Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda je štátnym sviatkom Slovenskej republiky, ktorý sa oslavuje každoročne 5. júla. Tento deň je v Slovenskej republike dňom pracovného pokoja a je pripomienkou príchodu solúnskych bratov Cyrila (Konštantína) a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863. Rovnako tak Česko oslavuje sviatok Cyrila a Metoda 5. júla, a to aj rímskokatolíci v niektorých krajinách. V liturgickom kalendári Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku je 5. júl venovaný slávnosti „svätých Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov“ a v Gréckokatolíckej cirkvi sviatku „svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov“.
Dátumy osláv a ich historické pozadie
Dátum 5. júla bol prvýkrát stanovený na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha z Fürstenberku pápežom Piom IX. pre oslavy tisíceho výročia príchodu bratov v roku 863. Hoci tento dátum nemá zrejmú súvislosť so životom Cyrila a Metoda ani s cyrilometodstvom všeobecne, od tej doby sa začal používať v Čechách, na Morave, v Chorvátsku a nakoniec aj na Slovensku. Medzi dôvody pre presun bolo nevhodné ročné aj liturgické obdobie skoršieho dátumu 9. marca a tiež vzrastajúci kult Jána Husa, ktorého sviatok pripadá na 6. júla. Pápež Lev XIII. vyzdvihol význam solúnskych bratov encyklikou "Grande munus" z 30. septembra 1880.
Slovanské pravoslávne cirkvi majú vlastný deň oslavy svätých Cyrila a Metoda, ktorým je 11. máj podľa pravoslávneho kalendára (24. máj podľa občianskeho kalendára). Podľa tradície v tento deň Cyril a Metod zo Solúna na Veľkú Moravu prišli, hoci historicky doložené je len to, že sa tak stalo na jar roku 863. V Bulharsku je 24. máj oslavovaný ako Deň sv. Cyrila a Metoda a Deň slovanskej kultúry a vzdelávania, a je sviatkom a dňom pracovného pokoja. Všeobecný rímsky kalendár platiaci od roku 1970 kladie pamiatku sv. Cyrila na deň 14. februára, čo je dátum jeho úmrtia. Sviatok sv. Metoda je 6. apríla, čo je dátum jeho smrti.
Kto boli svätí Cyril a Metod?
Svätí Cyril a Metod pochádzali z gréckeho Solúna (Thessaloniké), ktoré bolo po Konštantínopole druhým najvýznamnejším mestom Byzantskej ríše. V okolí Solúna žila v tom čase početná slovanská menšina a obaja bratia dokonale ovládali jej jazyk. Ich otec Lev zastával v Solúnskej provincii vysoký vojenský úrad drungaria, zástupcu stratéga. Podľa gréckeho cirkevného historika Konstantinosa G. Bonisa bola rodina ich otca príbuzná s významnými rodmi, z ktorých pochádzali aj cirkevné osobnosti a cisárovná Teodora II. Ich matka Mária bola podľa Bonisa dcérou cisára Konštantína VI.
Životopis Konštantína (Cyrila)
Konštantín, najmladší z detí, sa narodil v roku 827. Bol vynikajúcim učencom a profesorom, známy ako „Filozof“. Jeho záujem o vedu a vychýrená múdrosť mu pomohli nájsť cestu až do cisárskej odbornej školy v Carihrade, kde študoval geometriu, dialektiku a všetky filozofické vedy. Krátky čas prednášal aj na cisárskej univerzite. Medzi jeho veľkých učiteľov patril aj teológ a neskorší patriarcha Fotios. Odmietol však cisárom ponúkané hodnosti a po diakonskom svätení odišiel do kláštora. Cisár ho neskôr vyslal na misiu medzi turkotatárskych Chazarov do južného Ruska v rokoch 860-861, kde im zodpovedal mnohé vieroučné otázky.
Životopis Metoda
Metod, starší brat Konštantína, narodil sa asi okolo roku 815 a jeho krstné meno bolo pravdepodobne Michal, pričom Metod bolo jeho rehoľné meno. Vyštudoval právo a cisár ho poveril funkciou krajinského správcu. Neskôr sa rozhodol zasvätiť život Bohu a vstúpil do kláštora na Olympe, kde sa stal predstaveným. Tam za ním prišiel aj Konštantín.
Misijná činnosť a jej význam pre Slovanov
Konštantín a Metod patria medzi najväčších misionárov kresťanstva v dejinách Európy. V histórii Slovanov a zvlášť Slovákov tvoria jednu z najdôležitejších kapitol, keďže sa spomínajú aj v preambule Ústavy SR.
Príchod kresťanstva na územie dnešného Slovenska pred misiou
Na území dnešného Slovenska bolo kresťanské učenie rozšírené už pred príchodom Cyrila a Metoda. Kresťanstvo do tejto oblasti preniklo v období Rímskej ríše, čo dokazujú viaceré archeologické nálezy, napríklad z Bratislavy-Rusoviec, alebo odkrytie ranokresťanskej kaplnky na Devíne pochádzajúcej zo 4. storočia. Kresťanstvo začína výraznejšie prenikať medzi Slovanov žijúcich na území súčasného Slovenska v prvej tretine 9. storočia. Už jeho relatívne zakorenené pozície dokazoval kostol v Nitre vysvätený v roku 828 salzburským biskupom Adalrámom, kde vtedy vládol pohanské knieža Pribina. Kresťanská ideológia, zrejme dočasne oslabená po páde Veľkej Moravy, bola prenášaná do stredoveku latinskými kňazmi. Na slovenskom území mala pritom pravdepodobne latinská cirkev vždy silnejšiu pozíciu než východná.
Žiadosť kniežaťa Rastislava
Vznik štátu Veľká Morava sa spája s kniežaťom Mojmírom, po ňom sa stal panovníkom jeho synovec knieža Rastislav (846-870). Rastislavova vláda znamenala vnútorné posilnenie štátu, keďže úspešne odolával útokom Franskej ríše a krajinu zveľadil aj hospodársky. Kresťanský panovník Veľkej Moravy Rastislav ponímal toto náboženstvo ako silný fenomén, ktorý bude schopný podporiť existenciu ranostredovekého štátu. Územie slovanských kmeňov bolo totiž intenzívne pokresťančované asi od roku 800, no Rastislav si uvedomoval, že prebiehajúce misie zo západnej časti Európy nie sú len šíriteľom kresťanskej viery ale aj súčasťou politického vplyvu Franskej ríše. Prerušil teda ich pôsobenie a dovolil účinkovanie len tým kňazom, ktorí mali dôveru miestneho obyvateľstva.
Rastislav sa rozhodol vybudovať samostatnú veľkomoravskú cirkevnú správu. V roku 861 požiadal pápeža Mikuláša I., aby mu poslal takého biskupa a misionára, ktorý bude vychovávať miestnych kňazov a ktorý bude hlásať vieru v jazyku zrozumiteľnom pre svoj ľud. Keďže z Ríma nedostával očakávanú odpoveď, obrátil sa na byzantského cisára Michala III. Byzantský cisár reagoval na požiadavky Rastislava pomerne rýchlo a vyslal Konštantína a Metoda, pretože poznali jazyk, boli schopní po organizačnej stránke a už sa ukázalo, že sú vhodní pre misijné poslanie.
Misia na Veľkej Morave a kľúčové úspechy
V roku 863 Konštantín a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Správne pochopili, že ak chcú byť úspešní, musia sa prispôsobiť rečou i kultúrou miestnemu obyvateľstvu (tzv. inkulturácia). Aby vynikol význam tejto cisárskej delegácie, niesli so sebou relikvie sv. Klementa, tretieho pápeža po apoštolovi Petrovi. Toto bola aj ich legitimácia na území rímskej cirkvi a vo sfére franskej moci.
Ešte pred odchodom na misiu Konštantín zostavil pre potreby slovanského jazyka hláskové písmo - hlaholiku, ktoré sa považuje za predchodkyňu cyriliky. Toto písmo pozostávalo z 38 znakov a Konštantín ho vytvoril pre potreby slovanskej reči s písmenami neznámymi v gréčtine a latinčine. Prvou knihou, ktorú Konštantín v Carihrade preložil z gréčtiny do cirkevnej slovenčiny ešte pred odchodom na Moravu, bol Evanjeliár (Aprakos), obsahujúci liturgické čítania potrebné na slúženie bohoslužby v nedeľu a na sviatky.
Do staroslovienčiny preložili dôležité liturgické texty a posvätné knihy, napríklad Bibliu (okrem Kníh Makabejcov), Breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre. Bol to Konštantín, ktorému sa navzdory dobovému názoru o nadradenosti troch jazykov (gréčtiny, latinčiny a hebrejčiny) podarilo u pápeža Hadriána II. dosiahnuť povýšenie slovanskej reči na reč liturgickú. Zakladali slovanské učilištia, v ktorých vychovávali svojich nástupcov, šíriteľov viery a budúcich kňazov. Písmo a reč považovali za prostriedok šírenia vzdelanosti a zbožnosti. Metod ako vyštudovaný právnik pomohol (už za novej vlády Svätopluka) pri organizovaní štátnej správy a aj na poli medzinárodných vzťahov, dokonca preložil základné texty rímskeho práva a súdnictva do staroslovienčiny.
Cesta do Ríma a cirkevné potvrdenie
Po trojročnom pôsobení na Veľkej Morave sa na spiatočnej ceste do Byzancie oboch šíriteľov Kristovho učenia zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich však už vítal nový pápež Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Pápež Hadrián II. ich s radosťou prijal a vyhovel všetkým požiadavkám. Tento dokument patrí k najdôležitejším v histórii Slovenska.
Konštantín však už s podlomeným zdravím v Ríme ostal, vstúpil do kláštora, prijal rehoľné meno Cyril a ako 42-ročný tam zomrel 14. februára 869. Jeho pohrebný obrad bol slúžený v gréčtine, latinčine a staroslovienčine.
Metodovo pôsobenie a prekážky
Po smrti brata Konštantína (Cyrila) poveril vtedajší pápež Hadrián II. Metoda dôležitou úlohou: mal utvoriť cirkevnú organizáciu na Veľkej Morave a aj u ostatných Slovanov v niekdajšej Panónii. V Ríme bol Metod vysvätený za kňaza, následne za biskupa a pápež ho vymenoval za arcibiskupa a pápežského legáta pre tieto kraje. Pápež Hadrián II. dal Metodovi list pre slovanských vladárov, ktorý obsahoval ustanovenie školy na čele s Metodom, vysvätenie slovanských učeníkov na rozličné stupne kňazstva a potvrdenie slovanskej bohoslužobnej reči.
Franským biskupom sa však nepáčilo Metodovo pôsobenie a v roku 870 ho uväznili vo Švábsku, kde strávil takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. v roku 873. Metod sa následne ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Metodovi sa stal protivníkom nový panovník Svätopluk, ktorý bol ovplyvnený nemeckým kňazom Vichingom. Pápež Ján VIII. v bule Industriae Tuae (jún 880) uznal a potvrdil Metoda za moravského arcibiskupa, no zároveň vysvätil Vichinga za biskupa do Nitry, hoci mu prikázal poslušnosť Metodovi.
Viching však naďalej kul intrigy, dokonca falšoval pápežské listy. Metod komunikoval s Rímom, pápež mu stále dôveroval. Metod Vichinga nakoniec poslal k Vislanom na misie. Potom sa ďalej snažil a vyvíjal veľké úsilie, aby prehĺbil kresťanskú vieru medzi Slovanmi. Mal vplyv aj na Čechov, Maďarov a Vislanov. Zachovala sa tradícia, ktorá hovorí o tom, že pokrstil české knieža Bořivoja a jeho manželku sv. Ľudmilu. V roku 882 sa vybral do svojej vlasti na pozvanie byzantského cisára Bazila I., ktorý ho prijal s veľkou radosťou a poctou. Metod cítil, že mu ubúda síl, a chcel ešte dokončiť preklad Svätého písma do staroslovienčiny. Vybral si k tomu dvoch zo svojich žiakov a v priebehu ôsmich mesiacov toto veľké dielo dokončil. Zomrel vo veku sedemdesiat rokov 6. apríla 885. Tesne pred smrťou určil za svojho nástupcu Gorazda, jedného zo svojich učeníkov slovanského pôvodu.
Dramatický koniec byzantskej misie
Cyrilometodská misia pôsobila na Veľkej Morave iba niečo cez dve desaťročia (863 - 886). Po Metodovej smrti v roku 885 postupne získal rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Podľa bulharskej legendy o biskupovi Klimentovi, Metodovom žiakovi, mal Svätopluk dosť vieroučných sporov. Rozhodol sa vyhlásiť za pravoverných tých, ktorí ako prví odprisahajú, že ich učenie je správne. Latinskí misionári tak mali bez váhania urobiť. Byzantínci boli okamžite z Veľkej Moravy vyhnaní a krajina sa dostala do rúk západnej cirkvi. Písmo, ktoré mohlo byť prelomom vo vzdelanosti, zaviedli, pokiaľ sa týka veľkomoravskej spoločnosti, predčasne. Jeho znalosť sa obmedzila na úzky okruh vzdelancov sústredených okolo solúnskych bratov. Pre kultúrnu úroveň domáceho obyvateľstva nemalo písmo praktický význam a v budúcej vzdelanosti strednej Európy nezohralo žiadnu úlohu. Ani slovanská bohoslužba sa neuchovala, keďže ju zakázal pápež Štefan V.
Trvalé dedičstvo a spolupatróni Európy
Duchovný odkaz vierozvestov a patrónov Európy je silný aj v súčasnosti. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil 31. decembra 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy popri svätom Benediktovi. Uctievame si ich ako tých, ktorí stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa. Cyril a Metod dostali titul Apoštolov Slovanov. Ich sviatok rozšíril po celej Cirkvi Lev XIII. v roku 1880. Ich mená nesú dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre, nemocnica v Bratislave, ako aj ďalšie inštitúcie. Na Slovensku je takmer 80 kostolov zasvätených týmto vierozvestcom.
Význam cyrilometodskej tradície
Solúnski bratia ohlasovali vieru iným spôsobom než ostatní svätí, pre starosloviensku reč vytvorili písmo nazývané hlaholika. Dôležitosť ich misie spočíva aj v tom, že mala zároveň kultúrny, politický aj civilizačný význam. Autentickým uctievaním Boha a rešpektovaním ľudskej dôstojnosti položili bratia Cyril a Metod základ na pretváranie spoločnosti a formovanie kultúry nášho národa.
Podľa pápeža Jána Pavla II., plným právom sú Cyril a Metod považovaní nielen za apoštolov Slovanov, ale aj za otcov kultúry všetkých kmeňov a národov, pre ktoré sú tieto prvé slovanské literárne pamiatky skutočne východiskom a prameňom všetkej ostatnej literatúry v neskorších časoch. Ich misijná činnosť harmonicky spolupracovala nielen s Konštantínopolskou cirkvou, ktorá ich vyslala, ale aj s Petrovým stolcom v Ríme, čo bolo znakom jednoty Cirkvi v čase, keď nebola zasiahnutá rozkolom medzi Východom a Západom.
Cyrilo-metodská tradícia v moderných dejinách Slovenska
Cyrilo-metodská tradícia bola prítomná v rôznych podobách v moderných dejinách Slovenska. Podľa historika Adama Hudeka má cyrilo-metodská tradícia na Slovensku výrazný národno-emancipačný charakter, pretože tak bola budovaná od 19. storočia. Počas prvej Československej republiky (1918 - 1938) sa význam misie Cyrila a Metoda na Veľkej Morave do značnej miery obchádzal, pretože národný program prvého prezidenta T. G. Masaryka bol postavený na husitskej tradícii a reformácii ako protipóle ku katolicizmu. Cyril a Metod pre katolíkov a gréckokatolíkov predstavovali symbol, ktorý definoval rozdiel medzi katolíckymi Slovákmi a „pokrokárskymi“, husitskými Čechmi.
Aj v období ľudáckej diktatúry (1939 - 1945) a komunistickej diktatúry (1948 - 1989) si cyrilo-metodské dedičstvo osvojili politické režimy. Komunistický režim vytlačil náboženský význam misie a vyzdvihoval predovšetkým jej kultúrny prínos, vykresľujúc ich ako reprezentantov všeslovanskej družby. V 70. a 80. rokoch však komunistickí ideológovia svoj boj o cyrilo-metodské dedičstvo začali prehrávať, čo sa ukázalo napríklad počas osláv 1100. výročia Metodovej smrti na moravskom Velehrade, kde sa púť zmenila na demonštráciu za práva veriacich.
Objavte neznámy príbeh „svätého Cyrila a Metoda“: Tajomstvo ich pozoruhodného odkazu!
Kostoly a miesta úcty
Farský kostol v Selciach sa vďaka banskobystrickému biskupovi Štefanovi Moysesovi v roku 1863 stal prvým kostolom v Hornom Uhorsku, teda aj na území dnešného Slovenska, zasväteným sv. Cyrilovi a Metodovi. Od roku 1998 sú Selce diecéznym miestom úcty k sv. Cyrilovi a Metodovi. Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach patrí medzi najstaršie sakrálne objekty v okolí Banskej Bystrice, s gotickým kostolom z roku 1222, ktorý bol rozšírený začiatkom 16. storočia a obsahuje vzácne pamiatky z 15.-19. storočia.