Tradícia univerzitného školstva v Košiciach vznikla už v roku 1657 založením univerzity „Academia Cassoviensis“ biskupom Benediktom Kisdym.
V modernej forme bola univerzita v Košiciach založená v roku 1959 ako druhá univerzita na Slovensku. Znamenala dôležitý príspevok k rozvoju vzdelávacích a vedecko-výskumných aktivít v Košiciach. Univerzita bola pomenovaná po vedcovi, básnikovi, jazykovedcovi, etnografovi a archeológovi Pavlovi Jozefovi Šafárikovi (1795 - 1861).
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Vývoj Prírodovedeckej fakulty UPJŠ
V čase svojho vzniku pozostávala UPJŠ z Lekárskej a Filozofickej fakulty. Postupne boli vytvorené ďalšie fakulty UPJŠ v Košiciach a v Prešove: Prírodovedecká fakulta, Právnická fakulta, Pedagogická fakulta, Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta. Univerzita P.J. Šafárika bola 1. januára 1997 rozdelená na dve univerzity: Univerzitu P.J. Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu v Prešove.
Napriek tomu, že Prírodovedecká fakulta UPJŠ bola oficiálne zriadená 8. februára 1963 vládnym uznesením č. 17/1963 Zb., svoju činnosť slávnostne zahájila až 2. marca 1963 v priestoroch Štátneho divadla v Košiciach. Pri svojom slávnostnom zahájení činnosti mala fakulta iba prvý ročník s 54 poslucháčmi, ktorí začali študovať v Košiciach už v septembri 1962, keď Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského so súhlasom nadriadených orgánov dislokovala do Košíc časť svojich študentov 1. ročníka, zapísaných do učiteľských kombinácií matematika-fyzika, fyzika-chémia a biológia-chémia.
Po absolvovaní druhého ročníka sa desiati z týchto prvých študentov rozhodli pokračovať v jednoodborovom štúdiu fyziky a biológie.
Vznik a rozvoj katedier na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ
Vďaka manažérskemu talentu sa začal realizovať zaujímavý model vzniku fakulty. Vedenie VŠT súhlasilo s dočasným presunom svojej Katedry fyziky na novovzniknutú Prírodovedeckú fakultu UPJŠ. Až do 1.9.1967 táto katedra zabezpečovala výučbu nielen na PF UPJŠ, ale aj na všetkých fakultách VŠT.
Za ten čas akcelerovalo vybudovanie fyzikálnych pracovísk pod vedením prof. Hajka a prof. Szaba tak razantne, že 1.9.1967 bol možný návrat časti katedry opäť na VŠT, pričom na PF vznikli 3 nové katedry:
- Katedra jadrovej fyziky - prof. Dubinský
- Katedra teoretickej fyziky a geofyziky - prof. Kolbenheyer
- Katedra experimentálnej fyziky - prof. Hajko
Podobný model bol prijatý aj pri budovaní biológie, keď Katedra biológie LF UPJŠ zabezpečovala od 1.9.1963 spoločne výučbu biologických predmetov na oboch fakultách UPJŠ pod vedením prof. Prasličku. Ten taktiež dokázal v priebehu 5 rokov vybudovať biologické pracoviská tak, že už v r. 1968 mohli vzniknúť ďalšie samostatné katedry. Okrem priestorov na Moyzesovej 11 sa získali nové priestory pre Katedru botaniky a genetiky a Katedru ekologickej a systematickej zoológie na Mánesovej 23.
Vybudovanie chemických katedier by sa len ťažko realizovalo bez podpory Hutníckej fakulty TU v KE pod vedením prof. Mathernyho a KCH LF UPJŠ pod vedením MUDr. Barnu. Obe katedry v ťažkých začiatkoch poskytli potrebnú personálnu, materiálnu i priestorovú výpomoc rodiacej sa Katedre chémie PF, ktorá už v r. 1965 bola personálne pripravená na vytvorenie Katedry organickej chémie a Katedry anorganickej chémie. Vývoj chémie vďaka jej osobnostiam dynamicky napredoval aj v ďalších dekádach minulého storočia. Okrem Katedry fyzikálnej chémie a anorganickej chémie sa ako najmladšie pracovisko do zväzku chemických katedier začlenila Katedra biochémie, ktorú založil prof. J. Šafárika v Košiciach.
Aj Katedra matematiky PF od septembra 1963 pod vedením prof. Palaja sa opierala o pomoc najmä učiteľov KM VŠT v KE a externých učiteľov z ďalších VŠ v bývalom Československu (UJEP v Brne, UK BA, VŠD v ZA…). Významnou pomocou bol najmä príchod prof. Jucoviča z PdF UPJŠ v r. 1970, čím mohli vzniknúť dve matematické katedry, ako základ pre štandardnú štruktúru matematických pracovísk tvorenú najmä Katedrou matematickej analýzy a Katedrou geometrie a algebry.
Z lona matematických pracovísk sa začala budovať aj informatika s osobným prispením prof. Bukovského, ktorý najprv založil oddelenie teoretickej kybernetiky a matematickej informatiky pri Katedre matematickej analýzy, ktoré postupne v r. 1986 mohlo vytvoriť samostatnú katedru.
Najmladšou komunitou na fakulte je komunita geografov. Základný kameň geografie bol na fakulte osadený vedením fakulty pod vedením pána dekana Fehera a to prijatím prof. Koštialika a doc. Hochmutha. Za obdobie 14 rokov svojej existencie sa podarilo ústav vybudovať tak, že sa postupne akreditovalo najprv učiteľské štúdium, potom jednoodborové bakalárske štúdium a následne aj jednoodborové magisterské štúdium.
Dekani Prírodovedeckej fakulty UPJŠ
- Akademik V. Hajko 1963 - 1969
- Akademik T. Kolbenheyer 1969 - 1972
- Prof. RNDr. J. Daniel-Szabó 1972-1985
- Doc. RNDr. P. Šoltés, CSc. 1985-1986
- Doc. RNDr. J. Skoršepa, CSc. 1986-1989
- Prof. Ing. D. Podhradský, DrSc. 1990-1997
- Prof. RNDr. A. Feher, Dr.Sc. 1997-2003
- Prof. RNDr. P. Sovák, CSc. 2003-2011
- Prof. RNDr. G. Semanišin, PhD.
60. výročia na Univerzite Komenského v Bratislave
Katedra knižničnej a informačnej vedy FF UK
Katedra knižničnej a informačnej vedy si v roku 2020 pripomína 60. výročie svojho založenia. Uplynulých 60 rokov vývoja katedry znamenalo pre knihovníctvo, bibliografiu, ale aj knižničnú a informačnú vedu výrazný prínos. Sprofesionalizoval sa prístup k rozvoju knižníc a informačných inštitúcií, rozvíjal sa systém knižníc, podporovala sa implementácia automatizácie a digitalizácie v kontexte kultúrneho dedičstva Slovenska, moderných informačných služieb a rozvoja teórie a metodológie odboru.
Vysokoškolské štúdium knihovníctva na Slovensku sa dožíva 60 rokov. V roku 1951 (október) bolo prvýkrát otvorené vysokoškolské štúdium knihovníctva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vo forme dvojročného jednopredmetového štúdia, hoci prvé zmienky siahajú už do roku 1923 otvorením lektorátu na obdobie 9 rokov (1923 - 1931).
Vysokoškolské štúdium v školskom roku 1951/1952 sa realizovalo na Katedre slovenčiny, o rok neskôr už na Katedre knihovedy a novinárstva. Separátna Katedra knihovníctva vznikla v roku 1961 s vedúcim katedry doc. Štefanom Pasiarom. Odvtedy funguje katedra ako samostatné pracovisko, ktoré prešlo vzhľadom na transformáciu obsahu štúdia niekoľkými zmenami názvu:
- v roku 1967 vznikla Katedra knihovedy a vedeckých informácií
- v roku 1991 sa premenovala na Katedru knihovníctva a vedeckých informácií
- súčasný názov Katedra knižničnej a informačnej vedy nesie pracovisko od r. 1999
Do roku 2002/2003 patrila Katedra knižničnej a informačnej vedy medzi jediné vysokoškolské pracovisko ponúkajúce štúdium knihovníctva na Slovensku. V súčasnosti katedra ponúka tri bakalárske programy: informačné štúdiá, dejiny knižnej kultúry, literárna komunikácia a knižnice, jeden magisterský študijný program pod názvom informačné štúdiá a 4-ročný doktorandský študijný program knižničná a informačná veda.
Počas 60-ročnej existencie na katedre pôsobilo a pôsobí mnoho významných osobností slovenského knihovníctva, ako aj aktívnych vedeckých a pedagogických pracovníkov. Štúdium na katedre ukončilo viac ako 1200 absolventov a 30 vedeckých ašpirantov.
Katedra žurnalistiky FiF UK
Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave si v tomto akademickom roku (približne 2012, podľa kontextu) pripomína 60. výročie svojho založenia, je najstaršou a najprestížnejšou univerzitnou žurnalistickou školou na Slovensku. Vznikla v roku 1952 na pôde Filozofickej fakulty UK pôvodne ako Katedra novinárstva a knihovníctva a už v roku 1956 mala prvých absolventov - Richarda Blecha, Sláva Kalného, Štefana Kmeťa a Juraja Vereša.
V roku 1960 sa konštituovala samostatná Katedra novinárstva a od roku 1992 pôsobí pod názvom Katedra žurnalistiky FiF UK. Vedúcou katedry žurnalistiky je od roku 2009 doc. PhDr. Svetlana Hlavčáková. Svoje významné šesťdesiate jubileum si katedra pripomína viacerými aktivitami.
Dňa 29. novembra 2012 sa v priestoroch Filozofickej fakulty na Gondovej 2 uskutočnila vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou na tému „60 rokov vysokoškolského štúdia žurnalistiky na Slovensku“, s podtitulom „Vysokoškolská príprava žurnalistov v digitálnom veku“. Na konferencii vystúpili súčasní i bývalí pedagógovia katedry, predstavitelia slovenských vysokých škôl a zahraničnému žurnalistickému školstvu sa venovali kolegovia z Českej republiky, Francúzska, Rakúska a Spojených štátov amerických.
Cieľom podujatia bolo prezentovať zmeny, ktorými prechádza novinárska profesia v dôsledku spoločenských premien i nových informačných i komunikačných technológií, a nároky na profesijnú prípravu žurnalistov u nás i vo svete, ktoré z toho vyplývajú. V deň konferencie sa uskutočnilo stretnutie účastníkov konferencie, hostí, učiteľov a absolventov katedry pri Čaši vína v Moyzesovej sieni v Bratislave, kde katedra uviedla do života zborník „60 interview“.
Študenti a doktorandi katedry pripravili zborník pod názvom „60 interview“. Prináša 50 profilových rozhovorov s osobnosťami, ktoré pôsobili či aktívne pôsobia v oblasti médií a zároveň sú ponovembrovými absolventmi katedry, ako aj 10 rozhovorov s jej bývalými i súčasnými pedagógmi. Chýbať v ňom nebude ani stručné Kalendárium vývoja katedry. Poslucháči v rámci svojich mediálnych ateliérov pripravili rozhlasové relácie, televízny dokument a video prezentácie, ktoré sprístupnili na webovej stránke katedry. Aj študentský internetový magazín Webjournal sa venoval okrúhlemu jubileu.
Na prednáškach počas celého novembra hosťovali úspešní absolventi katedry, aby študentom priblížili svoje skúsenosti z praxe. Katedrálka, tradičné študentské podujatie pri príležitosti imatrikulácie prvákov, sa konala 5. decembra.
Katedra žurnalistiky FiF UK v Bratislave ponúka obidva stupne vysokoškolského štúdia žurnalistiky - bakalárske i magisterské, a tiež doktorandské štúdium v odbore Teória a dejiny žurnalistiky. Bolo jej udelené oprávnenie na rigorózne skúšky, habilitácie a inaugurácie. Počas šesťdesiatročného jestvovania potvrdila svoj status vedecko-pedagogického pracoviska. Položila nielen základy novinárskeho vzdelávania na Slovensku, ale aj rozvoja teórie žurnalistiky. Od roku 1989 pracovníci katedry vydali vyše 60 vlastných učebných textov a monografií.
Pri katedre pôsobí výskumné pracovisko Združenie Mass-Media-Science, ktoré vydáva najstarší odborný časopis pre teóriu, výskum a prax masmediálnej komunikácie na Slovensku - Otázky žurnalistiky. Pedagógovia katedry rozvíjajú intenzívne vzťahy s prestížnymi univerzitami zo štátov Európskej únie a zo Spojených štátov amerických. Od roku 2006 môžu študenti Katedry žurnalistiky FiF UK v Bratislave trénovať praktické zručnosti aj na internetových projektoch - magazíne študentov žurnalistiky Webjournal.sk a v rozhlasovom vysielaní RadioAktiv.sk. Televízne a printové projekty sa rozvíjajú vďaka dobrej spolupráci s vybranými predstaviteľmi slovenských médií.
Katedra žurnalistiky dlhodobo spolupracuje s mnohými médiami, vydavateľskými domami a s rôznymi inštitúciami a organizáciami. Do výučby na katedre sa pravidelne zapájajú úspešní absolventi katedry, novinári z praxe a profesori z prestížnych žurnalistických škôl v zahraničí.
Prvenstvá a osobnosti Katedry žurnalistiky
S rokom 1952 sa s Katedrou žurnalistiky FiF UK v Bratislave spájajú viaceré prvenstvá:
- Prvé univerzitné štúdium žurnalistiky vo vtedajšom Československu.
- Prví študenti denného štúdia novinárstva prekročili prah akademickej pôdy v r. 1952.
Prvým vedúcim novej Katedry novinárstva a knihovníctva FiF UK sa stal bývalý novinár, literárny kritik a aktívny publicista, vtedajší prodekan filozofickej fakulty doc. Ivan Chorváth. Bratislavská škola vstúpila do povedomia verejnosti pod názvom Katedra novinárstva a knihovníctva Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Po odchode doc. Chorvátha z fakulty v roku 1953, vedenie katedry prevzal doc. Vladimír Klimeš z Prahy. Keď sa v roku 1955 vrátil späť do Prahy, vedenia katedry sa na dlhé obdobie, až do roku 1971, ujal právnik, doc. Dalibor M. Krno.
V 60. rokoch sa začala rozvíjať teória novinárstva, a to najmä zásluhou profesora Mieroslava Hyska, na ktorú nadviazal Novinársky študijný ústav. V priebehu 60. rokov nastala v koncepcii štúdia novinárstva kvalitatívna zmena - dôraz sa začal klásť na žurnalistické predmety.
V rámci reorganizácie pracoviska z jednej katedry novinárstva vznikli v roku 1975 tri špecializované katedry a kabinet:
- Katedra teórie a dejín novinárstva (vedúci prof. Fraňo Ruttkay)
- Katedra periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva (vedúci prof. Jozef Borísek)
- Katedra rozhlasovej a televíznej žurnalistiky (doc. Leopold Slovák)
Výskumným pracoviskom sa stal Kabinet teórie a dejín žurnalistiky s vlastnou knižnicou (vedúci prof. Juraj Vojtek). V 90. rokoch sa obsah štúdia zásadne zmenil. Stal sa porovnateľným so zameraním štúdia žurnalistiky v štátoch Európskej únie a v Spojených štátoch amerických.
Učitelia a vedecko-výskumní pracovníci katedry začali intenzívne pracovať na kreovaní nového učebného plánu, na skvalitnení pedagogického pôsobenia a na vedecko-publikačnej činnosti. Len od roku 1989 vydali vyše 60 vlastných učebných textov a monografií. Rok 1992 priniesol zmenu aj v organizácii štúdia. Dekan fakulty prijal rozhodnutie zlúčiť tri katedry do jednej - Katedry žurnalistiky FiF UK. Jej vedúcim sa stal prof. Juraj Vojtek. Úlohu bývalých katedier suplovali operatívne oddelenia (dnes sekcie). Iniciatívy na poli fotožurnalistiky sa premietli do založenia Galérie FOCUS v roku 1992 na katedre na Štúrovej ulici. Pod pravidelné výstavy vo fotogalérii sa podpísal predovšetkým PhDr. Ján Lofaj, interný pedagóg katedry, ktorý stál na jej čele.
Zaktivizovali sa aj ostatné špecializácie - pedagógovia rozhlasovej a televíznej žurnalistiky sa zaslúžili o to, že na pôde katedry vznikol v roku 1993 na frekvencii Rádia Ragtime školský vysielač študentov Rádio Zóna. V roku 2000 sa stal vedúcim katedry doc. Jozef Vatrál. Bol to tiež rok, kedy sa na Univerzite Komenského začal realizovať kreditový systém štúdia implementujúci Európsky systém transferu kreditov (ECTS).
Jeho cieľom bolo dosiahnuť kompatibilitu popredných zahraničných univerzít, možnosť pre študentov optimálne si profilovať obsah a tempo štúdia a ponúknuť im medzinárodnú mobilitu. Základom sa stal 10-semestrový študijný program, čo pre katedru znamenalo prechod zo 4-ročného na 5-ročné štúdium. Katedra žurnalistiky FiF UK v Bratislave získala riadne akreditované všetky tri stupne vysokoškolského štúdia žurnalistiky:
- bakalárske (titul Bc., 6-semestrálne)
- magisterské (titul Mgr., 4-semestrálne)
- doktorandské štúdium v odbore Teória a dejiny žurnalistiky (titul PhD., interné 4-ročné, externé 5-ročné)
V roku 2006 boli na pôde katedry založené študentské internetové noviny Webjournal.sk a internetové rozhlasové vysielanie RádioAktiv. V rámci rakúsko-slovenského projektu Mediaregion (SSN) študenti participovali na tvorbe dokumentárnych filmov o obciach z prihraničnej oblasti.
V roku 2009 žezlo vedúcej katedry prevzala doc. Svetlana Hlavčáková. Pod jej vedením sa omladil pedagogický zbor. Akreditačný výbor pre vzdelávanie v žurnalistike a v masovej komunikácii zo Spojených štátov amerických zhodnotil v roku 2010 študijné programy katedry veľmi pozitívne. Do výučby na katedre sa zapojili jej úspešní absolventi, ktorí pociťujú potrebu vrátiť katedre niečo z toho, čo do nich zasiala, ale sú medzi nimi aj významní novinári z praxe. Prednášky a workshopy pravidelne vedú aj profesori z prestížnych zahraničných žurnalistických škôl a významní novinári spoza hraníc.
Napriek svojej šesťdesiatke sa Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nechystá do dôchodku. Je plná elánu a plánov. Teší sa z poznatku, že si jej úspešní absolventi uvedomujú rovnicu: kvalitná škola je vizitkou kvalitného vzdelania.
Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave už šesť desaťročí významne ovplyvňuje profil slovenskej žurnalistiky. "Položila nielen základy novinárskeho vzdelávania na Slovensku, ale aj rozvoja teórie žurnalistiky. Od roku 1989 pracovníci katedry vydali vyše 60 vlastných učebných textov a monografií." dodala Mgr. Marianna Bachledová, PhD.
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Katedra telesnej výchovy a športu FF UMB
V akademickom roku 2017/2018 Katedra telesnej výchovy a športu Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici oslavuje 60. rokov svojej existencie. Za 60 rokov existencie Katedry telesnej výchovy a športu FF UMB úspešne ukončilo štúdium 6150 učiteľov telesnej výchovy, trénerov a telovýchovných pracovníkov a 74 absolventov doktorandského štúdia.
Počas slávnostného galavečera, na ktorom vystúpi aj majster sveta v cyklotriale Ján Kočiš či folklórny súbor UMB - Mladosť, budú odovzdané aj ocenenia KTVŠ FF UMB. Doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD. hovorí, že KTVŠ FF UMB ako jediná na Slovensku ponúka študentom metodiku snowboardingu v bloku povinných predmetov, preto naši absolventi môžu ako jediní na Slovensku vykonávať prácu učiteľov snowboardingu na základných a stredných školách.
Zároveň dodal, že KTVŠ FF UMB ako jediná fakulta na Slovensku ponúka svojím študentom možnosť jednopredmetového štúdia - učiteľstvo telesnej výchovy, ktoré absolventom umožňuje vyučovať telesnú výchovu od 1. ročníka základnej školy až po 4. ročník strednej školy.
Katedra histórie FF UMB
V rámci Filozofickej fakulty UMB pôsobí aj Katedra histórie. Tá sa zameriava na vedecko-výskumnú činnosť, projekty a granty, ako aj na vzdelávacie aktivity. Medzi jej aktivity patria mediálne a vzdelávacie činnosti profesorov ako Peter Mičko, Miroslav Kmeť, Dušan Škvarna, Michal Šmigeľ, Pavol Maliniak, Imrich Nagy, Rastislav Kožiak, Patrik Kunec, Alica Kurhajcová a Oto Tomeček.
Katedra histórie UMB aktívne spolupracuje s inštitúciami a redakčnými radami, organizuje hosťovské prednášky, exkurzie a má vlastnú katedrovú knižnicu Albertynianum. Je zapojená do medzinárodnej spolupráce prostredníctvom programov Erasmus+ a CEEPUS a vydáva časopis Acta historica Neosoliensia. Pri katedre pôsobí aj Spolok historikov stredoslovenských banských miest a Študentská historická spoločnosť, ktorá vydáva študentský historický časopis ACHERON.
Technická univerzita v Košiciach
Katedra kybernetiky a umelej inteligencie FEI TUKE
V roku 1964 vznikla na pôde Strojníckej fakulty Vysokej školy technickej (VŠT) v Košiciach (dnes Technická univerzita v Košiciach, TUKE) Katedra základov automatizácie a regulácie. Túto katedru zakladal nestor košickej kybernetiky prof. Jinřich Spal, CSc., a osem rokov stál na jej čele. Poslaním tejto katedry, ktorá prezentovala nové trendy v automatizácii, najmä strojárstva, bola predovšetkým regulačná technika a zavádzanie výpočtovej techniky, ktoré bolo vtedy v úplných začiatkoch.
Významnou udalosťou tohto obdobia bola inštalácia počítača druhej generácie ODRA 1013, ktorý bol na katedre uvedený do prevádzky v roku 1967 s celoškolskou pôsobnosťou. Programovalo sa v autokóde MOST a neskôr v jazyku AGOL. Medzníkom vo vývoji katedry bol vznik Elektrotechnickej fakulty (dnes Fakulty elektrotechniky a informatiky) na VŠT roku 1969. Súčasne sa katedra stala jej integrálnou súčasťou so zmeneným názvom Katedra automatizácie a regulácie a zabezpečovala výučbu v odbore technická kybernetika. V roku 1972 absolvovalo štúdium na katedre prvých 20 absolventov. V rovnakom roku sa prešlo na využívanie počítača MINSK 22 inštalovaného na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
V roku 1973 bola katedra opäť premenovaná, tentoraz na Katedru technickej kybernetiky na základe názvu odboru, ktorý roky zabezpečovala. V tom období už bol na čele katedry prof. Ing. Milan Jelšina, CSc. O rok neskôr sa na katedre vytvorili dve zamerania, a to kybernetické systémy a elektronické systémy. Dynamika katedry bola veľmi veľká, a preto v roku 1975 vznikajú už tri zamerania: elektronické systémy, elektronické počítače a riadiace a automatizačné systémy.
V roku 1985 dochádza k zmene vedúceho katedry, stáva sa ním doc. Ing. Ján Sarnovský, CSc. (neskôr prof.). Prof. Ing. Milan Jelšina, CSc., sa stal dekanom Elektrotechnickej fakulty. V tom istom roku katedra pripravila medziodborové zameranie s názvom počítačové prostriedky riadiacich systémov a systémov s umelou inteligenciou pre vynikajúcich študentov. Koncom 80. rokov sa Katedra technickej kybernetiky stala jednou z najväčších katedier na VŠT. Zabezpečovala dva študijné odbory, a to elektronické počítače a technická kybernetika, v ktorých každoročne skončilo viac ako 100 absolventov.
Rýchly technický vývoj vo svete, sledovanie nových perspektívnych trendov, ich zavádzanie do pedagogického a vedecko-výskumného procesu si logicky vyžiadalo rozdelenie katedry v roku 1989 na dve katedry, a to Katedru počítačov a informatiky a Katedru kybernetiky a umelej inteligencie. Prvým vedúcim KKUI od roku 1989 bol prof. Ing. Ján Sarnovský, CSc. Deväťdesiate roky KKUI, zhodou okolností v nových spoločenských podmienkach, potvrdili správnosť osamostatnenia katedry. Napriek odchodu niekoľkých kvalitných pracovníkov sa podarila rýchla adaptácia katedry vďaka vlastnému vedecko-pedagogickému dorastu, ktorý vyrástol z početnej skupiny doktorandov.
Na katedre sa úspešne rozvíjali a používali informačné technológie. Pracovisko sa stalo priekopníkom používania webových technológií. Pracovníci katedry vytvorili prvú fakultnú a katedrovú webovú stránku, ako aj osobné webové stránky a napísali prvé príručky o internete a webe. Bežným sa stalo aj využitie týchto technológií vo výučbe. Prvá dekáda nového milénia bola poznačená nástupom kreditového systému a rozdelenia štúdia do troch stupňov. V tejto súvislosti aj s rozvojom kybernetiky a umelej inteligencie sa postupne pripravovala nová koncepcia štruktúry výskumu a smerovania štúdia.
V roku 2013 sa vedúcim katedry stal prof. Ing. Peter Sinčák, CSc. Počas jeho pôsobenia došlo ku konsolidácii študijných odborov na základe nového vysokoškolského zákona a aktuálne katedra pôsobí len v jednom študijnom odbore, ktorým je informatika. Hlavné oblasti výskumu na katedre sú umelá inteligencia, robotika, inteligentné systémy, internet vecí, veľké dáta, inteligentné metódy a algoritmy riadenia a modelovania zložitých systémov, metódy výpočtovej inteligencie v inteligentných agentových systémoch a v aplikáciách, digitálne dvojča, Industry 4.0/5.0, objavovanie znalostí, znalostné technológie na vyhľadávanie informácií. Po úspešných desiatich rokoch práce na čele KKUI prenechal prof. Ing. Peter Sinčák, CSc., miesto doc. Ing. Ján Varga, PhD.