Vianočné vinše a posolstvo narodenia Ježiša Krista

Vianočné vinše, či už sú zasielané prostredníctvom pohľadníc alebo SMS správ, dokážu potešiť každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a znásobí krásnu vianočnú atmosféru. S Vianocami sa spája množstvo ľudových vianočných vinšov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu a s väčšinou z nich sa už stretol azda každý. Tieto krátke vianočné priania môžete využiť na poprianie krásnych Vianoc svojej rodine pri vianočnom stromčeku, priateľom prostredníctvom SMS priania, alebo tradičnejšie, prostredníctvom papierového vianočného pozdravu.

Význam a tradícia vianočných vinšov

Pôvod a funkcia vinšov

Zrejme každý z nás sa vo svojom živote stretol s chvíľou, kedy si prial, aby sa mu darilo lepšie. Príhodnou dobou na pozitívne ovplyvnenie našich životov sú okamihy, ktorým v danom spoločenstve pripisujeme zvláštny význam. Kratšie želania s vyjadrením priania zdravia, prosperity v živote i v láske, vyslovujeme počas sviatočných príležitostí. V minulosti častejšie ako dnes sa aj dôležité práce nezaobišli bez požehnania a priania ich zdarného priebehu. Krátky slovesný prejav želania v obradoch označujeme ako vinš a určite najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia.

Vinše majú najčastejšie veršovanú formu a počas obchôdzok skupiny vinšovníkov, pri koledovaní z domu do domu, mali magicko-prosperitnú funkciu. Dominoval v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany vyjadrený v piesňach, vinšoch, úkonoch, gestách, v používaných predmetoch, oblečení, maskách či tancoch, a vykonávaný predovšetkým v predvianočnom, vianočnom, fašiangovom i jarnom období. Obchôdzky postupne nadobudli aj zábavnú podobu s humornými prvkami. V niektorých prípadoch obsahovali prvky lokálnej etikety a na ich pochopenie bolo potrebné poznať kontext, v ktorom sa používali. Pozostávali obyčajne z troch častí: oslovenia domácich, zo samotného veršovaného textu a u detí, mládeže a služobníctva i z požiadania odmeny. Zaužívané obchôdzky mali pre dané spoločenstvo veľký význam.

„Koledovanie“, „koleda“ alebo „koľada“, hoci boli predošlým režimom zakazované, sa našťastie zachovali a svojím posolstvom tešia aj súčasné vianočné sviatky. Tým, že rodina otvorila koledníkom dvere a pozvala ich do svojho príbytku, vnútro izby nadobudlo nový význam. Verilo sa aj v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli chlapci (mladí, zdraví, čisto oblečení). Archaické podoby vinšov vychádzali z metaforického vyjadrenia želania, napríklad: „Koľko máte v plote kolov, aby ste mali na dvore volov!“ Vinš sa v minulosti považoval za dar, za ktorý ich gazdiné skromne odmenili. Po jeho prednesení chlapec podskočil a poklopal o drevený stôl.

Typy vianočných prianí

Vianoce sú obdobím, ktoré sa spája nielen s oslavou narodenia Ježiša Krista, ale aj s bohatou tradíciou posielania prianí. Existuje množstvo tradičných, veselých a charakteristických vinšov, ktoré nesú odkaz na minulé generácie a regionálne zvyky.

• Ľudové vianočné vinše sú cenným dedičstvom našich tradícií. Často sú dlhšie, veršované a tradične sa prednášali pri koledovaní alebo počas štedrovečernej večere.
• Kresťanské vinše často odkazujú na udalosti súvisiace s narodením Ježiša v Betleheme, spomínajú hviezdu, jasličky, Božie dieťa, pokoj a požehnanie.
• Vtipné vianočné priania sú obľúbené najmä medzi priateľmi, súrodencami či kolegami. Sú ideálne na posielanie prostredníctvom SMS, v chatových aplikáciách alebo ako súčasť vianočných pohľadníc.
• Detské vianočné vinše sú špeciálnou kategóriou plnou nevinnosti a radosti z očakávania darčekov a sviatočnej atmosféry.

Regionálne vianočné vinše a zvyky

Regionálne vinše majú svoje nezameniteľné čaro, ktoré sa prejavuje v ich jedinečnom jazykovom prevedení a atmosfére. Obsahujú špecifické slovné spojenia a výrazy typické pre daný región.

Tradície na východnom Slovensku

Šarišské a východniarske vinše sa vyznačujú osobitným šarmom, mäkkosťou, humorom a úprimnosťou. Po domoch na dedinách v regióne Šariša tradične chodili vinšovať šťastné vianočné sviatky výlučne chlapci a mládenci. Podľa etnológa Lukáša Jonova sa navštevovali všetky gazdovstvá, pričom vinšovanie prebiehalo na prvý a druhý sviatok vianočný. Chlapci chodili s betlehemom a vinšovali dobrú úrodu, hojnosť statku a zdravie. Priania boli často upravené do jednoduchých rýmovačiek. Vinšovačky sa premietli aj do programov mnohých folklórnych skupín a súborov na východe Slovenska, napríklad Folklórny súbor Rozmarija.

Príklady východoslovenských vinšov:

• „A ja vam vinčujem na totu svatu viľiju hojnejši pokornejši ľepše ročki dožic jak šme prežili, pri ščescu a zdravu, boskim požehnaňu, a po šmerci slavu večnu, korunu anďelsku.“ (Zemplín)
• „Vinčujem vám na tieto sviatky, aby ste nepili vody ani kvapky, len víno, pálenku a horec, aby vám narástol veľký jarec.“ (Šariš)
• „Vinsujym vum, vinsujym, na zdrovje, na scenšče, žeby šče še docekali drugego cenščlivego roku. Pri scenšču, pri zdrovju, pri dobrym pokoju, mnej gnivuf, vjynksyj radošči, hojnejsyf a urodnejsyf rockuf, jak my doteros pŕezyli.“ (Goralská oblasť, Lendak)
• „Vinšujem vám, vinšujem, tento slávny svätý rok nový, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojnejšieho božského požehnania, po smrti kráľovské nebeské obsiahnutie.“ (Vajnory)

Tradície na Orave

Z bohatého zoznamu vinšov rozšírených na Orave sme vybrali niektoré, viažuce sa k určitým dňom, kde dotvárali ich čarovnú atmosféru:

• Pred Vianocami (roznašanie oblátok): „Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok.“ (Oravská Jasenica)
• V predvečer dňa svätého Tomáša (21. december, dievčatá mládencom): „Na Tomáša, nech vám pán Boh nevestu dobrú prináša, a zlô odnáša, aby bola domácnosť spokojná a úroda na poli hojná.“ (Párnica)
• V Štedrý deň (24. december, malí chlapci - pastieri): „Vinšujem vám tieto Vianoce, aby ste mali štyri ovce, dva barany, to je kŕdeľ neslýchaný.“ (Oravská Lesná)
  „Nesiem vám tu polazník, Kristu Pána radostník, aby ste boli zdraví a veselí, ako v nebi anjeli.“ (Horná Lehota)
  „Vinšujem vám veselé Vianoce, nech sa vám stromček trbliece, aby ste zdraví boli, aby ste mali v maštali pekné voly, koľko máte v šuflíku lyžičiek, toľko gazdinka, aby ste mali v maštali telíčiek, koľko máte v plote kolov, toľko gazdičko, aby ste mali na dvore volov a koľko máte kolo stola reťazí, aby ste mali toľko doma peňazí.“ (Párnica)
• Po Štedrej večeri (mládenci dievčatám): „Na vašom stole kvitla ruža, vašej Aničke dobrého muža, nie tak krásnieho, ako dobrieho, to vám vinšujem zo srdca svého.“ (Párnica)
  „Do toho domu, sviňacú nohu. Tomu mládencu, bohatú ženu. A v tomto dome, švárna dievčina, keby nám dali za pohár vína. Dal by jej Pán Boh dobrého muža, ej Miša, Miša alebo Ondriša.“ (Zábiedovo)
• Na Božie narodenie (25. december, ranné vinšovanie s vodou): „Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“ (opakovane trikrát)
  „Prv voda že oheň, Pán Boh daj dobrí deň, narodil sa Kristus pán v tento deň.“ (Dievčatá): „A já malá panna, vítam Krista Pána, vítam ho ja vítam, koláčik si pýtam, koláčik mi dajte, zbohom ostávajte.“ (Párnica)
• Druhý sviatok vianočný (deň svätého Štefana, 26. december): „Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen.“
• Na Nový rok (1. január, chlapci): „Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá.“
  „Vinšu, vinšu, ale neviem inšu, ja vinšovať neprestanem, kým korunku nedostanem. Poslúchajte málo, čo sa ešte stalo. Stala sa novina, veľmi neslýchaná, že Panna Mária synka porodila. Do jasličiek vložila, prišli pastuškovia, pekne ho vítali. Vitaj Ježiško malý, sme ťa od dávna čakali.“ (Oravská Jesenica)
• Kňazská koleda (prvé dni nového roka): Farár, kostolník, rechtor a miništranti chodili „po koľade“. Kňaz posväcoval domácnosti, prial požehnané sviatky a dvere označil iniciálami G+M+B (pôvodne C+M+B z latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus žehnaj tento dom) a príslušným letopočtom.
• Betlehemci: Malí chlapci oblečení ako valasi, nesúci prenosný vyrezávaný betlehem, prerozprávali príbeh o narodení Ježiša Krista so spevom a tancom.
• Traja králi (Zjavenie Pána): Chlapci oblečení v bielych plátenných košeliach s papierovými čapicami a hviezdou zo staniolu oznamovali svoj príchod „ozembuchmi“ a vinšovali: „My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka.“

Zimné dni aj vďaka vinšom a malým vinšovníkom nadobúdali čarovnú atmosféru, ktorá v ľuďoch zanechávala nezabudnuteľné zážitky na celé roky.

Kresťanské vianočné vinše a posolstvo narodenia Ježiša

Keďže Vianoce sú predovšetkým kresťanským sviatkom oslavujúcim narodenie Ježiša Krista, obľúbené sú aj priania s kresťanskou tematikou. Tieto vinše často spomínajú Betlehem, hviezdu, jasličky a Božie dieťa.

Príklady kresťanských vianočných vinšov:

• „Na Vianoce, keď svet stíchne, nech Vám Božie dieťa vdýchne, radosť, pokoj, dobrú vôľu nielen v túto svätú chvíľu, ale každučký deň v roku nech Vám stojí popri boku.“
• „Prišiel z nebies na zem, k nám, náš Spasiteľ a náš Pán. Príbytkom mu bola maštaľ, kolískou jasličky. V chudobe žil a biedu trel, náš Ježiško maličký.“
• „Novinu radostnú oznámim Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to Dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, glória riekajú, tam pribehli.“
• „S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš. Tomuto domu buď požehnanie, nech Vám ho udelí dieťa narodené. Sláva Bohu na nebi, pokoj ľuďom na zemi.“
• „Radosť veľkú zvestujeme: Narodil sa sveta Pán. Neďaleko Betlehema v chladných jasliach leží sám. Poďte s nami pokloniť sa Ježiškovi malému, za to, že k nám z neba prišiel, svoje srdcia dáme mu. Počujte, jak na nebesiach anjelici spievajú, sláva Bohu na výsostiach, pokoj ľuďom želajú.“
• „Na jedličke hviezdy svietia, v jasliach leží Božie dieťa. Nech vás jeho láska hreje, žiari i v tmách beznádeje, do sŕdc duší vloží radosť, šťastie, pokoj Boží.“
• „Vianočný zvon tíško cinká, v Betleheme dieťa spinká. Dobrú pohodu vinšujeme vám, štedrosť a hojnosť vašim chalupám. V Novom roku zdravie pevné, nech vám všetkým slúži verne.“
• „V jasličkách Ježiško taký je malý a predsa jemu sa klaňali králi. Taký chudobný v jasličkách drieme, a predsa on je Pán neba i zeme.“
• „Za noci chladnej, keď Betlehem spal, ľuďom dobrej vôle anjel zvestoval: „Sláva na výsostiach Bohu. Dnes sa vám narodil Mesiáš a Pán.” V maštaľke biednej na slame leží, je ako jeden z nás, dali mu meno Ježiš. Božia láska ho znížila z nebies do jasiel, aby tak navždy zničila chlad ľudských sŕdc a tiel.“
• „Chudoba v maštaľke, chudoba okolo, chudobní pastieri nablízku pásli, toľko však radosti na svete nebolo, koľko je okolo chudobných jaslí. Chudobným blaženosť sľubuje v Písme, vo svojej chudobe my spokojní sme.“

Vtipné a detské vianočné priania

Okrem vážnejších prianí, k vianočnej atmosfére patrí aj humor a detská radosť. Tu je niekoľko príkladov:

Vtipné vianočné vinše:

• „Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko máš na háku, všetko sa darí. Stromček je v plameňoch, prekrásne svietia a všetky salónky pojedli deti. Pekné vianoce!“
• „Zapchajte komíny, nepustite Santu, použite cement, alebo maltu. Otvorte okno, stačí aj máličko, darčeky prinesie jedine Ježiško.“
• „Sú tu zasa Vianoce, jed vo mne len klokoce. Je to veľký zhon a stres, šľak ma asi trafí dnes. Upratovať, variť, piecť no a potom stále jesť. V noci volám na raty, žlčníkové záchvaty. Stromček v plameňoch prekrásne nám žiari, ja sa už asi nedožijem jari. Všetci na to iba kašlú, na rok si už hodím mašľu.“
• „Nech čerti od vás smolu odnesú, a choroby stratia vašu adresu, veľké príjmy, nízke dane a lásky tak primerane.“

Detské vianočné vinše:

• „My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke. Snívame o darčekoch, čo budú pod stromčekom. Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká.“
• „Vianoce sú od Ježiška, dal nám lásku do balíčka. Bolo jej dosť, dostal každý, rozdelil ju raz a navždy. Medzi ľudí, kvietočky, zvieratká aj včeličky. Kúsok lásky zo srdiečka, ukry aj ty do balíčka.“
• „Máme doma jedličku, na jedličke hviezdičku. Deťom sa pri slove Vianoce vybaví rozsvietený vianočný stromček a okolo neho na svoje otvorenie čakajúce darčeky.“

Univerzálne a stručné priania

Nie vždy je potrebné prednášať dlhé a zložité vinše. Aj krátke prianie dokáže vyjadriť úprimné city a potešiť.

• „Pokojné a požehnané Vianoce.“
• „Prajem krásne sviatky plné pokoja, radosti a blízkosti.“
• „Lásky, šťastia hodiny, v kruhu svojej rodiny, užite si spoločne, krásne sviatky Vianočné a nech dlho prevláda novoročná nálada.“

Historický a biblický kontext narodenia Krista

Biblické svedectvá o narodení

Sväté písmo nám ponúka viacero informácií o narodení Pána. V prvom rade sa ohlasovalo Ježišovo umučenie a zmŕtvychvstanie. Evanjelisti Matúš a Lukáš k tomu ešte pridali aj rozprávanie o jeho narodení.

• Vo Matúšovom evanjeliu stojí v popredí vianočných rozprávaní svätý Jozef a evanjelista všetko podáva z jeho pohľadu. Do popredia vystupuje predovšetkým Jozefova dôvera a poslušnosť Božím príkazom podľa vzoru starozákonného Abraháma.
• V Lukášovom evanjeliu sú udalosti narodenia Božieho Syna vyrozprávané z pohľadu Panny Márie, Ježišovej Matky. Mária aktívne vystupuje pri návšteve príbuznej Alžbety, ako aj pri obetovaní v chráme. Evanjelista na adresu Márie dvakrát pripomína: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19).

V podaní týchto dvoch evanjelistov nájdeme rozdiely, ale obaja sa zhodujú v zásadných pravdách, ktoré sú podstatné pre kresťanstvo: Ježiš sa narodil Márii mocou Ducha Svätého bez jej sexuálneho vzťahu s Jozefom, je Boží Syn a narodil sa v Betleheme, rodnom meste kráľa Dávida, hoci vyrastal v Nazarete.

Boží Syn však prišiel nielen pre židovský národ, ale ako spása ponúknutá všetkým ľuďom. Evanjelista Ján tak ukazuje, že v Ježišovi Kristovi - večnom Slove - sa začínajú pre ľudstvo nové dejiny. V Jánovom prológu zaznievajú slová: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14).

Niektoré ďalšie nepriame odkazy nachádzame v listoch apoštola Pavla, napríklad prísľub daný Bohom Dávidovi prostredníctvom proroka Nátana: „Ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo.“ Apoštol Pavol v Liste Galaťanom 4, 4 - 7 uvádza, že Kristus sa narodil v plnosti času zo ženy. Dôležitý je aj úryvok zo Zjavenia apoštola Jána, kde sa dieťaťom rozumie Mesiáš, ktorým je Ježiš Kristus.

Hoci evanjeliá nie sú dejepisnými knihami, nájdeme v nich údaje, ktoré čitateľovi poskytujú informácie z vtedajších dejín. Ježišovo narodenie kladie do historického kontextu Rímskej ríše, na čele ktorej v tom čase stál cisár Augustus. Kristus sa teda narodil ešte pred rokom 4 pred naším letopočtom, keď Herodes zomrel v Jerichu. Evanjelista Lukáš uvádza, že Ježišovo narodenie bolo v čase, keď „vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.“ Podľa nálezu z roku 1912 Publius Sulpícius Kvirínius pôsobil v Sýrii v rokoch 10 až 7 pred Kristom. Sčítanie v roku 8 pred Kristom sa zhoduje s pôsobením Kvirínia v Sýrii a zároveň s vládou kráľa Herodesa v Judsku.

Dátum oslavy Vianoc

Kresťania pri slávení sviatkov a celkovej formácii liturgického roka boli ovplyvnení biblickou - starozákonnou tradíciou. Pre židovský národ bola posvätným dňom každého týždňa sobota. Kresťania si postupne začali pripomínať udalosti a skutky Ježiša Krista, sláviť nedeľu ako posvätný deň vzkriesenia Pána a zoslanie Ducha Svätého, ktoré sa odohralo na židovský sviatok Šavuot.

Vo Svätom písme sa nezachoval presný dátum Pánovho narodenia, pretože neexistovali matričné úrady. Slávenie 25. decembra ako dátumu narodenia Ježiša Krista sa po prvý raz spomína v Ríme v roku 354 n.l. v kalendári nazvanom Chronographus anni 354.

Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra súvisí s evanjeliovým podaním, že Ježiš bol počatý 25. marca. To znamená, že po deviatich mesiacoch tehotenstva sa narodil 25. decembra. Jestvujú však aj odborníci, ktorí hovoria, že keď rímsky cisár Aurelián (vládol v rokoch 270 - 275 po Kristovi) ustanovil 25. decembra sviatok boha Slnka - Sol Invictus, kresťania následne na tento deň umiestnili oslavu narodenia Krista, ktorý je svetlom sveta. To znamená, že kresťania dali tomuto dňu nový, duchovný význam.

Kresťanstvo v duchu svojho zakladateľa išlo a pokračuje cestou inkulturácie, to znamená, že ohlasuje Ježišovo evanjelium v konkrétnej kultúre a jazyku. Rôzne vianočné vinše a koledy, jasličky a koledovanie odrážajú úprimnú zbožnosť často jednoduchých, ale hlboko veriacich ľudí. Veriaci sú pozývaní novozákonnými evanjeliami, rovnako ako pastieri a mudrci, aby sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Kráľovi.

tags: #vianocny #vins #nabozensky #narodil #sa #jezisko