Úvod do Vianoc a ich globálneho významu
Vianoce patria medzi najvýznamnejšie katolícke sviatky, ktoré sa oslavujú na celom svete. Každá krajina a región má svoje vlastné tradície a zvyky, ktoré robia tieto sviatky jedinečnými.
Vianočné tradície v susedných krajinách
Rakúsko
V susednom Rakúsku sa Vianoce stále oslavujú pomerne tradične. Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14:00 h, s ďalšími obmedzeniami, ak tento deň pripadne na nedeľu. V tento deň sa nepremietajú žiadne filmy v kinách a nekonajú sa ani divadelné predstavenia či koncerty. Zatvorené sú takmer všetky bary a reštaurácie.
Vianočný stromček sa zvyčajne zdobí najneskôr na Štedrý deň. V rodinách s malými deťmi sa toho často zhostí sám Ježiško alebo rodičia, ktorí stromček vyzdobia potajme v noci. Deti ho však môžu uzrieť po prvýkrát až na Štedrý večer, keď si pod ním nájdu darčeky. V iných rodinách zdobia stromček rodiny spoločne na Štedrý deň ráno.
Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Zatiaľ čo v Burgenlande sa podáva hus s červenou kapustou a zemiakovými knedľami, v juhovýchodnom Štajersku majú tradičnejšie štedrovečerné špeciality v podobe studených jedál; pečené mäso sa totiž konzumuje až na sviatok Narodenia Pána, 25. decembra. Vo Vorarlbersku sa na Štedrý večer je syr raclette, v Korutánsku údená klobása, kyslá kapusta a čierny chlieb.
Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už nakladené darčeky. Nerozbaľujú sa však hneď; najprv deti, niekedy spolu s dospelými, zaspievajú vianočné piesne a odrecitujú básničky, potom niekto zo starších prečíta vianočný príbeh z Evanjelia.
Štedrý večer sa završuje polnočnou omšou. V Rakúsku sa nazýva Christmette, i keď pôvodne tento termín vychádza z vianočného matutína, teda nočného bdenia, ktoré predchádza ranným chválam a následnej omši. To všetko sa však na Štedrý večer tradične konalo skôr, aby sa mohla začať prvá vianočná omša o polnoci. Polnočná omša sa v niektorých farnostiach v súčasnosti začína aj o hodinu či dve skôr.
Česko
Vianočnú atmosféru v Česku cítiť už od konca novembra, keď sa začínajú vianočné trhy, námestia zdobia vianočné stromčeky a v mestách a na dedinách sa rozsvecujú vianočné svetlá. Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Stôl má byť prestretý pre párny počet hostí, pretože nepárny počet údajne prináša smolu. Niektoré domácnosti pripravia tanier navyše pre nečakaného hosťa alebo človeka v núdzi. Od štedrovečerného stola sa nesmie vstávať, pokým všetci nedojedia.
K štedrovečernému menu patrí rybacia alebo hrachová polievka, kapor a zemiakový šalát. Mnoho Čechov však uprednostňuje pred kaprom vyprážaný rezeň. V Česku počas Vianoc nesmú chýbať rozličné druhy koláčov, ako napríklad vanilkové rožky s vlašskými orechmi, maslové pečivo plnené alebo poliate džemom či čokoládou a tiež perníky.
Tradície a zvyky sa líšia a každá rodina má tie svoje. Zvykom je odkladanie si šupín z kapra do peňaženky, ktoré majú priniesť šťastie a peniaze. K starším zvykom patrí púšťanie lodičiek zo škrupín vlašských orechov, ktoré majú predpovedať dlhý a šťastný život a tiež to, či bude tvorca lodičky v nasledujúcom roku cestovať, alebo sa bude zdržiavať doma. K zvykom patrí aj liatie olova, z obrazov vytvorených z roztaveného olova sa veští budúcnosť. To, či sa nevydaté dievčatá vydajú, zisťujú hádzaním lodičky.
Ďalšou tradíciou je krájanie jablka. Obľúbené je aj Betlehemské svetlo, ktoré po krajine rozvážajú skauti a ľudia si ho tak majú možnosť priniesť aj do svojich domácností. Podľa povier sa počas Štedrého dňa nesmie zametať, prať a vešať bielizeň, pretože to prináša nešťastie.
Poľsko
V Poľsku sú Vianoce jedným z najdôležitejších katolíckych sviatkov. Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra. Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré má pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými. Následne sa všetci posadia a začínajú večerať.
Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál - symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. Poliaci počas štedrej večere nejedia mäso a nepijú alkohol. Medzi jedlá, ktoré sa objavujú na štedrovečerných stoloch, patrí cviklový boršč, hubová polievka, rybacia polievka, kyslá polievka z ražnej múky, pirohy, kapustové závitky s pohánkovou kašou, ryby či makové koláče a perník.
Mnohí Poliaci majú radi slede marinované v octe alebo v smotanovej omáčke. Chýbať nesmie ani kyslá kapusta, ktorú využívajú ako náplň do pirohov alebo ako prílohu. Stromčeky sa v Poľsku kedysi ozdobovali až na Štedrý deň, dnes už od tohto zvyku mnohí upustili a stromčeky ozdobujú skôr. Okrem tradičných ozdôb sa na stromčeku nachádzajú aj jablká, koláčiky, sladkosti a orechy.
Vianočné darčeky si Poliaci rozbaľujú po večeri. Darčeky nosí sv. Mikuláš alebo Hviezdička, Anjelik, Dieťatko či hviezdny muž Gwiazdor. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu.
Pravoslávne Vianoce
Čas Vianoc zavítal aj do domácností pravoslávnych kresťanov. Štedrý deň podľa Juliánskeho kalendára pripadol na nedeľu. Významnú časť pravoslávnych veriacich tvoria Rusíni, preto sa u nás nazývajú aj Rusínske Vianoce. Pravoslávni začínajú sláviť Vianoce (Roždestvo) tiež ako ostatní kresťania 24. decembra, avšak podľa juliánskeho kalendára. Keď je podľa ich kalendára Štedrý deň, podľa gregoriánskeho je už 6. január.
Vianoce trvajú tri dni. Začínajú sa štedrou večerou. Predtým sa konajú bohoslužby, ktoré sa nazývajú Veliké povečerie. Po Štedrom dni, teda 7. januára (u nich 25. decembra), oslavujú Roždenie Christova - Narodenie Ježiša Krista. Po tomto sviatku majú Sobor Presvjatoj Bohorodic - sviatok Presvätej Bohorodičky. A tretí deň je symbolicky zasvätený prvému mučeníkovi sv. Štefanovi.
Cirkevný Nový rok pravoslávni slávia 14. januára. Sviatok Bohojavlenia, ktorý my poznáme ako Traja králi, pripadá na 19. januára.
S pravoslávnymi Vianocami sa viaže aj množstvo tradícií. Pred štedrou večerou sa zvykli členovia rodiny poumývať v studenej vode. Kedysi sa chodilo priamo do potoka alebo sa umývali v snehu. Tento akt symbolizoval, aby boli počas roka všetci zdraví. Tradíciou počas štedrej večere je, že okolo stola obsluhuje iba jeden človek, zvyčajne gazdiná. Keď niekto nie je prítomný, na stôl sa mu dá tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je v staroslovienčine. Po nej gazda povie úvodnú reč k sviatkom.
Pred slávnostnými vianočnými sviatkami držia veriaci veľmi prísny 30-dňový pôst. Aj na štedrej večeri, ktorá sa nazýva Svjatyj večur, sa objavujú iba pôstne jedlá. Pôvodne pravoslávni veriaci nemali ani len rybu. Všetky jedlá štedrej večere sa varia už počas dňa, aby bolo popoludnie pokojné. Za stôl zasadne rodina až vtedy, keď vyjde prvá hviezda. Pred štedrou večerou sa chodila rodina umývať do potoka. Na stole nesmie chýbať špeciálny biely chlieb kračun, cesnak, med a zemiaky. Tradíciou sú aj vianočné polievky. Z kapusty sa varí polievka jucha a podáva sa tiež hubová mačanka. Po štedrej večeri sa rodina pomodlí a ide k vianočnému stromčeku. Tam si spoločne rozbaľujú darčeky. Na druhý deň už pôst nie je, oslava sviatkov je preto plná radosti a veselosti.
Cirkevné udalosti a aktivity
Príprava na Vianoce a Adventné obdobie
Farnosť Lučenec-mesto sa na tohtoročné vianočné sviatky pripravila predovšetkým otvorením brány milosrdenstva vo farskom kostole na Tretiu adventnú nedeľu a tiež dvoma farsými duchovnými obnovami, ktoré pre slovenských veriacich viedol miestny kaplán Stanislav Andrek. K duchovnej príprave prispel aj adventný koncert miestneho organistu Jozefa Vaška a dvoch sólistov brnenskej opery.
Na Prvú adventnú nedeľu zaznela prvá sviečka. Stretnutie spríjemnil program pre deti vianočná Saška Baška. Nasledovalo rozsvietenie stromčeka.
Na Druhú adventnú nedeľu sa konalo rozsvietenie druhej sviečky. Taktiež prebiehal predaj originálnych darčekov, ručne robených ozdôb, dekorácií, voňavého punču, medovníkov a zároveň bola možnosť podporiť aktivity občianskych združení.
Na Tretiu adventnú nedeľu sa uskutočnila ekumenická akcia Svieť svetlo svieť.
Štvrtá adventná nedeľa bola venovaná programu detí z folklórneho súboru, ktorý si pripravili vianočný program.
Vianoce sú jedným z najvýznamnejších katolíckych sviatkov. V čase vianočnom nezabúdame na najlepšieho priateľa. Výťažok z koncertu bude odovzdaný OZ Som človekom pred začiatkom koncertu.
Špeciálne cirkevné udalosti a iniciatívy
Diecézne večeradlo v Lučenci bolo spojené s 10. Dňom diecézy a jubileom rodín a mládeže v Rožňave, ktoré sa konalo 17. októbra. Tento deň bol vyjadrením živého a vďačného srdca diecézy. Program bol prezentovaný na priloženom plagáte. Cena za autobus bola 10 Eur.
Kajúci deň Rožňavskej diecézy pripadol na Piatok Utrpenia Pána, 18. apríla 2025. V tento deň rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik spolu s diecéznym klérom predniesol odprosujúci úkon. Toto odprosenie je odpoveďou na výzvu pápeža sv. Jána Pavla II., ktorý v bule o vyhlásení Jubilea roku 2000 Incarnationis mysterium vyzval všetky diecézy sveta, aby vykonali odprosenie za hriechy minulosti spôsobené synmi a dcérami Cirkvi. Pápež sám vykonal tento úkon v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne dňa 12. marca 2000.
Diecézny biskup zvolil Piatok utrpenia Pána (Veľký Piatok) v Jubilejnom roku 2025 ako deň veľkého odprosenia, kedy si z hlbokej vďačnosti a pokory pripomíname Kristovu obetu na kríži za našu spásu. Tento deň je vhodnou príležitosťou, aby sme spoločne pred Ježišovým krížom vyjadrili kajúcnosť za všetky naše zlyhania v prítomnosti i v minulosti. Zároveň sa budeme modliť za pokoj a jednotu, aby nás Pán posilnil a naplnil múdrosťou, láskou a vzájomnou úctou.
Verejné odprosenie za hriechy minulosti v Rožňavskej diecéze a prosby za odpustenie sa uskutočnili v katedrálnom chráme, a tiež v každom kostole, kde sa konali Obrady slávenia utrpenia a smrti Pána. Toto odprosenie má miesto v obradoch Poklony svätému krížu - po odhalení svätého kríža a pred poklonou samotnému svätému krížu.
V dňoch 28. - 30. marca 2025 sa v Zvolenskej Slatine uskutočnil trojdňový seminár s gréckokatolíckym kňazom otcom Jozefom Marettom s názvom Zbav nás Zlého - II. časť, s podnázvom Boj. Niektorí veriaci z farnosti sa zúčastnili na prvej časti tohto seminára na jeseň, preto bola do pozornosti daná aj druhá časť.
Od pondelka 17. februára do 9. marca prebiehala výstava s názvom Eucharistické zázraky vo svete, ktorej autorom je blahoslavený Carlo Acutis. Jednotlivé banery boli umiestnené pod zastaveniami krížovej cesty. Veriaci boli pozvaní po svätej omši.
Raz denne od 1. do 8. novembra bolo možné získať úplné odpustky pre duše v očistci. Povzbudzovalo sa k tejto veľkej pomoci. Na priloženom plagáte boli pripomenuté podmienky k ich získavaniu.
Otec biskup Mons. Stanislav Stolárik pozval veriacich našej diecézy spojiť sa v modlitbe k Rožňavskej Panne Márii. Pre dekanát Dolný Novohrad pripadol deň púte v sobotu 19. októbra.
Rožňavská novéna v roku 2024 sa konala ako 4. deň. Vysielaná naživo 19. októbra v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave. V katedrále bola o 17:30 h modlitba posvätného ruženca, o 18:00 h modlitba deviatnika k Rožňavskej Panne Márii a svätá omša. Hlavným celebrantom bol Mons. [...] a kazateľom p. Augustín Slaninka, CM, adm.
Zápis na sviatosti Eucharistie (1. sv. prijímanie) a birmovania v školskom roku 2024/25 prebiehal v piatky 13., 20. a 27. septembra 2024 v čase od 14:30 h do 16:00 h a v soboty 14., 21. a 27. septembra 2024 v čase od 09:00 h do 10:30 h. Zapísať dieťa mohol jeden z rodičov, dieťa nemuselo prísť. K 1. sv. prijímaniu sa mohli zapísať deti od 3. ročníka ZŠ a staršie, k sviatosti birmovania od 9. ročníka.
V sobotu 20. apríla 2024 sa na fare vo farnosti Lučenec-Mesto stretlo 32 mužov z modlitieb otcov regiónu Juh, tj. z diecéz Banská Bystrica a Rožňava. Stretnutie viedol regionálny koordinátor Peter Poppelka. Otvoril ho a privítal kaplán vdp. Ján Zsóka. Po prednáške prebehli modlitby otcov a následne sa muži zúčastnili svätej omše, ktorú celebroval vdp. Jurek.
V roku 2023 sa konal už tretí ročník Rožňavskej novény. V pondelok 23. októbra 2023 sa putovalo do biskupského mesta, aby sa veriaci zúčastnili duchovného programu spolu s otcom biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom. Každý deň novény bol vyhradený jednému z deviatich dekanátov. Cestovalo sa autobusom spolu s pútnikmi zo Starej Haliče a Lučenca - Rúbaniska. O 17:30 h bola modlitba posvätného ruženca a o 18:00 h slávnostná svätá omša. Celebroval otec biskup a kázal vdp. Tomáš Székely, administrátor farnosti Lovinobaňa, spolu s desiatimi ďalšími kňazmi z dekanátu.
Dekanát Dolný Novohrad tvoria farnosti: Biskupice, Boľkovce, Divín, Dolná Strehová, Fiľakovo, Holiša, Lovinobaňa, Lučenec - Rúbanisko, Pleš, Podkriváň, Rapovce, Stará Halič, Stará Huta, Veľká nad Ipľom.
V pondelok 14. augusta sa v Domove dôchodcov Harmónia na Tuhárskom námestí slávila svätá omša pri príležitosti 10. výročia postavenia vonkajšej kaplnky Lurdskej Panny Márie v areáli domova. Celebrantom a kazateľom bol vdp. [...]. Poďakovanie patrilo všetkým, ktorí sa o kaplnku starajú počas roka, zvlášť pani Darinke Urbančokovej.
Na spomienku sv. Tomáša Akvinského, 28. januára 2026, bola v Kaplnke Povýšenia svätého Kríža na Biskupskom úrade v Rožňave slávená svätá omša. Hlavným celebrantom bol Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup. Koncelebrovali s ním generálny vikár Mons. Jozef Markotán, vsdp. Peter Kovalič, kancelár a súdny vikár, a štyria kňazi, ktorým v závere sv. omše odovzdal dekréty o ich menovaní Svätým Otcom Levom XIV. V príhovore otec biskup v duchu motta na Jubilejný rok 250. výročia založenia diecézy: „S vďačnosťou za minulosť - s nádejou pre budúcnosť“ zdôraznil vďaku za minulosť, zvlášť kňazom, ktorým Svätý Otec udelil titul - Imrichovi Micsovi (farárovi v Lipovníku), Jozefovi Palušákovi (farárovi v Michalovej), Jánovi Salancimu (farárovi v Podkriváni) a Mariánovi Slovákovi (farárovi v Šuriciach). Ďakoval im za ich kňazskú službu, za rozsievanie Božieho slova a za hlásanie náuky Cirkvi, čo bolo symbolické zvlášť v súvislosti so slávenou spomienkou sv. Tomáša Akvinského.
Po slávnosti Zjavenia Pána miestni kňazi navštívia niektoré rodiny v rámci požehnávania domov. Dňa 13. januára 2016 farnosť privítala relikvie sv. Terézie z Lisieux, a 14. januára relikvie sv. Jána Pavla II.
Na sviatok Svätej rodiny farnosť slávila Jubileum rodiny. Mladí a manželské páry si mohli vypočuť hodnotné prednášky do života v podaní manželov Mandzákovcov z Košíc a pri večernej svätej omši si manželia obnovili svoje manželské sľuby. Za uplynulý rok sa farnosť poďakovala Pánu Bohu sv. omšou.