Rodné mesto nemeckého komunistického mysliteľa Karla Marxa, Trier, si originálnym spôsobom pripomenulo blížiace sa 200. výročie jeho narodenia.
Pripomienka jubilea v rodnom meste Trier
Kým sa mesto pripravovalo na toto významné jubileum, starosta Wolfram Leibe vyhlásil: „Trier ukazuje svoje svetlá pre Marxa,“ citovala ho stanica BBC. V meste zaviedli špeciálne semafory, kde na priechode pre chodcov svieti Marxova ľudomilná postavička. Druhý semafor vybavený takýmito svetlami osadili v blízkosti domu, v ktorom Marx vyrastal a kde je v súčasnosti múzeum, uvádza sa na oficiálnej stránke mesta.
Bronzová socha od čínskej vlády: Dar a kontroverzia
Zmienené jubileum vyvolalo v západonemeckom meste Trier rozruch, keď tamojší magistrát vlani odobril prijatie bronzovej sochy Marxa ako daru od čínskej vlády. Socha Marxa v nadživotnej veľkosti dorazila do jeho rodiska začiatkom mesiaca. Takmer 4,5-metrové dielo zobrazuje Marxa s ľavou nohou vpred a váži 2,3 tony. Je dielom čínskeho sochára Wu Wej-šana a bolo slávnostne odhalené 5. mája, presne na Marxove narodeniny.
Kontroverzie a schválenie daru
Prijatie tohto daru sprevádzali dva roky ostrých diskusií. Mestská rada mesta Trier schválila prijatie sochy pomerom hlasov 42:7, pričom štyria členovia rady sa zdržali hlasovania. Pre mnohých bolo neprijateľné prijať dar od krajiny s tak zlou úrovňou dodržiavania ľudských práv. Kritici tvrdia, že velebiť Marxa znamená ignorovať utrpenie, ku ktorému v rámci komunistickej ideológie došlo v 20. storočí. Odporcovia Marxovi vyčítajú dôraz na triedny boj, výzvy k revolúcii, útok na náboženstvo či výpady voči Židom. Na neho sa odvolávali aj represívne socialistické a komunistické režimy. Keď AfD hovorí o škandalóznom priebehu Marxovho 200. výročia, liberáli z FDP zase uviedli: „Sme proti tomu, aby Trier prijal od komunistického režimu ako dar sochu, ktorá má, samozrejme, slúžiť glorifikácii Karla Marxa.“ Ešte ostrejšie sa ohradili organizácie obetí komunizmu a Alternatíva pre Nemecko (AfD).
Obrana prijatia sochy a čínsky vplyv
Starosta mesta Trier, Wolfram Leibe, vraví, že sochu od Číňanov prijal „na znak priateľstva“ a že socha povzbudí ľudí k tomu, aby sa Marxom zaoberali. Niektorí z miestnych občanov tvrdia, že ide o najväčšieho rodáka mesta a že Trier takúto sochu potreboval. Číňania sú pre Trier špeciálne dôležití aj z čisto kapitalistických dôvodov. Ročne ich tam do múzea Karla Marxa prídu tisícky, tvoria až štvrtinu všetkých návštevníkov mesta. Podľa zápisov v návštevných knihách sú čínski turisti fanúšikmi nemeckého filozofa, ktorý je pre tamojší komunistický režim naďalej oficiálnou ikonou. S čoskoro odhalenou sochou pribudne čínskym turistom ďalší dôvod zastaviť sa v Trieri. Čínsky prezident v piatok vo svojom prejave označil Karola Marxa za najväčšieho mysliteľa všetkých čias a vyzval čínsku komunistickú stranu k tomu, aby sa vrátila ku koreňom marxizmu, ktorého bude naveky „strážcom a vykonávateľom.“ Napokon, Číne sa v tejto kultúrno-ideologickej expanzii v Nemecku vcelku darí, pred štyrmi rokmi darovala mestu Wuppertal štvormetrovú sochu Friedricha Engelsa.
Karl Marx: Mysliteľ, dedičstvo a nové interpretácie
Karl Heinrich Marx sa v Trieri narodil 5. mája 1818 a strávil v ňom prvých 17 rokov života. On a po ňom pomenovaný myšlienkový smer marxizmus zásadne ovplyvnil filozofiu, sociológiu a ekonómiu. Ako neomarxizmus či postmarxizmus zostáva uznávanou politologickou teóriou i dnes. Jeho veľké diela ako Kapitál či Manifest komunistickej strany sa považovali za zbierku intelektuálnych omylov veľkého génia 19. storočia. Sám Marx patrí medzi najvplyvnejších filozofov a mysliteľov. S jeho celoživotným spoluautorom Friedrichom Engelsom napísal komunistické manifesto, podľa ktorého sú dejiny ľudstva založené na triednom boji. Jeho zástancovia zdôrazňujú, že jeho diela vznikali v čase, kedy mali radoví pracovníci katastrofálne podmienky.
Historické dôsledky a oživený záujem
Jeho myšlienky sa viacerí pokúsili pretaviť do štátnych režimov, ktorých historická bilancia je však často mimoriadne krutá a krvavá. Jeho nasledovníci, snažiaci sa o zavedenie komunizmu, vytvorili režimy, ako napríklad Sovietsky zväz či Čína, ktoré sú známe najmä potláčaním slobody názorov, prejavu a ľudských práv. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker varoval pred tým, aby sa zodpovednosť za zločiny komunizmu pripisovala Karlovi Marxovi. Povedal, že Marx dnes „stelesňuje aj veci, za ktoré nenesie zodpovednosť a ktoré nespôsobil, pretože mnohé z vecí, ktoré napísal, boli úplne prekrútené.“ Po prepuknutí finančnej krízy to bolo zrazu zjavné. S masívnymi balíčkami a eurovalmi, ktoré zachraňovali pred bankrotom Grécko, Španielsko či Portugalsko, prišla renesancia Karola Marxa. Jeho monumentálne dielo Kapitál mizlo z knižných pultov, predaj vzrástol v Nemecku na istý čas o 300 percent. Najmä v európskej ľavicovej tlači vychádzali články o tom, že Marx stále žije, respektíve, že sa z neho stáva mainstream.
Warren Buffett vysvetľuje finančnú krízu v roku 2008
Súčasné interpretácie a kritika
Organizátori rôznych podujatí k 200. výročiu narodenia Karla Marxa v Trieri hovoria, že ich ambíciou je „oslobodiť Marxa od interpretácií 20. storočia“, pozrieť sa na neho opäť očami jeho doby a zbaviť ho tak nepravdivých nánosov. V komunistických režimoch sa presadzoval vulgárny marxizmus, ktorý si Marxovo často vágne aj protirečivé dielo prispôsoboval na svoj obraz. Po roku 1989 zas bola vo vzťahu k Marxovi prítomná opačná tendencia, tzv. vulgárny antimarxizmus, keď sa z filozofa 19. storočia stal len zosobnením zla. Hovorca mesta Michael Schmitz vyhlásil: „Každý môže slobodne kritizovať Marxa, nie však s použitím násilia a deštruktívneho hnevu.“
Yanis Varoufakis, hrdina dnešnej radikálnej ľavice a bývalý minister financií, dnes hlása, že Komunistický manifest je aktuálnejší než v 19. storočí. Pred ním sa na vlne novej ľavicovej eufórie ocitol už dnes slávny francúzsky ekonóm Thomas Piketty, ktorý vo svojej pozoruhodnej práci s názvom Kapitál ilustroval na mnohých dátach, ako súčasný kapitalizmus prehlbuje nerovnosť a prečo mu treba čeliť väčšou redistribúciou. Piketty však súčasne ubezpečoval, že Marx mu nebol inšpiráciou, pretože jeho Kapitál ani poriadne nečítal, zdá sa mu totiž čitateľsky nestráviteľný. V Nemecku zas tesne pred krízou vydal knihu „Das Kapital“ biskup a dnešný kardinál Reinhard Marx. Za pozornosť stojí najmä kniha Rolfa Hosfelda Karl Marx. Philosoph und Revolutionär, ktorá ukazuje, ako si Marx na sklonku života osvojil myšlienku, že Rusko môže zo svojho systému roľníckej občiny preskočiť vývojovú fázu kapitalizmu a začať komunistickú revolúciu. Georgij Plechanov, jeden z prvých ruských marxistov, v tomto bode s Marxom ostro polemizoval. Celkom falošné sú dnešné pokusy, ako vyrobiť z Marxa geniálneho ekonóma, ktorý nám vysvetľuje krízu kapitalizmu 21. storočia, a pritom sa máme akosi ležérne preniesť cez dôsledky jeho ideí v 20. storočí.
Trier medzi oslavou a kritikou
Jeho jubileum je príležitosťou pre posilnenie významu mesta i celej spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, vyhlásil krajinský minister kultúry Konrad Wolf. V bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR) mal Marx množstvo sôch a boli tam po ňom pomenované i mnohé ulice. Viaceré z týchto sôch i ulíc prežili pád komunizmu - na rozdiel od pôct novodobejším politikom. Keď východonemecké mesto Karl-Marx-Stadt v roku 1990 premenovali späť na Chemnitz, bolo jeho meno synonymom skrachovaného systému.
Marx ako popkultúrna ikona a podujatia
Z Marxa sa stala už od začiatku roka v niektorých nemeckých mestách popkultúrna ikona. V Chemnitzi čapujú nové pivo „Marx Städter“, na dračku idú tiež eurobankovky v hodnote nula eur s podobizňou bradatého komunistu, predáva sa tiež prsteň Karla Marxa, na ktorom je citát: „Ak účel svätí prostriedky, potom je účel nesvätý.“
Mestské múzeá v tomto duchu pripravili akcie pre deti, napríklad workshop s názvom „Marx a myši“, kde sú deti oboznámené s tým, že Marx hľadal nápady, ako spraviť svet spravodlivejším. Najväčšia z očakávaných výstav ponesie názov Karl Marx 1818-1883: Život. Dielo. Doba. Na 1000 metroch štvorcových predstaví intelektuálny a politický vývoj nemeckého mysliteľa. 4. mája zavítal do Trieru aj Jean-Claude Juncker, luxemburský kresťanský demokrat a predseda Európskej komisie, ktorého slávnostný prejav odštartoval tri výstavy o Marxovi. Šéf eurokomisie v minulosti predsedal luxemburskej stredopravej Kresťansko-ľudovej strane, pričom K. Marx inšpiruje umiernenú a radikálnu ľavicu. Téma jeho prejavu preto ostávala otázna.
Warren Buffett vysvetľuje finančnú krízu v roku 2008
Protesty a sloboda prejavu
Mesto Trier sa pripravuje na to, že na narodeniny jeho vari najslávnejšieho rodáka hrozia v uliciach strety dvoch protichodných táborov: demonštrácie chystajú anti-kapitalisti aj anti-komunisti. Hovorca mesta Michael Schmitz vyhlásil: „Každý môže slobodne kritizovať Marxa, nie však s použitím násilia a deštruktívneho hnevu.“