Mesto Betlehem (arab. بيت لحم Bajt Lahm, hebr. בית לחם Bet lechem) je lokalizované na Západnom brehu Jordánu, približne 8 kilometrov južne od Jeruzalema. Je to mesto ponorené do bohatej histórie a náboženského významu. Už od obdobia paleolitu bola oblasť Betlehemu nepretržite osídlená. Mesto dostalo svoje pomenovanie podľa boha Lahmu, pričom existujú dva preklady tohto slova: „dom z chleba“ alebo „dom z mäsa“.
Reverované ako rodisko Ježiša a kráľa Dávida, Betlehem priťahuje kresťanských pútnikov, najmä počas vianočného obdobia, ku chrámu Narodenia. Toto v súčasnosti rušné mesto plné turistov má obrovský význam nielen pre kresťanov, ale aj pre Židov. Okrem Ježiša sa tu narodil aj Dávid, najmilovanejší kráľ Izraela, otec Šalamúna a dobyvateľ Jeruzalema, ktorý ho ustanovil hlavným mestom krajiny. Pre židov je to tretie najsvätejšie miesto ich viery, podľa legiend sa tu pri vstupe do mesta nachádza hrob Ráchel, manželky Jákoba a pramatky izraelského národa.
Geografické a politické postavenie
Mesto Betlehem leží na Západnom brehu Jordánu, iba 8 km od Jeruzalema, a nachádza sa len 10 kilometrov od Jeruzalema a niečo vyše hodiny cesty od Tel Avivu. Vďaka tomu môžete jeho návštevu spojiť s dovolenkou v iných zaujímavých mestách. Na základe izraelsko-palestínskych mierových dohôd sa od roku 1995 stal súčasťou Palestíny. Keďže táto oblasť však ako medzinárodne uznaný štát neexistuje, Betlehem v súčasnosti nepatrí do žiadneho oficiálneho štátneho útvaru.
Mesto Betlehem, kde sa Ježiš Kristus narodil, má v tomto lokálnom konflikte zaujímavé miesto - je na palestínskom území, no hneď na hraniciach so židovským štátom Izrael, čiže je niečo ako pohraničným mestom medzi dvomi znepriatelenými národmi. Susediace mestá Jeruzalem a Betlehem môžeme tak označiť za hraničné mestá medzi Izraelčanmi/Židmi a Palestínčanmi.
V súčasnosti žije v Betleheme vyše 27 000 obyvateľov. V minulosti väčšinu jeho obyvateľov tvorili arabskí kresťania, no dnes drvivú väčšinu zastupujú Arabi vyznávajúci islam, ktorí sa na Západný breh Jordánu uchýlili z oblastí obsadených Izraelom. Kresťanská tradícia je tam stále silná, ale už nie tak dominantná. Betlehem a samotný Ježiš Kristus sú uctievaní medzi kresťanmi, ale aj medzi moslimami, ktorí ho vnímajú ako veľkého proroka. Svedectvom náboženskej koexistencie je fakt, že kostoly a moslimské mešity tu stoja kúsok vedľa seba.
Bezpečnostný múr a jeho dopad
Prvou vecou, ktorú po príchode k Betlehemu mnohí návštevníci uvidia, je vysoký, strážený, betónový múr s ostnatým drôtom na vrchu. Túto hranicu, oddeľujúcu izraelské a palestínske územie, postavil Izrael. Táto bezpečnostná bariéra v podobe osemmetrového betónového múru (na niektorých miestach prerušovanú „iba“ ostnatými drôtmi) sa začala stavať okolo Západného brehu v roku 2002. Aj napriek faktu, že ho OSN považuje za nelegálny, Izrael sa obhajuje tvrdením, že tak chráni svojich obyvateľov pred útokmi palestínskych extrémistov. Na druhej strane však tieto opatrenia spravili z Betlehemu miesto, odkiaľ sa jeho obyvatelia môžu dostať len na základe osobitnej priepustky. Pre cudzincov to nepredstavuje výraznejší problém, ale Palestínčania pracujúci mimo mesta musia deň čo deň čakať v koridoroch pred hraničnými prechodmi.
Výstavba múru si vyslúžila ostrú kritiku aj kvôli tomu, že zasahuje na palestínske územie a znemožňuje prístup miestnych k svojej pôde, obchodom či zdravotnej starostlivosti. Palestínčania stavbu nazývajú Múr Apartheidu, kým v hebrejčine preferujú meno Múr rozdelenia alebo Bezpečnostná bariéra, čo odráža rozličné pohľady na túto citlivú tému. Dnes je stavba známa aj vďaka graffiti a iným dielam s posolstvom o negatívnom vplyve tejto stavby, medzi ktorými sú aj diela slávneho umelca Banksyho.
Pútnické miesta a náboženský význam
Bazilika Narodenia Pána
Hlavným lákadlom Betlehema je bezpochyby Chrám Narodenia v centre mesta, miesto, pre ktoré Betlehem pozná celý svet. Ide o jeden z najstarších doposiaľ používaných kresťanských chrámov na svete, ktorý tu dala postaviť svätá Helena so svojím synom rímskym cisárom Konštantínom ešte vo 4. storočí. Predtým, po obsadení Betlehema Rimanmi a povstaní Bar Kochby (132 - 135), bolo mesto spustošené a Rimania dali na mieste Ježišovho narodenia vybudovať svätyňu zasvätenú Adónovi. Až keď sa dostal k moci Konštantín Veľký, rozhodol sa na popud svojej matky vybudovať kostol, ktorý by oslavoval narodenie spasiteľa. Bazilika Narodenia Pána bola vôbec prvým kresťanským svätostánkom na palestínskom území a dnes sa považuje za najdlhšie fungujúci kresťanský kostol na svete, hoci bol viackrát prestavovaný. Posledné práce na Chráme narodenia pána ukončili v prvej polovici 4. storočia. Chrámový komplex bol svedkom obliehania v roku 2002, keď sa v ňom na 39 dní zabarikádovali palestínski militanti. Pod oltárom narodenia je na mramorovej doske 14-cípová strieborná hviezda s nápisom: „Tu sa z Márie Panny narodil Ježiš Kristus.“
Pôvodne miesto narodenia je jaskyňa nachádzajúca sa pod chrámom, v minulosti pravdepodobne využívaná pastiermi. Jaskyňa bola známa ako miesto narodenia Ježiša už na začiatku druhého storočia. Nízke dvere, ktorými sa vchádza, majú vyvolať pocit pokory u každého návštevníka. Celý komplex je rozdelený medzi jednotlivé kresťanské cirkvi (katolíci, ortodoxní), pričom každá má tu svoje miesto. Drevená podlaha zakrýva pôvodnú mozaikovú dlažbu z byzantského obdobia a na stenách sú odkryté časti stredovekej výzdoby.
Mliečna kaplnka
S narodením Ježiša sa v Betleheme spája aj Mliečna kaplnka alebo Mliečna jaskyňa, nachádzajúca sa neďaleko hlavného námestia a Chrámu Narodenia. Miesto bolo navštevované už v byzantskom období kvôli príbehu spájanému s Máriou, ktorá tu kŕmila Ježiša a kvapka jej materského mlieka dopadla na skalu, čo zmenilo jej farbu na bielu. Zdobená fasáda kaplnky je v svetlých farbách a jej súčasná podoba pochádza z roku 1872.
Pastierske polia
Neďaleko Betlehema sa nachádzajú Pastierske polia, miesto s biblickým príbehom spätým s narodením Ježiša. Práve tu odpočívali pastieri, keď sa im zjavili anjeli a oznámili narodenie Ježiša v neďalekom Betleheme. Dnes sú Pastierske polia príjemným areálom pripomínajúcim park so symbolickou hviezdou na streche hlavnej rímskokatolíckej kaplnky. V areáli sa nachádzajú aj dve sprístupnené kaplnky-jaskyne, využívané hlavne na súkromné modlitby a bohoslužby. Zvyšok areálu tvoria ruiny kláštorného komplexu z 5. storočia n.l.
Historický prehľad
História Betlehema siaha tisíce rokov do minulosti, s zmienkami v starovekých egyptských textoch a komplexnou históriou vlády pod Rimanmi, Byzantíncami, Kalifátmi, Križiakmi, Osmanmi a v novšej dobe izraelskou a palestínskou kontrolou. Najťažšie roky obyvatelia zažili počas 2. storočia, keď sa v meste udialo veľké povstanie, vtedy bolo množstvo budov spustošených a Rimania ho museli stavať úplne odznova. V roku 406 v meste zomrela svätá Paula Rímska, blízka spolupracovníčka svätého Hieronima. V roku 529 bolo mesto vyplienené Samaritánmi, no onedlho bolo obnovené. V roku 637 mesto dobyl arabský chalífa Umar ibn al-Chattáb a v roku 1099 sa mesta zmocnili križiaci. Po páde ríše počas prvej svetovej vojny pripadlo mesto pod správu Spojeného kráľovstva v rámci Britského mandátu v Palestíne. Na základe rozhodnutia OSN o rozdelení Palestíny z roku 1947 mal Betlehem pripadnúť arabskému štátu, no po izraelskej vojne za nezávislosť zostalo po roku 1948 pod jordánskou správou. To sa zmenilo v roku 1967, kedy v šesťdňovej vojne dobyl územie Západného brehu Jordánu Izrael.
Súčasný život a kultúra
Betlehem je staré mesto, ktoré má typický blízkovýchodný charakter a špecifickú arabskú atmosféru. Pre turistov sú lákavé arabské trhy na ulici, ponúkajúce suveníry, ovocie, zeleninu a miestne výrobky. Mesto charakterizujú hranaté domy, zakončené zvyčajne rozostavaným horným poschodím, z ktorého do neba vytŕčajú oceľové roxory, čo je tradičný spôsob pre mladých moslimských mužov, aby si mohli nájsť nevestu až po dokončení bytu. Obľúbeným suvenírom z Betlehema sú výrobky z olivového dreva, na ktorých sa špecializujú domáci majstri, napríklad malé sošky a pomôcky do domácnosti. Turisti si môžu vychutnať autentické arabské kulinárske zážitky, zahŕňajúce čerstvé zeleninové šaláty, hummus, tahini, grilované mäso, kávu s kardamómom a baklavu.
Vianočné tradície v Betleheme
Vianočné obdobie v Betleheme odštartuje postavenie vianočného stromčeka na námestí oproti Chrámu Narodenia. Hlavná svätá omša sa usporadúva 25. decembra o polnoci, aby sa tak oslávil príchod spasiteľa na svet. V tento sviatok mnohé rodiny organizujú malú púť ku kostolu. Súčasťou osláv je aj spojenie rôznych náboženstiev a kultúr, keď sa na pochod pridávajú domáce moslimské rodiny, ale aj turisti z celého sveta.
Vranovské námestie zdobí vianočný stromček a drevený betlehem
Slovenské betlehemy ako umelecké diela
Okrem historického Betlehema na Blízkom východe existujú aj umelecké reprezentácie narodenia Ježiša Krista, nazývané taktiež "betlehemy". Na Slovensku sú obzvlášť známe veľké drevené betlehemy, ktoré spájajú biblické motívy s lokálnou históriou a kultúrou.
Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej
Drevený Slovenský betlehem v Rajeckej Lesnej patrí medzi najväčšie drevorezby na Slovensku a zároveň je najväčšou drevorezbou svojho druhu na svete. Majster Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc na ňom pracoval od roku 1980 a dokončenie diela mu trvalo viac ako 15 rokov, pričom ho skompletizoval v roku 2000. Nachádza sa v obci Rajecká Lesná, v Dome Božieho narodenia, ktorý je súčasťou pútnického areálu okolo Baziliky Narodenia Panny Márie.
Expozícia popri Kristovom narodení v Betleheme a jeho živote zobrazuje aj dejiny slovenského národa, život, zvyky a tradičné pracovné činnosti slovenského ľudu, ako napríklad pastierov, baníkov, vinohradníkov, drevorubačov, remeselníkov, hrnčiarov, stolárov či kováčov. Scéna Božieho narodenia sa nachádza uprostred diela a je začlenená do obce Rajecká Lesná. Obsahuje tiež rôzne dominanty hradov (Devín, Bratislava, Trenčín, Orava) a katedrál (Nitra, Trnava, Spišská Kapitula, Košice, Žilina). V pozadí sa týči Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny. Súčasťou betlehema sú aj moderné stavby, ako most SNP v Bratislave či rýchloloď plaviaca sa po Dunaji. S rozmermi 8,5 metra na dĺžku, 2,5 metra na šírku a 3 metre na výšku sa radí medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe.
Banskoštiavnický betlehem
Unikátny drevený Banskoštiavnický betlehem sa nachádza priamo v meste Banská Štiavnica, v dvore Radničného Námestia. Autorom betlehemu je Ing. arch. Peter Chovan. S celkovou dĺžkou približne 21 metrov, šírkou 2,5 metra a výškou 3 metre patrí medzi najväčšie drevené betlehemy na Slovensku. Dielo je neustále dopĺňané a rozširované, pričom každá časť bola postupne odhalená v rokoch 2007 až 2009. Tématika Banskej Štiavnice poskytuje nevyčerpateľné množstvo nápadov na jeho rozšírenie.
Okrem tradičných biblických scén zobrazuje aj historické a kultúrne aspekty života v Banskej Štiavnici. Návštevníci tu môžu vidieť zobrazenia baníkov, remeselníkov, tradičných obydlí, ako aj významných historických budov mesta. Základ tvorí zobrazenie permoníkov, vládcov podzemia, a historického erbu mesta. Nad nimi sú scény stredovekého dobývania zlata a striebra podľa historických dokumentov „12 kníh o baníctve a hutníctve“ od G. Agricolu. Betlehem tiež zobrazuje narodenie Ježiša Krista, ktorému sa klaňajú traja králi a pastieri baníci. Nad biblickými motívmi sa rozprestiera panoráma mesta s dominantami a najznámejšími stavbami. Čelný pohľad tvorí hlavná štiavnická ulica - Horný Trotuár, kde kráča Salamandrový sprievod.
Detailné zobrazenia zahŕňajú:
- Centrum: Námestie sv. Trojice s morovým stĺpom, budova I. Banskej akadémie, kostol sv. Kataríny, radnica, súsošie Panny Márie, Starý zámok, Klopačka, Frauemberg, Piarska brána, Kammerhof, synagóga, cirkevná škola a evanjelický kostol.
- Pravá strana: Kalvária, kostol Nanebovzatia Panny Márie, bývalé cirkevné gymnázium, hotel Grand, katolícka fara a kostolík sv. Alžbety, banícke a študentské tradície ako Šachtág.
- Ľavá strana: Nový zámok a scény obliehania mesta Turkami, zobrazenie Sitna s rozhľadňou a postavička „štiavnického Nácka“.
- Najnovšia časť: Rôzne remeslá (sudári, výrobcovia korýt, kolesári, tesári, pekári, cukrári) a známy vláčik „Štiavnická Anča“.
Banskoštiavnický betlehem funguje ako stála expozícia otvorená pre verejnosť počas celého roka, pričom prehliadky sú možné so sprievodcom aj bez neho. Ponúka aj malý obchod so suvenírmi a počas vianočného obdobia je jednou z hlavných atrakcií v meste.
tags: #kde #sanachadza #betlehem