Dnes, na sviatok Panny Márie Kráľovnej, je vhodné zamyslieť sa nad výnimočným miestom, ktoré Panna Mária zaujíma v našej františkánskej spiritualite. Hlboká mariánska úcta je neoddeliteľnou súčasťou života svätého Františka z Assisi. Ako opisuje P. Hilarín Felder vo svojej knihe „Ideály sv. Františka“, svätý František uctieval najblahoslavenejšiu Pannu Máriu „s Kristom a kvôli Kristovi“. Preňho bola „Pani Sveta“, ku ktorej prechovával vrúcnu nábožnosť. Nesmiernu úctu preukazoval Matke Kristovej, pretože práve ona „učinila Pána Slávy naším bratom“.
František nemiloval Pannu Máriu len preto, že je Matkou Božou, ale aj preto, že spolu s jej božským Synom žila chudobným životom, čím sa stala vzorom pre Menších bratov. Chudobu velebil ako „kráľovnú čností“, ktorá žiarila na Kráľovi kráľov a na jeho kráľovskej Matke. Zbieraniu almužny pripisoval veľkú cenu, pretože „náš Pán Ježiš Kristus bol chudobný a cudzinec, a z almužien žil On i Najblahoslavenejšia Panna.“ Každého chudobného, ktorého stretol, považoval za „zrkadlo Pána a jeho chudobnej Matky.“
Svätý František často s plačom spomínal na veľkú biedu, ktorú prežívala Najblahoslavenejšia Panna Mária so svojím božským Dieťatkom. Raz pri obede, keď sa jeden brat zmienil o chudobe Matky Božej pri pôrode Vykupiteľa na Vianoce, svätý František bol hlboko rozrušený. Ihneď vstal od stola, posadil sa na holú zem a plačúc dojedol svoj chlieb.
Z tohto dôvodu napísal svätej Kláre a jej sestrám u svätého Damiána: „Ja, najmenší brat František, chcem nasledovať život a chudobu nášho Najvyššieho Pána Ježiša Krista a jeho Najsvätejšej Matky a chcem v tom až do smrti zotrvať.“ Z tohto dôvodu zasvätil seba a svoj rád Matke Božej a Matke chudobných, Márii, úplne zvláštnym spôsobom.
Porciunkula a úcta k Panne Márii Anjelskej
Kolískou a domovom františkánskeho rádu je kostolík Panny Márie Anjelskej, ľudovo nazývaný Porciunkula. V tejto kaplnke, ako píše svätý Bonaventúra, František „úpenlivo vzýval mnohými slzami a vzdychmi tú, ktorá počala večné Slovo milosti a Pravdy, aby ráčila byť jeho orodovnicou.“ Kostolík Panny Márie Anjelskej bol jedným z troch kostolíkov, ktoré svätý František vlastnoručne opravil. Práve tu sa mu prvý raz zjavila jeho životná cesta pri otváraní svätého Evanjelia a sem sa vždy vracal zo svojich apoštolských ciest. Túto kaplnku miloval nad všetky miesta sveta a umierajúc ju odporúčal bratom, aby ju chránili.
Mariánske modlitby a dôvera sv. Františka
O hĺbke úcty svätého Františka k Panne Márii svedčí aj jeho modlitbový život. Nestačili mu obvyklé mariánske pobožnosti v liturgických hodinkách. Tomáš z Celána uvádza, že Matke Ježišovej venoval „ešte zvláštne chválospevy, modlieval sa k nej zvláštne modlitby a dával jej také časté a nežné dôkazy lásky, že to nedokáže ľudský jazyk vysloviť.“ Po Kristovi Pánovi vkladal do nej všetku svoju dôveru, vyznával jej svoje poklesky a skrze ňu dúfal denne v odpustenie svojich domnelých previnení.
Sviatok Panny Márie Kráľovnej: História a význam
Sviatok Kráľovskej hodnosti Márie, ktorý sa oficiálne oslavuje 22. augusta, uctieva Pannu Máriu ako Kráľovnú neba a zeme. Tento sviatok oficiálne ustanovil pápež Pius XII. v roku 1954 encyklikou Ad Caeli Reginam („Kráľovnej nebies“). Viera v Máriinu kráľovskú hodnosť má však hlboké korene v kresťanskej tradícii, ktorá siaha až k raným cirkevným otcom, ktorí ju uznávali ako Matku Kráľa kráľov. Východní teológovia a cirkevní učitelia ako svätý Andrej z Kréty, carihradský patriarcha Germán a svätý Ján Damašský už v prvom tisícročí oslavovali Pannu Máriu ako Kráľovnú. Svätý Andrej Krétsky v jednej homílii o Nanebovzatí hovorí: „Kráľovná všetkých veriacich národov (t. j. Cirkev) vedie dnes víťazoslávne s kráľovskou veľkoleposťou Kráľovnú ľudského pokolenia do nebeského kráľovského sídla, ktoré ju prijíma pred tvárou Kráľa všetkého, t. j. Boha.“
Úcta k Panne Márii ako Kráľovnej sa neskôr ujala aj na Západe. V kňazskom breviári na tento sviatok sa nachádza úryvok z homílie svätého biskupa Amadea Lausanského (11. storočie), ktorý hovorí: „Patrilo sa, aby panenská Matka aj pre česť svojho Syna kraľovala najprv na zemi, a tak až potom slávne prijala nebo. Najprv sa stala známou tu dolu, aby potom vo svätej plnosti prenikla do výšin. Ako ju Pánov Duch prenášal od čnosti k čnosti, tak aj čoraz k väčšej sláve.“
Pápež Pius XII. v roku 1954 stanovil sviatok Panny Márie Kráľovnej na 31. mája a nariadil, aby sa v ten deň konalo zasvätenie ľudstva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Sám sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie určil už desať rokov predtým, 4. mája 1944, na oktávu sviatku Nanebovzatia, teda na 22. augusta. Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu však jestvovala už od roku 1648 na podnet svätého Jána Eudesa.
V obnovenom kalendári sa liturgická spomienka na Pannu Máriu Kráľovnú koná 22. augusta. V tento deň si pripomíname, že Panna Mária porodila svetu Kráľa všetkých kráľov, Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorého ani smrť nepremohla a ktorý je Kráľom celého vesmíru. Panna Mária nikdy nebola pod vládou hriechu a satana, nemal nad ňou moc. Nazývame ju aj Kráľovnou anjelov a všetkých ľudí.
Biblické a teologické pohľady na Máriino kráľovské postavenie
Jedným z najvýznamnejších aspektov kráľovského postavenia Márie je jej spojenie s Nanebovzatím do neba, ktoré Cirkev oslavuje 15. augusta. Tieto dva sviatky sú úzko prepojené: Nanebovzatie si pripomína Máriino vzatie do neba s telom i dušou, zatiaľ čo kráľovské postavenie oslavuje jej korunováciu za Kráľovnú Najsvätejšou Trojicou.
Sväté písmo opisuje Pannu Máriu ako „ženu odetú slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd“ (Zjavenie Jána 12,1). Tento obraz z Knihy zjavenia symbolizuje jej víťazstvo nad zlom a jej výnimočné postavenie vo vesmíre. Mária je Kráľovnou milosrdenstva, vďaka ktorej k nám prišla spása. Jej predobrazom je starozákonná kráľovná Ester, ktorá prosila za svoj ľud u kráľa a vyprosila mu záchranu.
„Svojou dôstojnosťou a svätosťou prevyšuje všetkých ľudí. Preto ju právom nazývame kráľovnou.“ Jej čistota a svätosť sa odrážajú aj v Cirkvi a v jednotlivých veriacich. V modlitbách k nej vyjadrujeme dôveru v jej pomoc pri prosbách o časné i večné dobrá.
Mária ako Kráľovná pokoja a poriadku
Sviatok Panny Márie, Kráľovnej pokoja, ktorý sa slávi v rôznych dňoch v rôznych regiónoch, poukazuje na jej úlohu v nastolení mieru. V konfrontácii s materialistickým pohľadom na svet, ktorý uprednostňuje pozemské statky a mier založený na tolerancii zla, kresťanské chápanie pokoja zdôrazňuje poriadok. Svätý Tomáš Akvinský definuje mier ako „pokoj ustanoveného poriadku.“
Panna Mária, Kráľovná pokoja, je teda Pannou Máriou poriadku. Teší ju, keď má všetko svoj poriadok, čo znamená byť v súlade s Božou vôľou, riadiť sa Božím zákonom a plniť Boží plán. Preto je Panna Mária pokoja aj patrónkou kresťanskej civilizácie, križiackych výprav, rytierskych rádov a katolíckej bojovnosti.
Prečo na Márii záleží - nedeľná kázeň biskupa Barrona
Pápež Pavol VI. v apoštolskej exhortácii o mariánskej úcte hovorí: „Slávnosť Nanebovzatia má o osem dní svoje sviatočné predĺženie v pamiatke Panny Márie Kráľovnej. Vtedy nazeráme na tú, ktorá sedí po boku večného Kráľa, skvie sa ako Kráľovná a oroduje ako Matka.“
Dnes, 22. augusta, si pripomíname, že Panna Mária bola po svojej pozemskej púti oslávená v nebi a korunovaná za Kráľovnú. Pretože bola uchránená od vlády hriechu a satana, nazývame ju Kráľovnou anjelov i ľudí. Jej úloha pripomína starozákonnú kráľovnú Ester, ktorá orodovala za svoj národ a vyprosila mu záchranu. Aj Panna Mária je tou, ktorá stojí pri nás, prihovára sa za nás a prináša nám Božie milosrdenstvo.