Krst je prvou zo sviatostí uvádzajúcich do kresťanského života. Latinsky sa nazýva baptismus, z gréckeho slova baptisein, čo znamená „ponoriť“ alebo „pohrúžiť“. Toto ponorenie sa do vody symbolizuje ponorenie sa do Krista. Je to základ celého kresťanského života, vstupná brána do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Katechizmus ho nazýva „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha.“
Sviatosťami uvádzania do kresťanského života, t. j. krstom, birmovaním a Eucharistiou, sa kladú základy celého kresťanského života. Účasť na Božej prirodzenosti, ktorú ľudia dostávajú prostredníctvom Kristovej milosti, má istú podobnosť so vznikom, rastom a udržiavaním prirodzeného života.
Predobrazy krstu v Starej zmluve
Pre lepšie pochopenie krstu nachádzame jeho predobrazy už v Starej zmluve. Cirkev v liturgii Veľkonočnej vigílie pri požehnaní krstnej vody slávnostným spôsobom pripomína veľké udalosti dejín spásy, ktoré už boli predobrazmi tajomstva krstu. Voda, toto skromné a obdivuhodné stvorenie, je od začiatku sveta prameňom života a plodnosti.
Noemov koráb a potopa
Cirkev vidí v Noemovom korábe, ktorý zachránil ľudí pred záhubou vo vodách potopy, predobraz spásy prostredníctvom krstu. Voda v tomto kontexte symbolizuje očistenie a nový začiatok.
Prechod cez Červené more
Prechod cez Červené more je kľúčovou udalosťou, ktorá slúži ako skutočné vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva a vstupná brána do slobody. Tento čin je prejavom Božej moci a vernosti voči svojmu ľudu. Apoštol Pavol v 1. liste Korinťanom odkazuje na túto udalosť: „Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi.“ Ako Izraeliti prešli cez vodu a boli oslobodení, tak aj kresťania sú krstom očistení od hriechov a vstúpia do nového života v Kristovi. Voda krstu symbolizuje smrť starého života a vzkriesenie do nového života s Bohom.
V druhom čítaní liturgického cyklu Pavol obracia pozornosť na východ z Egypta, prechod cez (Červené) more a udalosti pri putovaní púšťou. Keď tu hovorí o otcoch, má na mysli generáciu Izraelitov, ktorí sami zažili exodus a putovanie púšťou. Spomína oblak, ktorý Izraelitov sprevádzal pri východe z Egypta - cez deň ako oblačný stĺp a v noci ako ohnivý stĺp, čo bolo znamením stálej Božej prítomnosti a jeho ochrany. V mori, Božím zásahom, Izraeliti našli vyslobodenie, kým Egypťania smrť. Katechizmus hovorí: „Abrahámovým potomkom si dal suchou nohou prejsť cez Červené more, aby ľud vyslobodený z faraónovho otroctva bol predobrazom pokrsteného ľudu.“
Ďalšie predobrazy
- Putovanie púšťou: Pavol ďalej spomína duchovný pokrm (manna) a duchovný nápoj (voda zo skaly), pričom skalu identifikuje s Kristom. Tento prechod cez púšť bol tiež predobrazom krstu.
- Prechod cez Jordán: Po 40 rokoch putovania na púšti je predobrazom krstu prechod cez Jordán, keď Boží ľud dostal do daru zasľúbenú zem, ktorá je znamením večného života.
- Obriezka: Tomáš Akvinský tvrdí, že predobrazom krstu bola taktiež obriezka muža. Byť obrezaný pre Izraelitu znamenalo byť súčasťou spoločenstva veriacich, čo je vonkajší znak vyjadrujúci vnútornú skutočnosť.
Ak je pramenitá voda symbolom života, morská voda je symbolom smrti. Preto mohla byť predobrazom tajomstva kríža.
Naplnenie v Kristovi a ustanovenie sviatosti
Ježišov krst || Animované biblické príbehy || Ježiš pokrstený Jánom v rieke Jordán || 4K
Všetky predobrazy Starej zmluvy sa spĺňajú v Ježišovi Kristovi. Náš Pán sa dobrovoľne podrobil krstu svätého Jána, ktorý bol určený hriešnikom, aby splnil „všetko, čo je spravodlivé“. Toto Ježišovo konanie je viditeľným prejavom toho, že „sa zriekol seba samého.“
Kristus vo svojej Veľkej noci otvoril všetkým ľuďom pramene krstu. O svojom umučení, ktoré mal podstúpiť v Jeruzaleme, hovoril ako o „krste“, ktorým má byť pokrstený. Krv a voda, ktoré vyšli z prebodnutého boku ukrižovaného Ježiša, sú predobrazmi krstu a Eucharistie, sviatostí nového života. Odvtedy sa ľudia môžu narodiť „z vody a z Ducha“, aby mohli vojsť do Božieho kráľovstva.
Odo dňa Turíc Cirkev slávila a vysluhovala svätý krst. Svätý Peter vyhlasuje zástupu vzrušenému jeho kázaním: „Robte pokánie a nech sa každý z vás dá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.“ Apoštoli a ich spolupracovníci udeľujú krst každému, kto verí v Ježiša. Krst sa vždy javí ako spojený s vierou: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom,“ hovorí svätý Pavol.
Podľa svätého apoštola Pavla veriaci má krstom účasť na Kristovej smrti; je s ním pochovaný a s ním vstáva z mŕtvych: „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ Pokrstení si „obliekli Krista.“
Slávenie a obrad krstu
Uvádzanie do kresťanského života sa už od čias apoštolov uskutočňuje postupným napredovaním a pozostáva z viacerých etáp. Dnes sa vo všetkých latinských a východných obradoch uvádzanie dospelých do kresťanského života začína ich vstupom do katechumenátu a vrcholí v jedinom slávení troch sviatostí: krstu, birmovania a Eucharistie.
Význam a milosť sviatosti krstu jasne vysvitajú z obradov jeho slávenia:
- Znak kríža na začiatku slávenia označuje Kristovým znakom toho, ktorý mu bude čoskoro patriť.
- Hlásanie Božieho slova objasňuje zjavenú pravdu a vzbudzuje odpoveď viery.
- Exorcizmus sa vyslovuje nad kandidátom, pretože krst znamená oslobodenie od hriechu a diabla.
- Posvätenie krstnej vody modlitbou epiklézy, buď v tej istej chvíli, alebo na Veľkonočnú vigíliu.
- Podstatný obrad sviatosti je krst v pravom zmysle slova, ktorý naznačuje odumretie hriechu a vstup do života Najsvätejšej Trojice. V Latinskej cirkvi sa udeľuje trojnásobným liatím vody so slovami: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
- Pomazanie svätou krizmou znamená dar Ducha Svätého daný novopokrstenému, ktorý sa stáva „pomazaným“.
- Biele rúcho symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista a vstal z mŕtvych s Kristom.
- Svieca zapálená od veľkonočnej sviece znamená, že Kristus novopokrsteného osvietil.
- Prvé prijímanie Eucharistie: Novopokrstený je pripustený na „Baránkovu svadobnú hostinu“ a prijíma pokrm nového života.
- Slávnostné požehnanie uzatvára slávenie krstu.
Účinky a nevyhnutnosť krstu
Rozličné účinky krstu sú naznačené viditeľnými prvkami sviatostného obradu. Ponorenie do vody pripomína symboliku smrti a očistenia, ale aj znovuzrodenia a obnovy. Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy: dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy.
V pokrstenom však zostávajú niektoré časné následky hriechu, ako utrpenie, choroba, smrť alebo krehkosti spojené so životom, ako sú charakterové slabosti a pod., a takisto náklonnosť na hriech, ktorú Tradícia volá žiadostivosť.
Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia: ktorá ho pomocou teologálnych čností robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho; ktorá mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom Ducha Svätého; ktorá mu pomocou morálnych čností umožňuje rásť v dobrom.
Krst nás robí údmi Kristovho tela a včleňuje nás do Cirkvi. Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva.“ Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní. Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy.
Sám Pán Ježiš tvrdí, že krst je nevyhnutne potrebný na spásu. Preto prikázal svojim učeníkom, aby ohlasovali evanjelium a krstili všetky národy. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst. Preto sa chráni, aby nezanedbala poslanie, ktoré dostala od Pána, čiže postarať sa, aby boli „znovuzrodení z vody a z Ducha“ všetci, ktorí môžu byť pokrstení.
Cirkev bola vždy pevne presvedčená, že tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom (krst krvi). Každý človek, ktorý hľadá pravdu a plní Božiu vôľu tak, ako ju pozná, môže byť spasený, hoci nepozná Kristovo evanjelium a jeho Cirkev (krst túžby). Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, Cirkev ich môže iba zveriť Božiemu milosrdenstvu.
Krst detí a dospelých
Prax krstiť malé deti je od nepamäti tradíciou Cirkvi, od druhého storočia sú o nej výslovné svedectvá. Keďže sa deti rodia s padlou a dedičným hriechom poškvrnenou ľudskou prirodzenosťou, aj ony potrebujú znovuzrodenie v krste, aby boli vyslobodené z moci tmy a prenesené do kráľovstva slobody Božích detí.
Krst je sviatosťou viery. Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Viera, ktorá sa vyžaduje na krst, nie je viera dokonalá a zrelá, ale je začiatkom, ktorý sa má rozvíjať. Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov, ako aj úloha krstného otca alebo krstnej matky, ktorí majú byť presvedčenými veriacimi a ochotnými pomáhať novopokrstenému na jeho ceste kresťanského života.
Katechumenát alebo formácia katechumenov (príprava na krst) má za cieľ umožniť im priviesť k zrelosti svoje obrátenie a svoju vieru. Je to formácia celého kresťanského života.
Riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup a kňaz, a v Latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti môže krstiť každý, aj nepokrstený človek, ak má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulu.