V minulosti bolo uzavretie manželstva v živote človeka veľmi významnou udalosťou, možno najdôležitejší prechodový rituál. Predstavovalo nielen spojenie muža a ženy za účelom nového potomstva, ale aj vznik príbuzenského vzťahu medzi rodinami. A práve preto samotná svadba bola sprevádzaná množstvom rozmanitých zvykov, obradov a celým komplexom folklórnych obyčají. Niektoré tradície viac menej zanikli, niektoré poznáme aj dnes, no vykonávajú sa už v zmenenej podobe. Konkrétne zvyky sa samozrejme líšili v závislosti od regiónu, niekedy aj od samotnej dediny.
Predsvadobné tradície
Uzavretie manželstva bývavalo v minulosti skôr dohodou medzi samotnými rodinami ako voľbou mladých ľudí. Prvým krokom boli priezvedy, na ktoré bola vyslaná staršia žena zo ženíchovej rodiny do domu nevesty. Jej úlohou bolo zistiť, či rodina by s uzavretím manželstva súhlasila.
Pytačky a zásnuby
Nasledovali pytačky. Tam už išiel do domu nevesty samotný ženích spolu so starším mužom z rodiny, napríklad s krstným otcom. Ak rodina nevesty dala súhlas, nasledovali zásnuby (zaručiny). Ich symbolom bolo vzájomné spojenie rúk a výmena darov.
Ohlášky
V minulosti boli povinnosťou, ktorú stanovila cirkev, ohlášky. Tri nedele pred sobášom kňaz v kostole ohlasoval mená snúbencov. Na svadobnú hostinu chodil pozývať človek, ktorému bola určená táto úloha, tzv. zváč.
Rozlúčka so slobodou
Večer pred sobášom sa obidvaja budúci manželia lúčili so slobodou. Kým ženíchovo lúčenie sprevádzala veselosť, pijatika a bolo uskutočňované väčšinou v krčme, lúčenie nevesty malo pochmúrnejší charakter a dialo sa u nej doma.
Pečenie svadobných koláčov
K svadbe neodmysliteľne patria svadobné koláče. Tie by si v žiadnom prípade nemala piecť nevesta sama. Okrem toho, že už má veľa ďalších starostí, mohla by si tým privolať nedostatok financií v manželstve alebo by mohla mať uplakané deti. V každom prípade túto milú povinnosť určite rada prevezme mama nevesty aj s babičkami a kamarátkami, ktoré sa tak môžu stretnúť a veselo zaspomínať na vlastnú svadbu. S orechovými, makovými a tvarohovými koláčikmi potom snúbenci alebo ich rodičia chodia po domácnostiach a pozývajú svojich blízkych na hostinu, inde zase tieto koláčiky schovávajú až do výslužky.
Výber svadobných šiat a obleku
Samotné nevestine svadobné šaty sú veľkým zborníkom svadobných zvykov. Rozhodne by si ich nemala šiť nevesta sama, aby si nezašila cestu ku šťastiu. Ďalej by mala pamätať na ich farbu. Tradičná biela značí čistotu snúbenice a jej vyriešenú minulosť. Naopak modrá, zelená alebo fialová môžu byť predzvesťou modrín v manželstve.
Súčasťou svadobných šiat je potom niečo nové (ako symbol nového začiatku), niečo staré (čo odkazuje na zachovanie rodinných tradícií), niečo požičané (pre šťastie) a niečo modré (ako symbol vernosti v manželstve). Taký podväzok je pomerne šalamúnskym doplnkom, ktorý môže reprezentovať hneď niekoľko spomenutých požiadaviek. Okrem toho má tento kúsok spodnej bielizne ďalšiu symboliku - má vniesť do manželstva lásku, šťastie aj bohatstvo.
Taktiež ženíchov oblek podlieha symbolickej módnej polícii. Aj keď je dnes takmer bežnou súčasťou mužovho svadobného obleku motýlik, v dobách minulých bol úplným tabu. Až ten správny čas nastane, mala by najprv vidieť nevesta ženícha a až potom ženích ju. Práve v týchto okamihoch vznikajú tie najkrajšie a najdojemnejšie fotografie prekvapených snúbencov.
Svadobná brána
V niektorých regiónoch východného Slovenska sa svadobná brána symbolicky vytvára z dvoch mladých brezových stromčekov, tiež bohato zdobených, najčastejšie farebnými stuhami. Tou prechádza nevesta a je symbolom vstupu do nového, neznámeho života. Čím viac a farebnejšie zdobená brána, tým veselší vstup.
Svadobné tradície počas obradu
Svadba sa v minulosti konala väčšinou na jeseň alebo v zime. Samotný svadobný deň v sebe niesol mnoho rituálov. Začal skoro ráno očistným kúpeľom a obliekaním nevesty.
Svadobný odev
Nie všade mal svadobný odev pre nevestu bielu farbu. Niekde obliekali nevesty do tmavých farieb, čiernej alebo fialovej s bohatými výšivkami. Nevesta mala mať na sebe kus odevu červenej farby ako ochranu pred urieknutím.
Príchod ženícha a odobierka
Pripravená nevesta čakala na svojho ženícha. Jeho príchod do domu nevesty bol podľa zvyklostí rôznym spôsobom sťažovaný. Svadobčania mu kládli rôzne prekážky, alebo dávali mu otázky, na ktoré musel odpovedať, niekedy si musel nevestu odkúpiť. Prípadne mu boli ponúknuté „falošné nevesty.“ Až si ženích nevestu „zaslúžil,“ nasledovala odobierka. Tam veselosť vystriedal smútok nad odchodom z rodičovského domu.
Odprosenie rodičov
Súčasťou bolo aj odprosenie rodičov, kde nevesta aj ženích prosili rodičov o odpustenie a ďakovali za výchovu. Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky ako poďakovanie za to, že ich s láskou vychovali a starali sa o nich.
Svadobný sprievod
Ku kostolu sa všetci svadobčania presunuli vo veľkom svadobnom sprievode. Postavenie jednotlivých členov bolo presne stanovené. Odjazd do kostola alebo obradnej siene je sprevádzaný veľkým rámusom. Je to opäť z toho dôvodu, aby sa zahnali negatívne nadpozemské sily. Zatiaľ čo sa niekedy práskalo bičom, dnes ako náhodní okoloidúci žasneme nad trúbiacou kolónou áut a dúfame, že zahliadneme aj samotnú nevestu.
Svadobný obrad v kostole
Samotný sobáš v kostole prebiehal podobne ako dnes. Horiace sviece: Ak budete mať svadbu v kostole alebo vám pri obrade bude horieť sviečka, dobre pozorujte jej plameň. Vraví sa, že čím búrlivejšie sa mihotá, tým búrlivejší bude váš spoločný manželský život.
Svadobné obrúčky
Zvyk, ktorý vám bude vašu svadbu pripomínať každý deň. Svadobný prsteň ako symbol kruhu, najdokonalejšieho tvaru, predstavuje nerozlučnú lásku, sľub vernosti bez začiatku a konca. Zatiaľ čo dnes je hľadanie týchto pamätných šperkov spoločnou záležitosťou, v minulosti bol výber prstienkov výhradne ženíchovou úlohou. Na ich výrobu sa tradične používa rozmarín (symbolizuje lásku, vernosť a šťastie) alebo krušpán (symbol dlhovekosti a stálosti).
Okvetné lístky a vypúšťanie holubíc
Každá nastávajúca nevesta sa nemôže dočkať chvíle, keď sa všetky pohľady uprú len na ňu a ona sa ako víla bude vznášať uličkou po okvetných lístkoch, ktoré sú symbolom plodnosti. Zvykom je, že ich rozhadzujú družičky, čo by mali byť hlavne slobodné dievčatá, navyše odeté v podobných šatách ako nevesta. Nielen že to na fotkách pekne vyzerá, ale traduje sa, že týmto sa nevesta opäť chráni pred zlými duchmi, ktorí sa takto mätú, aby pravú nevestu nespoznali. Symbolom vykročenia na spoločnú životnú cestu je aj vypúšťanie bielych holubíc. Smer ich letu by mal napovedať, či budete ako manželia kráčať bok po boku alebo sa vaše cesty rozídu.
Svadobné tradície počas hostiny
Po sobáši nasledovala svadobná hostina. Spravidla sa uskutočnila v dome nevesty a charakterizovala ju hojnosť jedla a pitia. Nemohli chýbať pokrmy z kohúta a zo sliepky, ktoré symbolizovali plodnosť.
Privítanie s chlebom a soľou
Predtým, než vkročíte na miesto konania hostiny, vás pravdepodobne príde privítať personál a s prianím všetkého dobrého vám ponúkne prípitok (v niektorých regiónoch dokonca aj chlieb a soľ). Na tácke je pre nich pripravený bochník chleba a soľnička, niekedy aj nádobka s medom. Obaja by si mali odtrhnúť kúsok z chlebíka, namočiť ho do soli a aj do medu a zjesť. Odmietnutie sa považuje za neslušné. Chlieb symbolizuje život, zabezpečenie a hojnosť, soľ predstavuje zdravie a ochranu pred zlými silami. Med v tomto prípade symbolizuje sladký spoločný život.
Zametanie črepov
Po prípitku budú rinčať črepy. To personálu „náhodou“ spadne tanier na zem. Novomanželom sa podá metla a smetník a na znak toho, že aj v živote budú musieť problémy prekonávať spoločne, črepiny pozametajú. Nie vždy je to ale jednoduché. Niektorí svadobčania sa im snažia črepy nohou rozhŕňať alebo im na ich vysypanie zo smetníka podajú deravé vrecko či nádobu. Prácu to novomanželom predĺži, no svadobčanov zaručene pobaví. A pretože črepy prinášajú šťastie, nezabudnite si pár kúskov schovať!
Spoločné jedenie polievky
Svadobná hostina je potom otvorená prípitkom a príhovorom, ktorý prednáša väčšinou otec nevesty, prípadne niektorý zo svedkov. A tak už tradícia káže, dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje opäť manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie. Mnohé regióny pri jedení svadobnej polievky začnú lyžicou búchať o tanier a spievať: „Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná.“ Chcú tým povzbudiť mladomanželov, aby sa pobozkali. Niekedy sa to počas jedenia aj viackrát opakuje, poprípade to hostia doplnia aj o iné rýmy: „Polievka je samá vňať, nech pobozká svokru zať.“
Krájanie torty
Dezertom na svadobných hostinách často býva svadobná torta, ktorú ako prví nakroja mladomanželia. Podľa toho, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, sa údajne zistí, kto bude mať v živote navrch. Inde je však zvykom, aby ako prvá uchopila nôž nevesta a až potom ženích, na znamenie jeho opory. Nech už je to tak či onak, svadobná torta by sa mala dostať ku každému svadobčanovi, inak sú novomanželia ochudobnení o šťastie.
Prvý tanec
Ženský sen, no pre niektorých mužov v úlohe ženícha nočná mora. V rámci prvého tanca by mal totiž ženích okrem svojej manželky vytancovať aj svoju mamičku a svokru (rovnako ako nevesta svojho ocka a ocka svojho manžela). A to všetko pod uprenými pohľadmi svadobčanov, ktorí v tejto dojemnej chvíli netancujú. Po jednej či dvoch skladbách sa však pridajú aj oni a ženích si môže konečne vydýchnuť.
Hádzanie svadobnej kytice a podväzku
Nasleduje dlho očakávaná chvíľka pre nezadaných svadobčanov. Najprv sa za nevestou zhromaždí hlúčik slobodných dievčat, aby mohli uloviť hodenú svadobnú kyticu a mali tak nádej, že sa do roka vydajú. To isté sa deje aj s nevestiným podväzkom. Ten najprv dá ženích neveste dole, samozrejme ale bez pomoci rúk, a následne ho vystreľuje medzi slobodných pánov. Niektoré zvyky naopak vravia, že hodený podväzok, teda kus nevestinho odevu, predstavuje pre všetkých svadobných hostí šťastie.
Večerné a záverečné tradície
O polnoci sa zvykla svadobná oslava presunúť do domu ženícha, kde obrady pokračovali. Ženích musel nevestu preniesť cez prah. Tam ju vítala ženíchova mama.
Čepčenie nevesty
Polnoc je zase spojená s tzv. čepčením nevesty. Podoba tejto tradície je premenlivá, úzko spojená s konkrétnym miestom, kde sa svadba odohráva, prípadne odkiaľ manželia pochádzajú. Poukazuje na to, že sa z dievčaťa stala žena a z chlapca muž. Slobodné dievčatá prichádzajú k neveste so sviečkami, spievajú tradičné clivé ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho nasadzujú čepiec alebo šatku. Ženíchovi je zase nasadený klobúk.
Svadobná noc
A konečne tradícia určená len pre oči samotných novomanželov. Svadobná noc by mala začať prenesením nevesty cez prah, údajne preto, aby sa týmto zmiatli domáci duchovia, ktorí by nevestu, pre nich cudzinku, vyhnali. Samotný dej svadobnej noci potom vychádza z kresťanstva, pre ktoré až prvé oddanie sa sebe navzájom robí manželstvo právoplatným.
Redový tanec (Vykrúcanka)
Redový tanec je jednou z najveselších a najinteraktívnejších slovenských svadobných tradícií. V tejto chvíli nevesta tancuje so svadobčanmi, ktorí si „kupujú“ tanec symbolickými príspevkami. Ide o rituál plný smiechu, folklóru a pesničiek, ktorý má zároveň praktickú funkciu - v minulosti pomáhal mladomanželom vyzbierať základ do spoločnej domácnosti. Často sa k tancu pridá aj ženích, aby ukázal svoju galantnosť a humor.
Svadobná oslava pokračuje
Svadba sa nekonala len v jeden deň, ako je tomu dnes. Mala svoje pokračovanie aj na druhý deň a aj ďalšie dni. Na druhý deň ráno sa konalo čepčenie nevesty. To už bolo úlohou vydatých väčšinou starších žien, ktoré ju takto symbolicky vítali medzi nimi. Po čepčení sa tancoval venčekový tanec. S nevestou postupne tancovali všetci muži, ktorí jej za tanec dávali dary alebo peniaze. Svadobná oslava sa končila rozdelením svadobného koláča (radostníka) medzi všetkých svadobčanov.
Otrusky (Poprávky)
Nasledujúce dni svadobné zvyky pokračovali. Konali sa tzv. otrusky (poprávky). Chodievalo sa na prvé návštevy k mladomanželom, doniesol sa im ovos a iné dary. Niekedy k nim prišiel celý sprievod v maskách.
Moderné svadobné tradície
Dnešné svadby už zďaleka neprežívame tak, ako ich prežívali naši predkovia. Záleží od typu svadby, od toho, akú si ju snúbenci želajú. Večer, možno častejšie aj pár dní pred svadbou sa stále robí rozlúčka so slobodou. A čo taká odobierka nevesty? Tá sa bežne robí aj dnes, aj keď má už len symbolický charakter. No vtipné prekážky, ktoré sa ženíchovi dávajú, môžu obrad odľahčiť a ľudí rozveseliť.
Svadobný sprievod už nie je taký, ako v minulosti. Do kostola aj z kostola na hostinu sa presúva autami. Na svadobnej hostine pred vstupom do sály ženích nevestu prenesie cez prah na rukách. Spoločne musia pozametať črepy z rozbitého taniera. A aj dnes sa bežne dodržiava, že mladomanželia jedia z jedného taniera. Alebo sa kŕmia navzájom. Typickým zvykom z minulosti, ktorý sa vo veľkom robí aj dnes je venčekový tanec, prípadne aj čepčenie nevesty. To sa zvykne realizovať na dnešných svadbách o polnoci.
A nie je to nič nezvyčajné, že celá svadba je vystrojená v duchu ľudovej nôty. Nevesta a ženích sa obliekajú do kroja a svadobná hostina je obohatená živou ľudovou muzikou. Či už budete robiť tradičné svadobné zvyky všetky, či len niektoré, ktoré sú bežné aj dnes ako odobierka nevesty, rozbíjanie taniera, prenášanie nevesty cez prah, jedenie polievky z jedného taniera. Samozrejmý prvý tanec mladomanželov, čepčenie, veselé sťahovanie podväzku a hádzanie kytice alebo tanec s nevestou… Svadba je hlavne o emócii.
Martina Kreibich a Ľudovít Kašuba - Novobanská svadba (oficiálny videoklip)
Svadobné tradície a ich význam
Svadobné tradície a zvyky nie sú len folklór alebo nostalgia - sú to mosty medzi minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou. Nezáleží na tom, či plánujete svadbu v kroji, na zámku alebo na lúke - dôležité je, že do nej vložíte niečo, čo vás vystihuje. Mnohé z tradícií dodnes dodávajú svadobnému dňu jemnú symboliku, dávku humoru a akýsi pocit spojenia s predkami. Hoci už nežijeme v časoch, keď sa verilo na zlých duchov či skryté znamenia, rituály prežili - niekedy zo zábavy, inokedy z rešpektu k koreňom.
Prečo vôbec dodržiavame svadobné tradície? Tradície pretrvávajú, pretože vnášajú do svadby pocit výnimočnosti a kontinuity. Mladomanželia sa nimi pripájajú k svojim predkom, k rodinným príbehom a k širšiemu kultúrnemu dedičstvu. Každý rituál, nech je akokoľvek jednoduchý, vytvára atmosféru, ktorá odlišuje svadbu od bežného dňa a robí ju slávnostnejšou a osobnejšou. Zároveň tradície poskytujú akýsi rámec, o ktorý sa dá oprieť - pomáhajú odbúrať stres, uvoľniť napätie a prinášajú momenty, na ktoré sa hostia aj mladomanželia tešia.
Symbolika tradičných prvkov
- Brána: Symbolizuje vstup do nového života a oznamuje svadbu.
- Pierka: Symbolizujú spojenie nevesty a ženícha.
- Prstene: Predstavujú nekonečný kruh lásky a sľub vernosti.
- Rozmarín a krušpán: Symbolizujú lásku, vernosť, šťastie, dlhovekosť a stálosť.
- Chlieb a soľ: Symbolizujú život, zabezpečenie, hojnosť, zdravie a ochranu pred zlými silami.
- Med: Symbolizuje sladký spoločný život.
- Črepy: Symbolizujú nutnosť spoločného riešenia problémov.
- Okvetné lístky: Symbolizujú plodnosť.
- Holubice: Symbolizujú vykročenie na spoločnú cestu životom a prianie bohatstva.