Karneval v Rio de Janeiro je jedným z najznámejších a najživších festivalov na svete, ktorý každoročne priťahuje milióny návštevníkov. Tento veľkolepý festival, známy svojimi extravaganciou, farbami, hudbou a tancom, je oslavou života a kultúry. Koná sa štyri dni pred Popolcovou stredou, čo je začiatok kresťanského pôstu.
Etymológia a európske korene karnevalu
Slovo karneval je odvodené od latinského spojenia "Carnem-levamen", čiže rozlúčka s mäsom, čo je katolícky vplyv. Blíži sa totiž 40-dňové pôstne obdobie pred Veľkou nocou. Pôvod karnevalov vo svete siaha ešte do obdobia na sklonku Rímskej ríše, kedy sa každoročne konali bujaré oslavy na počesť rímskeho boha vína Bakcha. Kresťanstvo využilo pohanskú tradíciu predzvesti jari a počas zimných mesiacov pred pôstom a Veľkou nocou sa uskutočňovali rôzne oslavy zábavného charakteru. Karnevaly boli typické pre románsku oblasť južnej, stredomorskej Európy, zatiaľ čo pre germánsku a západoslovanskú oblasť boli typické fašiangové alebo masopustové slávnosti.
V minulosti sa karneval slávil najmä v podobe maškarných bálov, ktoré boli populárne vo veľkých európskych mestách. Z benátskeho karnevalu je známa tradícia, podľa ktorej sa chudobní preobliekli za boháčov a naopak. Karneval sa postupne rozšíril do Portugalska, ktoré neskôr kolonizovalo Brazíliu. Spolu s kolonizátormi sa do Južnej Ameriky dostávali aj mnohé pôvodné zvyky a tradície.
Príchod karnevalu do Brazílie a formovanie identity
Korene brazílskeho karnevalu siahajú až do 17. storočia. Prvý karneval v Brazílii bol ovplyvnený európskymi kolonizátormi, konkrétne Portugalcami, ktorí priniesli tradíciu "Entrudo" - prehistorickú oslavu pred pôstom, ktorá zahŕňala striekanie vody, bahna alebo iných tekutín. História karnevalu v Rio de Janeiro sa začala písať v roku 1641, keď dobyvatelia nového kontinentu zatúžili po zábave v štýle európskych bálov a maškarád.
Sem však neprichádzali iba obyvatelia týchto európskych krajín. Žili tu miestni obyvatelia a privážali sem čiernych otrokov z Afriky. Podrobené indiánske obyvateľstvo spolu s otrokmi z Afriky vítalo karneval ako vhodnú príležitosť na zábavu. Do nej preniesli svoje dávne pohanské tradície, miestnu indiánsku a dovezenú africkú kultúru. Karneval sa pre multietnické a často utláčané obyvateľstvo stal jediným z mála zdrojov zábavy. Otroci sa mohli počas karnevalu nenútene zabávať, dokonca slovne, najmä v piesňach, alebo maskami a kostýmami zosmiešňovať svojich pánov. Karneval, aj keď vychádzal z kresťanskej tradície predpôstnych zábav, prezentoval najmä výrazné prvky africkej a miestnej indiánskej kultúry, ich predkresťanských náboženských kultov, obradov a tancov, ale aj módy.
Od waltzu k sambe: tanec, ktorý definoval karneval
Od prvého karnevalu v roku 1840, inšpirovaného portugalským sviatkom Entrudo, v tanci dominovala polka či waltz. Až do začiatku 20. storočia dostávala veľký priestor európska kultúra, takže sa počas festivalu hodne hral a tancoval valčík, polka či mazurka.
Prvé obrysy dnešnej podoby sa začali preslávenému karnevalu v Rio de Janeiro rysovať na konci 19. storočia. Vtedy sa do chudobných slumov, obklopujúcich mesto, spolu s prepustenými otrokmi nasťahovali aj temperamentné rytmy samby. Ako samba prevalcovala waltz a polku, stalo sa tak až po roku 1917. Hudba samby, ktorá je teraz synonymom karnevalu v Riu, sa objavila v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Samba mala svoje korene v afro-brazílskej hudbe a tanci a stala sa dominantným hudobným štýlom hraným počas karnevalu. Pôvodný názov tanca "semba" znamená v preklade božská tanečnica.
European samba dancers head to Rio to dance at the Sambadrome
Zrod samba škôl a výstavba Sambodromu
Samba školy, ktoré vznikli v roku 1928, nie sú vzdelávacie inštitúcie, ale skôr skupiny ľudí zo susedstva alebo určitej oblasti v meste, pričom ich súčasťou sú mnohé osobnosti brazílskeho šoubiznisu. Účastníkmi karnevalu sú členovia škôl samby z celého Ria de Janeiro, pričom každá z nich reprezentuje inú komunitu. Súťažia medzi sebou o najlepšie predstavenie, ktoré kombinuje hudbu, precíznu choreografiu, energický tanec (sambu) a veľkolepé alegorické vozy. Na svoje vrcholné vystúpenie na karnevale sa školy pripravujú celý rok - vrátane alegorických vozov, kostýmov a choreografie vystúpenia, ktoré musia vychádzať z brazílskych motívov. Karnevalový sprievod je pre každú školu výrazne drahou záležitosťou a môže vyjsť v priemere na 1,5 až 2 milióny dolárov.
Najdôležitejším miestom celého karnevalu v Riu je Sambodrom (Sambadrome). Bol postavený v roku 1984 podľa návrhu slávneho brazílskeho architekta Oscara Niemeyera, aby dokázal odprezentovať obrovskú popularitu karnevalu. Jedná sa o niekoľko sto metrov dlhú ulicu s tribúnami, postavenú tak, aby sa do nej zmestili prepracované kostýmy a tanečníci samby. V roku 2012 bol Sambodrom zrenovovaný a zväčšený, aby sa priblížil pôvodnému plánu svojho tvorcu. Úchvatný sprievod môže sledovať priamo na ulici dlhej 700 metrov takmer 90 000 divákov.
Vývoj v 20. storočí a spoločenské vplyvy
V 20. storočí sa karneval v Rio de Janeiro stal neobmedzeným zdrojom bujarej zábavy a medzinárodným fenoménom. V 50. a 60. rokoch prichádzali do Ria de Janeira turisti z celého sveta, aby zažili bujaré oslavy. Súčasťou tradícií je aj voľba kráľa karnevalu, ktorým sa vždy stáva najtučnejší muž, známy ako kráľ Momo, pomenovaný podľa gréckeho boha satiry a smiechu. Musí mať aspoň 140 kilogramov a symbolicky otvára karneval.
Karnevalový sprievod sa vyznačuje neuveriteľnou farebnosťou, tancom a výrazným sexuálnym podtextom, ktorý napriek oficiálnemu zákazu často prezentuje absolútna ženská, ale aj mužská nahota. Neviazanú karnevalovú zábavu sprevádzanú výraznou sexuálnou uvoľnenosťou však zastavilo v 80. a 90. rokoch minulého storočia rozširovanie choroby AIDS. Mnohí návštevníci začali byť opatrnejší a krajina odvtedy v rámci programu boja proti AIDS nakupuje miliardy prezervatívov, ktoré sa zadarmo rozdávajú rozvášnenému davu. Napriek tomu karneval naďalej dominoval atraktívnosťou farieb kostýmov, masiek a čiastočne obnažených tiel vlniace sa vo vzrušujúcom víre samby. Jeho bujarý rozmach zastavilo v 80. a 90. rokoch 20. storočia rozširovanie choroby AIDS. Karneval, dovtedy sprevádzaný výraznou sexuálnou uvoľnenosťou (pod dojmom tradície hnutia hipies), nabral nové smerovanie, pričom mnohí návštevníci začali byť v tomto ohľade obozretnejší.
European samba dancers head to Rio to dance at the Sambadrome
Súčasné tradície a štruktúra súťaže
Hlavná skupina (Main Group) predstavuje najlepšie a najprestížnejšie školy samby, ktoré sú akousi prvou ligou karnevalu v Riu. Ich veľkolepé vystúpenia prebiehajú počas troch hlavných dní - v nedeľu, pondelok a utorok. Každý večer sa na Sambodróme predstaví spravidla šesť škôl, pričom medzi nimi panuje obrovská rivalita. Školy súťažia o čo najlepšie umiestnenie, ale aj o nevypadnutie z tejto elitnej štrnástky. Víťazná škola získava nesmiernu prestíž, zatiaľ čo posledné dve školy v poradí sú degradované do Access Group - tzv. druhej divízie. Tieto školy budú o rok vystupovať v prvý deň karnevalu a budú bojovať o návrat do hlavnej skupiny. Predstavenie víťazov (Best of the Best) sa koná v sobotu a je vrcholom celého karnevalu, kde sa predstaví 6 najlepších škôl z hlavnej skupiny a víťaz druhej divízie.