Mesto Poprad, ležiace v malebnej podtatranskej oblasti, má bohatú a dlhú históriu, ktorá je poznačená mnohými dôležitými udalosťami a míľnikmi. Medzi tie najvýznamnejšie patria prvé písomné zmienky, ktoré dokumentujú existenciu a rozvoj jednotlivých mestských častí, tvoriacich dnešný Poprad. Tieto zmienky sú kľúčové pre pochopenie regionálneho vývoja a identity mesta.
750. výročie prvej písomnej zmienky o mestskej časti Veľká
Popradská časť Veľká oslavuje 750. výročie prvej písomnej zmienky. Táto kedysi samostatná obec, ktorá sa stala mestskou časťou Popradu, si výročie pripomenula trojdňovými oslavami. Pripomienku 750. výročia začali už 8. mája vyvesením zástavy na veži katolíckeho kostola. Oslavy vyvrcholili počas troch dní.
Program osláv vo Veľkej
- Piatok: V kine Máj sa uskutočnila prezentácia knihy o Veľkej so scénickým vystúpením o minulosti a súčasnosti mestskej časti. Večer bolo pre pozvaných hostí otvorenie zrenovovaných priestorov v Scherfelovom dome, a to múzea, Velickej izby a Izby A.V.
- Sobota 9. júna: Oslavy pokračovali veľkým kultúrnym programom, v ktorom sa predstavili deti zo Základnej a materskej školy A.V.Scherfela, Dychová hudba Tatramat, Folklórny súbor Vagonár, Drevené divadlo, speváčka Kristína, skupiny Helenine oči a MR 56.
- Nedeľa: Program pokračoval o 15:00.
História mestskej časti Veľká
Táto dnes už mestská časť Popradu prešla počas svojej histórie viacerými zaujímavými etapami. Kedysi tu dominovalo poľnohospodárstvo, Veľká vlastnila množstvo pôdy. Keď sa mala stavať Košicko-bohumínska trať, gazdovia ju nechceli dať. Príchodom železnice naozaj došlo k veľkej premene, pretože prispela k industriálnemu rozvoju Veľkej. Postavilo sa aj letisko a Veľká bola výnimočná i tým, že tu zastavovali električky, ktoré voľakedy jazdili len v Bratislave a v Košiciach. Veľčania majú byť na čo hrdí.
760. výročie prvej písomnej zmienky o Poprade a Spišskej Sobote
Mesto Poprad si 16. marca pripomenulo 760. výročie prvej písomnej zmienky. Spomína si v nej na minulosť, ale aj na mestskú časť Spišská Sobota. Medzi najstaršie a najvzácnejšie archívne dokumenty viažuce sa k histórii mesta patrí listina kráľa Bela IV. zo 16. marca 1256, v ktorej sa po prvý raz spomínajú Poprad a Spišská Sobota. Listina sa zachovala v odpise Spišskej Kapituly zo 16. decembra 1314. Kráľ vydal listinu mestu na pamiatku a potvrdil ju dvojitou pečaťou. V opise darovaného územia sa uvádza, že prvá hranica sa začína na lúke vychádzajúc zo Sobotného trhu na cestu, vedie cez hradný kopec, klesá k potôčiku Melpotok, odkiaľ sa otáča k Sasom z Popradu na lúke. Od nej tiahne potokom do močiara, odkiaľ smeruje na začiatok a vracia sa na hranicu vpredu menovanú.
Kniežacia hrobka v Matejovciach
Marián Soják, archeológ, vo svojej prednáške predstavil prácu pri odkrývaní známej kniežacej hrobky, ktorú našli v roku 2006 v mestskej časti Matejovce. Kniežacia hrobka pochádza z neskorej éry Rímskej ríše okolo roku 370 n.l. Pochovaný veľmož bol pravdepodobne Vandal. Fascinujúce je, že drevo, ktorým bola hrobka obložená, bolo v bezchybnom stave. Za povšimnutie stojí i spôsob, akým bola hrobka vyzdvihnutá z 20 metrovej hĺbky. Celú jamu museli archeológovia zaplaviť, aby celý tento vzácny artefakt vyplával naporvrch. Druhou pozoruhodnosťou je aj to, že archeologické práce prebiehali súbežne s výstavbou priemyselného parku.
Občianska hliadka v Matejovciach
Pôvod názvov mestských častí Popradu
Stredovekým míľnikom môžeme považovať predovšetkým prvé písomné zmienky o mestečkách. Naše mestečká, ktoré tvoria súčasný veľký Poprad, majú siahodlhú históriu. Viete, aký význam majú názvy našich mestečiek veľkého Popradu?
- Poprad: Pomenovanie podľa vodného toku, názov nemá slovanský pôvod.
- Spišská Sobota: Trhové právo, t.j., každú sobotu konané trhy.
- Veľká: Pravdepodobne podľa veľkosti sídla.
- Matejovce: Jediné sídlo, ktoré mohlo vzniknúť až po tatárskych vpádoch v rokoch 1241-42. Odvodené od krstného mena Matej.
- Stráže: Pôvodne osada maďarských strážcov hraníc. V 12. storočí tvorili Stráže s ďalšími sídlami sústavu sídiel, ktoré chránili hranicu Uhorska. Túto sústavu tvorili okrem Stráží aj Osada sv. Michala pri Kežmarku, Strážky a Bušovce.
Návrat spišských mestečiek do správy Uhorska
Prednáška Mgr. Petra Mirossaya sa venovala návratu spišských mestečiek do opätovnej správy Uhorska. Navráteniu spišských miest predchádzala občianska vojna v Poľsku. Stanislav II. Poniatowski, poľský panovník, daroval spišské mestečká svojmu bratovi Kazimírovi. Poľský kráľ nezvládal vnútorné spory so šľachtou. Do vnútorných záležitostí sa zamiešal pruský panovník a aj Katarína Veľká, čo v roku 1768 viedlo k založeniu Barskej konfederácie. Boje sa na Spiš preniesli v roku 1769. Muselo však prejsť ešte niekoľko rokov, aby panovníčka Mária Terézia ustanovila Jána Čákiho, aby v jej mene prevzal správu. Roku 1773 administrátor vykonal inventúru spišských mestečiek. Uvažovalo sa, že po zálohu budú mestečká patriť do Spišskej župy, čo však tieto mestá odmietli. 9. septembra 1774 Mária Terézia rozhodla, že 13 bývalých zálohovaných miest dostane samosprávu. 5. júna 1778 k trinástim mestečkám panovníčka pripojila aj zvyšné tri mestečká, a to Starú Ľubovňu, Hniezdne a Podolínec. To viedlo k vytvoreniu Provincie XVI spišských miest, ktoré mali vlastný erb a pečať. Na konci existencie Provincie XVI spišských miest bol v 12-tich spišských mestách materinským jazykom nemecký pre cca 50% obyvateľstva, 42% slovenský a 4% maďarský.
Historické portréty richtárov
Pre všetkých zúčastnených bolo prekvapenie, keď prednášateľ ukázal pätoro vzácnych obrazov richtárov Popradu, Spišskej Soboty, Veľkej, Matejoviec a Stráži. Obrazy sú ešte v nezreštaurovanom stave a ich oprava je veľmi náročná.
Podtatranské múzeum a jeho história
Predposlednou prednášajúcou bola riaditeľka Podtatranského múzea pani Bekessová, ktorá obsiahle predstavila históriu múzea, no predovšetkým sa zamerala na históriu prestavieb múzea až do dnešnej podoby. Od roku 2014 prebieha rozsiahla rekonštrukcia, ktorá má múzeum pripraviť na vystavenie kniežacej hrobky vo svojich priestoroch.
Obdobie po roku 1918 a príchod ČS vojsk
Mgr. Martin Furmaník predniesol na tému udalostí po roku 1918. Po vstupe ČS vojsk do Popradu dňa 15.12.1918 si nová štátna moc vyžadovala od úradníkov a učiteľov a ďalších členov štátnej správy sľub vernosti. Prvým županom sa stal Ján Rumann. Sídlom Spišskej župy bol na 6 dní Poprad a od 7.1. 1919 bola sídlom župy Levoča. Mnohí úradníci sľub vernosti odmietli, niektorí radšej odišli do Maďarska. Týmto však rebélia občanov neskončila. Občania zakladali podľa nacionálnej príslušnosti Národné rady. ČS NR nemala dlhú trvácnosť, zanikla hneď po príchode vojsk. V Poprade bola založená aj stála posádka a zriadené kasárne, tzv. Štítske, v budove kasární dnes sídli gymnázium. Po maďarsky hovoriace obyvateľstvo svoju nespokojnosť dávalo najavo rôznymi manifestáciami, provokáciami. Napríklad v marci 1919 bola v Spišskej Sobote vyvesená maďarská zástava. Poprad neobišli ani sociálne nepokoje, zásobovanie viazlo, prepukli rabovačky, najväčšia sa odohrala v Matejovciach. Vo februári 1919 bol vyhlásený celoslovenský štrajk železničiarov, pridali sa aj iní robotníci. Po vyhlásení Maďarskej republiky rád dňa 21.3.1919 sa radikalizovali aj ľavicové prúdy pod Tatrami, na čele stál Eugen Richter. Jeho skupina vykonávala záškodnícku činnosť. Po nemecky hovoriace obyvateľstvo zvolilo vyčkávaciu taktiku. Prevzatie moci novou republikou prinieslo aj mnoho pozitívneho, napríklad slovenská kultúra sa mohla slobodne rozvíjať, bolo to tak aj v Poprade, hralo sa divadlo, vznikali čitateľské krúžky.
Oslobodenie Popradu v roku 1945
Mesto Poprad patrilo k prvým oslobodeným mestám na území bývalej Československej republiky. V Parku hrdinov sa pri pomníku Červenej armády zhromaždili zástupcovia spoločenských organizácií a mesta s jeho občanmi. V príhovore zaznela jedna základná a nespochybniteľná skutočnosť - že sloboda prišla z východu. V Parku hrdinov je ešte jedno pamätné miesto - pomník s podobizňou Ludvíka Svobodu. Vďaka 1. československému armádnemu zboru, ktorý postupom svojich jednotiek v priestoroch severne od Popradu, prispel dňa 28.1.1945 k oslobodeniu tohto mesta jednotkami 8. armády.