vlaňajšok. Vo veľkých mestách a nížinatých oblastiach boli Vianoce bez snehu napríklad v obdobiach 2013 - 2015, 2017 - 2020 a 2022 - 2024. Teploty neraz vystúpili nad +5 °C, výnimočne sa priblížili až k desiatim stupňom. Roky 2013 až 2015, 2017 až 2020 a tiež obdobie 2022 - 2024 priniesli prevažne zelené Vianoce, čo by ešte pred pár desaťročiami pôsobilo nezvyčajne.
Regionálne Rozdiely
Samozrejme, v rámci Slovenska sú veľké rozdiely v počasí medzi horskými a nížinnými oblasťami.
- Bratislava a juhozápad Slovenska:
V posledných rokoch to bolo s bielymi Vianocami podľa meteorológov slabé najmä na juhozápade. Na Letisku v Bratislave bol sneh v uplynulých desiatich rokoch na Vianoce iba jedenkrát, a to v roku 2012. Vtedy to však tiež nebolo ideálne, pretože na zemi boli tri až štyri centimetre veľmi mokrého a zamrznutého snehu po výdatnom mrznúcom daždi, približuje SHMÚ. Výrazne lepšia situácia v hlavnom meste na Vianoce bývala podľa meteorológov v rokoch 1989 až 2009, keď bol sneh počas vianočného obdobia počas 11 rokov. Biele Vianoce v Bratislave sú v súčasnosti už veľká vzácnosť. Štatisticky vychádza, že na juhozápade Slovenska sú Vianoce biele len v 30 percentách prípadov, teda je pravdepodobnosť až 70 percent, že sneh nie je.
- Košice a východ Slovenska:
Metropola východu mala za minulých 30 rokov biele Vianoce 21-krát. SHMÚ poznamenáva, že biele Vianoce boli v minulých rokoch v porovnaní s Bratislavou výrazne častejšie aj v Košiciach.
- Žilina a sever Slovenska:
Žilina patrila dlhé roky k mestám, kde bol sneh na Vianoce takmer istotou. Ešte pred niekoľkými desaťročiami si mnohí Žilinčania Vianoce bez snehu ani nevedeli predstaviť. Zasnežené ulice, zamrznuté chodníky a biely závoj na strechách domov patrili k prirodzenej kulise Štedrého dňa. Podľa dlhodobých klimatických štatistík z obdobia rokov 1961 až 1990 patrila Žilina medzi mestá, kde sa biele Vianoce vyskytovali pomerne často - približne každý druhý rok. Dnes však aj sever Slovenska čoraz častejšie prežíva zelené či daždivé sviatky. Posledné desaťročie prinieslo výraznú zmenu, aj v Žiline sa čoraz častejšie stáva, že Štedrý deň prebieha bez snehu, často s dažďom a teplotami nad nulou.
- Horské oblasti:
Naopak, v horských oblastiach, čím ideme vyššie, tým sa pravdepodobnosť bielych Vianoc zvyšuje. Na severe Slovenska a v oblastiach nad 1000 metrov nad morom je to 90-percentná pravdepodobnosť, v Oravskej Lesnej alebo na Štrbskom Plese až 99-percentná. Kým hory si zasnežené sviatky udržia s veľkou pravdepodobnosťou aj naďalej, nížinám ostáva len dúfať, že sa ich sen o bielych Vianociach naplní. Sneh sa tak postupne „sťahuje“ do vyšších nadmorských výšok.
Vplyv Zmeny Klímy a "Vianočné Oteplenie"
Za ústupom bielych Vianoc stojí predovšetkým dlhodobé otepľovanie klímy. Zimy sú kratšie, menej stabilné a mrazivé obdobia prichádzajú neskôr alebo trvajú len krátko. Hlavným dôvodom je dlhodobé otepľovanie klímy, ktoré ovplyvňuje charakter zimy v celej strednej Európe. Kľúčovú úlohu zohráva najmä častejšie západné a južné prúdenie, kratšie a slabšie epizódy mrazivého počasia a čoraz častejší dážď namiesto snehu.
Na začiatku zimy pretrváva teplotný kontrast medzi Atlantickým oceánom, ktorý chladne pomalšie než pevnina, teda aj oceánsky vzduch je teplejší než kontinentálny. Meteorológovia majú pre tento jav pomenovanie „vianočné oteplenie“ a vedia ho aj vysvetliť. Studený vzduch v zime k nám môže prísť od severozápadu až po juhovýchod. Môže prísť z oblasti Arktídy a Severného ľadového oceánu. Ak prúdi odtiaľto, musí prejsť aj ponad teplejšie moria, kde sa v prízemných vrstvách ohreje a v nižších polohách už neprinesie také výrazné ochladenie ako vo vyšších. Ak vzduch prenikne zo severnej Škandinávie, z oblasti severného Ruska alebo všeobecne od východu, je oveľa chladnejší aj v nižších polohách.
Vývoj cirkulačných indexov v poslednom období napovedá, že počas zimy zavládnu vhodné podmienky na nadmerné presadzovanie studeného vzduchu v miernych zemepisných šírkach. Veľkým plusom pre zvýšenú frekvenciu udalostí sneženia bude najmä častejšie prepadávanie cyklonálnych dráh smerom na juh, ten bude súvisieť aj častejšími zosilneniami mrazov vo výbežkoch vysokého tlaku. Mesiacom, ktorý môže pokaziť štatistiky, by mohol byť najmä február.
Globálne otepľovanie od roku 1880 do roku 2022
Historické Snehové Kalamity na Slovensku
Hoci sú biele Vianoce vzácnejšie, história pamätá na extrémne snehové udalosti, ktoré sa zapísali do pamäte obyvateľov.
- Snehová kalamita 1987 v Bratislave:
Mnohí Bratislavčania si dodnes spomínajú na zrejme najväčšiu snehovú kalamitu z roku 1987. Na juhozápade Slovenska snežilo počas štyroch dní, od 9. do 12. januára, nepretržite 68 hodín. V hlavnom meste napadalo až 65 cm snehu.
- Zaviate Slovensko 1947:
Snehová kalamita narobila veľké starosti aj vo februári 1947, vtedy bolo celé Slovensko zaviate snehom a niekoľkometrové záveje zažili aj ľudia v Bratislave.
- "Zima" v marci 1962:
Počasie vedelo prekvapiť Bratislavčanov aj na jar. Napríklad druhý jarný deň v roku 1962 vyzeral v meste ako v januári, vonku bolo hmlisto, nevľúdne. Sneh, voda a blato na chodníkoch i na cestách, snehom zafúkané autá, Bratislavčania v zimníkoch.
- Predčasný príchod zimy 1965:
Predčasný príchod zimy prekvapil napríklad v novembri 1965. Vtedy sa takmer celé Slovensko ocitlo pod snehom a Bratislava nebola výnimkou.
- Kalamita v januári 1996:
Snehová kalamita zasiahla Bratislavu aj v posledný januárový víkend v roku 1996.
- Sneh v decembri 2023:
Najnovšia snehová nádielka v sobotu 23. decembra síce Bratislavčanov potešila, napríklad na Kolibe napadalo až 18 centimetrov snehu, ale už nasledujúce dni pripomenuli skôr príchod jari.
- Zima 2017/18:
Zima 2017/18 začala sľubne - na začiatku prišla snehová kalamita a na niektorých miestach nášho regiónu napadlo až pol metra snehu. Po sľubnom úvode však zima, najmä v nižších polohách, poľavila.