Skupina Lojzo patrila koncom 80. rokov k najpopulárnejším v Československu. Ich recesistické skladby, často inšpirované životom v Bratislave, nezriedka mali nádych spoločenskej kritiky a doslova zľudoveli. Lojzo sa však nebál ani iných žánrov a zo spolupráce s Mekym Žbirkom či s Elánom vyšli nezabudnuteľné hity ako „Každý deň budú vraj Vianoce“ a „Že mi je ľúto“.
Predstavenie Biografickej Knihy
Lídrom a dušou skupiny Lojzo bol Marián Kochanský, Osobnosť Petržalky, ktorý predčasne skonal pred takmer dvadsiatimi rokmi. V čase predvianočnom prichádza na trh jeho prekvapivo prvá biografia s názvom „Každý deň budú vraj Vianoce/Na centrálnom trhovisku“. Marek Kochanský, syn Mariána Kochanského, vníma túto knihu ako poslednú rozlúčku so svojím otcom.
Otec vždy vravel, že keď sa raz dožije dôchodku, bude sa prechádzať po bratislavskom korze a písať knihu o všetkom, čo prežil. Žiaľ, nestihol to, preto sa to rozhodol urobiť jeho syn Marek. Predchádzajúce pokusy o jej realizáciu zlyhali buď na financiách, alebo kvôli pandémii COVID-19. Keďže otec by v júni 2025 oslávil sedemdesiatku a v apríli 2026 bude 20. výročie jeho úmrtia, Marek si povedal, že "buď to urobím teraz, alebo už nikdy". Oslovil kamarátku Majku Mikovú, spisovateľku, aby sa spoločne pustili do knihy, pričom ona sa stala autorkou a skupina Lojzo spolu s Marekom zdrojom informácií.
Proces Vzniku a Podpora
Na tvorbe knihy pracovali zhruba rok. Veľmi im pomohla kronika, v ktorej ozembuchista Tomáš Fabor zmapoval celú históriu kapely. Požiadali o dotáciu Fond pre podporu kultúry, ktorý im napokon vyšiel v ústrety, aj keď s niekoľkomesačným oneskorením. Finančne prispela aj mestská časť Petržalka, čo Marek veľmi oceňuje, keďže v knihe sa o Petržalke dosť píše, lebo život Mariána Kochanského bol s ňou úzko spätý, pracovne aj súkromne.
Celé 80. roky prežili na Togliattiho ulici 40 (dnes Romanova) v Petržalke, kde sa diali zaujímavé veci. Mnohé pesničky vznikli priamo v ich kuchyni a ich dom sa hemžil významnými návštevami - napríklad Jarek Nohavica, keď prišiel koncertovať, spal v ich obývačke na epedách.
Život a Dielo Mariána Kochanského
Knižka začína narodením Mariána Kochanského v Partizánskom, potom sa prehupne do Petržalky, kam sa s rodičmi presťahovali, keď začal chodiť na základnú školu. V mladosti už ako 10-11-ročné dieťa mal svoju kapelu, čo sa Marekovi podarilo zistiť od jedného otcovho kamaráta z detstva, ktorého stretol neuveriteľnou náhodou.
Profesijný Život
Marián Kochanský bol roky riaditeľom Domova dôchodcov, v tom čase najväčšieho v Československu. Po Nežnej revolúcii dostal ponuku z DK Ovsište a stal sa jeho šéfom. V podstate až do jeho smrti boli jeho zamestnávateľom Kultúrne zariadenia Petržalky (KZP).
Marián Kochanský ako Otec
Marek Kochanský spomína svojho otca ako úplne bežného človeka. Záležalo mu na tom, aby veci, ktoré sa začali, sa aj dokončili a aby sa nič neflákalo. Vedel byť aj prísny, ale ako Marek hovorí, „zmastil ma len raz, a to som ho už poriadne vytočil!“ Neskôr mu ešte párkrát v živote pripomenul túto udalosť, napríklad, keď Marek odišiel z vysokej školy, so slovami: „Keby som ti tých zaúch dal viac, mohlo to dopadnúť inak.“ Inak bol pre neho normálny otec.
Skupina Lojzo a Nežná Revolúcia
Po Nežnej revolúcii nastalo obdobie, kedy bolo koncertov menej, najmä prvé dva-tri roky. Nikto o slovenskú a českú hudbu nemal záujem, keďže rádiá začali hrať zahraničné pesničky, ktoré boli dovtedy zakázané. Domáci interpreti nikoho nezaujímali s postojom: „veď ste boli za socíku, tak si tam zostaňte, my už chceme niečo iné.“ Toto obdobie však netrvalo dlho, lebo „keď je niečo naozaj dobré, tak to pretrvá“ - a Lojzo bola kvalita, takže čoskoro opäť koncertovali.
V tom čase mal Marek Kochanský asi 16 rokov a začal s otcom spolupracovať. Chodieval s Lojzovcami, natáčal a strihal pre televízie, stali sa z nich „kolegovia“ a kamaráti. Marek aj jeho sestra Miška boli s otcom po osemdesiatom deviatom oveľa viac, čo Marek vníma ako jeden z pozitívnych aspektov revolúcie.
Osobnosť a Popularita Mariána Kochanského
Marián Kochanský mal rád ľudí a záujem verejnosti ho nezaťažoval. Nemal problém dať hocikomu podpis ani pokecať s každým, kto ho oslovil. Napriek popularite jazdil v časoch najväčšej slávy Lojza do práce MHD, pretože si dlho myslel, že mu kvôli očiam nedajú vodičák.
Marek tiež spomína, že jeho otec vždy, keď urobil novú vec, púšťal ju doma, aby počul ich názor. Hoci vtedy mali s kamarátmi iné záujmy a neriešili otcove pesničky ani jeho slávu, jediné, čo im spolužiaci závideli, bolo, že pozná Elán, Joža Ráža a Petra Nagya, ktorí im boli bližší ako jeho otec. Marek dodáva, že jemu to vtedy neprišlo ako niečo výnimočné, keďže sa s Jožom často stretávali, chodili na dovolenky a dodnes sa pozná s jeho deťmi. Jožo Ráž bol pre neho skôr nejaký strýko, nie celebrita.
Susedská Klubovňa v Petržalke
V bytovke na Togliattiho ulici mali susedskú klubovňu, ktorá slúžila hlavne pre panelák. Konali sa tam „Mikuláše“ pre štyridsať-päťdesiat detí z celého domu, Silvestre a všetky rodinné oslavy. Často tam chodievali aj otcovi kamaráti - speváčky, speváci - ktorí si tam zaspievali, zahrali a schôdzovali.
Každý deň budú vraj Vianoce (feat. Miroslav Žbirka)
Pieseň "Každý deň budú vraj Vianoce": Príbeh Vzniku
Medzi najhranejšie vianočné skladby patrí pieseň „Každý deň budú vraj Vianoce“ v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. Marek Kochanský prezradil, že pesnička pôvodne vôbec nebola určená pre vianočné obdobie.
Paradoxne, hudbu napísal jeho otec Marián za socializmu v Československu, a text vznikol až po Nežnej revolúcii, po rozdelení republiky. Skladba však vôbec nebola robená účelovo ako vianočná. Marián sa napokon rozhodol, že pieseň naspieva spolu s Mekym Žbirkom. Text piesne totiž nebol o Vianociach, ale hovoril o odchode bývalého režimu zo Slovenska a o očakávaní toho, čo prinesie ten nový. Text poukazoval na to, aby sme sa netešili vopred, lebo len čas mal ukázať, či nájdeme v pozlátku zabalenú salónku, alebo iba kamienok.
Pretrvávajúca Popularita
Pieseň je podľa Mareka Kochanského „úplne zázračná“, páči sa už toľko rokov mnohým ľuďom. Marián Kochanský sa počas života snažil vyvarovať politiky a nikdy nevstúpil do žiadnej strany. Hudbu k skladbe „Každý deň budú vraj Vianoce“ mal zloženú už dlho, ale od roku 1989 v ňom text zrel dva roky - napísal v ňom, čo si myslí o tom, ako si po Nežnej revolúcii všetci mysleli, že zrazu všetko bude inak a všetko bude perfektné, ale nestalo sa tak a veci sa zvrtli iným smerom.
Túto pesničku hrajú každé Vianoce, aj devätnásť rokov po otcovej smrti. Kým sa ešte na Slovensku robili hitparády najlepších vianočných pesničiek, pravidelne si striedala miesto s „Last Christmas“ od Wham. So skupinou Kochanski, ktorá vznikla v roku 2007, majú jedno pravidlo - chcú, aby Vianoce boli naozaj každý deň. Preto na každom koncerte hrajú ako jednu z posledných skladieb „Každý deň budú vraj Vianoce“, či už na jar, v lete, na jeseň alebo v zime.
Tvorba Biografickej Knihy: Výzvy a Špecifiká
Pre Marka Kochanského bolo najťažšie vybrať gro z ohromnej kopy materiálu a informácií a vtesnať to do 167-stranovej knihy. Museli vyhadzovať veľmi veľa vecí, ale verí, že dosť zaujímavého tam aj ostalo. Počas prezerania otcovho archívu dokonca našiel aj veľmi zaujímavé fotky.
Zaujímavosťou, alebo skôr „srandičkou“, ktorú si dovolili, je, že kniha má dve titulné strany. Chceli urobiť niečo, čo ľudí zaujme a možno sa na tom aj zasmejú. Keďže v knihe skĺbili otcov súkromný život so životom s Lojzom, rozhodli sa, že ju môžete čítať z každej strany. Je jedno, či začnete časťou s názvom „Každý deň budú vraj Vianoce a Marián Kochanský“, ktorá je viac-menej o ňom, alebo „Na centrálnom trhovisku“, ktorá sa venuje genéze skupiny Lojzo - ako vznikla, čo jej predchádzalo a ako fungovala.
Kniha bola vytlačená v náklade 1 000 kusov a Marek sa necháva prekvapiť jej úspechom. Myslí si, že by sa musel stať zázrak, aby mala masový úspech, pretože otec už tak dlho nie je medzi nami a to, že sa o ňom píše, je už teraz "na hrane". Marián Kochanský nie je ako Karol Duchoň, o ktorom sa tridsaťpäť rokov prakticky nič nevedelo a potom zrazu "sa čosi stalo a všetci po ňom bláznili".
Akordy a Interpretácia Piesne
Pieseň „Každý deň budú vraj Vianoce“ a ďalšie skladby od spomínaných interpretov sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej hudobnej scény. Pre presné akordy k piesni je vhodné vyhľadať špecializované hudobné stránky, ktoré ponúkajú transkripcie piesní.
Spolupráca Umelcov
Na piesňach skupiny Lojzo a súvisiacich projektoch sa podieľali rôzni umelci a hudobníci, ako napríklad Mário Brzáč, J. Ciller, V. Dudlák, Štalmašek, Fabor a mnohí ďalší. Ich spolupráca priniesla zaujímavé hudobné diela, ktoré si získali popularitu u poslucháčov a obohatili slovenskú hudobnú tvorbu.