Obec Hladovka, ležiaca v Oravskej kotline, predstavuje sídlo s bohatou históriou, ktorá je úzko spätá s kolonizáciou hornej Oravy a ochranou severných hraníc Uhorska. Jej geografická poloha v nadmorskej výške od 680 do 967 m n. m. predurčila charakter obživy miestnych obyvateľov, ktorí sa museli prispôsobiť drsným horským podmienkam.
Počiatky osídlenia a valašská kolonizácia
Korene obce siahajú do 16. storočia, kedy sa pod názvom Jelešňa (Ilešná) začala formovať ako valašská dedina Oravského panstva. V roku 1438 panovník Albert daroval čimhovský kraj, ktorý neskôr začali turzovskí úradníci osídľovať kolonistami z Tvrdošína, Trstenej a okolitých dedín. K domácim kolonistom sa postupne pridávali aj ľudia z východných Karpát, známi ako Rusíni či Rusňaci, ktorí sa špecializovali na chov dobytka a spracovanie dreva.
Z hľadiska obrany krajiny mali obyvatelia Hladovky strategický význam. Dolnokubínsky dekan Dr. J. Kohút uvádzal: „Dediny založené na hornej Orave mali za povinnosť ochraňovať severnú hranicu Uhorska.“ O týchto hrdinských zápasoch svedčí v Bore kríž, kde je pochovaný goral, ktorý zahynul v potýčkach pri obrane hraníc.
Sociálno-ekonomické postavenie a výsady
Život v Hladovke bol regulovaný valašským právom, ktoré prinášalo určité výhody, ale aj prísne povinnosti. Gróf Juraj Thurzo udelil v roku 1608 obyvateľom významnú výsadu vyberať mýto od obchodníkov. Richtár mal právo ponechať si vybrané poplatky, avšak pod podmienkou, že bude zabezpečovať údržbu ciest a mostov.
Poddanské povinnosti
Poddanské povinnosti boli rozdelené do troch kategórií:
- Peňažné: Odvody do pokladnice Oravskej stolice a neskôr Oravského panstva.
- Naturálne: Dodávky syra, bryndze, tvarohu, masla, koží, vlny a diviny do hradnej kuchyne.
- Robotné: Pomoc pri opravách hradu, ciest, mostov a rúbanie dreva v panských lesoch.
Obdobie útrap a „zamrznuté roky“
Obec musela v priebehu storočí čeliť viacerým katastrofám, vrátane morových epidémií (1599-1600) a vpádom hajdúchov či vojsk v čase protihabsburských povstaní. Obzvlášť ťažké bolo obdobie 18. storočia, kedy klimatické zmeny spôsobili tzv. „zamrznuté roky“ (anni congelationes). Extrémne mrazy a neúroda viedli k hladomoru, ktorý zapríčinil vysokú úmrtnosť a následné vysťahovalectvo obyvateľov na Dolnú zem.
Hospodársky život v 18. storočí
Podľa súpisu z roku 1770 mala Hladovka 65 roľníckych usadlostí. Obyvatelia hospodárili trojpoľným systémom, pričom kvôli horskému terénu bola hlavnou plodinou ovos a menej žito. Zaujímavosťou je, že meno obce Hladovka domáci obyvatelia odmietali spájať s „hladom“, pričom zdôrazňovali svoju usilovnosť pri premáhaní biedy na jalovej pôde.
| Typ plodiny | Výskyt a pestovanie |
|---|---|
| Obilniny | Ovos (hlavná plodina), žito |
| Záhradné plodiny | Bôb, zemiaky, kapusta |
| Technické plodiny | Konope (viac), ľan (menej) |