Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie je významnou súčasťou katolíckej zbožnosti. Predstavuje jeden zo spôsobov, ktorým Katolícka cirkev zdôrazňuje jedinečné postavenie Panny Márie v dejinách spásy. Vo svetle náuky o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie bola Mária ako Bohom vyvolená matka Vykupiteľa Ježiša Krista uchránená dedičného hriechu. Keďže v kresťanskej teológii je dedičný hriech chápaný ako príčina hriešnosti každého človeka, katolícke učenie z toho vyvodzuje, že Mária bola uchránená akéhokoľvek osobného hriechu. Panna Mária sa tak javí ako prototyp bezhriešneho človeka, ktorého srdce, symbol jej vnútra, je prosté zla.
Úcta k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Kniha Genezis nám rozpráva o prvom hriechu našich prarodičov Adama a Evy, ktorí sa previnili voči Božiemu zákazu nejesť zo stromu poznania dobra a zla. Kvôli tomu museli opustiť raj. Tento ich prvý hriech a jeho následky sa prejavili nielen na nich, ale aj na všetkých ľuďoch. Všetci prichádzame na svet s takzvaným dedičným hriechom, ktorý máme po Adamovi a Eve. V tomto duchu žalmista volá: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.“ (Ž 50,7). Iba Panna Mária bola od tohto hriechu uchránená; nedotkol sa jej žiadny, ani dedičný hriech, a diabol nemal nad ňou nijakú moc.
Historický vývoj úcty
Deväť mesiacov pred sviatkom Narodenia Panny Márie si každoročne pripomíname tú veľkú milosť, ktorú Matka Božia dostala - od samého počatia v živote jej matky sv. Anny bola nepoškvrnená, bez hriechu. Významný šíriteľ úcty k Srdcu Ježišovmu, sv. Ján Eudes, sa rovnakou mierou zasadzoval o úctu k Srdcu Máriinmu. Teologicky oba kulty spolu úzko súvisia. Počas druhej polovice 17. storočia sa zásluhou spomenutého svetca sviatok rýchlo rozšíril po Francúzsku.
Sviatok Nepoškvrneného počatia sa slávil už v 7. storočí na východe dňa 9. decembra a mal rôzne názvy - Počatie našej presvätej Bohorodičky alebo Počatie sv. Anny. V západnej Cirkvi sa rozšíril v 12. storočí a slávil sa 8. decembra. Prvý pápež, ktorý ho oficiálne schválil, bol Sixtus IV. v roku 1479. Zároveň udelil plnomocné odpustky tým, čo v tento deň budú prítomní na sv. omši alebo na pobožnosti k Panne Márii („hodinky k Panne Márii“). Pápež Inocent XII. na konci 17. storočia pridal k tomuto sviatku oktávu a jeho nástupca Klement XI. ho v roku 1708 rozšíril na celú Cirkev.
Na začiatku 19. storočia bol sviatok Nepoškvrneného Srdca Máriinho schválený pápežom Piom VII. ako sviatok bez všeobecnej záväznosti. Až Pius XII. ho v roku 1944 predpísal záväzne pre celú cirkev, vtedy sa slávil 22. augusta. V priebehu dejín sa mnohí cirkevní otcovia, mnísi a rehoľníci, ale aj iní zamýšľali nad týmto veľkým tajomstvom. Úcta k Panne Márii, nepoškvrnenej od počatia od akéhokoľvek hriechu, sa šírila aj medzi Božím ľudom. Dogma o tomto tajomstve bola slávnostne vyhlásená na Prvom vatikánskom koncile 8. decembra 1854 pápežom Piom IX. za účasti množstva biskupov z celého sveta a tisícov veriacich. Slávnosť Nepoškvrneného Počatia bola ustanovená ako prikázaný sviatok. Štyri roky po vyhlásení dogmy sa Panna Mária zjavila sv. Bernadete Soubirousovej v Massabielskej jaskyni v Lurdoch.
Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Hornom Hričove
Za historickú pamiatku s najvýznamnejším spoločenským dosahom v Hornom Hričove je možné považovať kaplnku „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“. Miestna pospolitosť ju vybudovala v roku 1899 k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie a už od prvopočiatku sa stala najvýraznejšou dominantou v zóne starej dediny.
História a stavebný vývoj
Informácie o jestvovaní inej sakrálnej stavby na území obce, ešte spred zrodu tejto kaplnky, sú zahalené rúškom tajomstva. Kaplnka nie je zaznamenaná na mape z roku 1769, niet o nej žiadnej zmienky ani vo vojenských opisoch, ktoré sú písomnou prílohou k mapám 1. vojenského mapovania, a na mape 2. vojenského mapovania (1823 - 1825) by sme ju tiež hľadali márne. Preto reálnejšiu výpovednú hodnotu môže mať jej zakreslenie na mape 3. vojenského mapovania z roku 1882. Tým sa vytvára predpoklad (nie však dôkaz), že k výstavbe nejakého typu náboženskej modlitebne mohlo dôjsť niekedy v polovici 19. storočia.
Túto domnienku podporuje aj zápis z obecnej kroniky o tom, že v roku 1899 bola vykonaná rekonštrukcia kaplnky, počas ktorej pristavili novú vežičku so zvonom. Na druhej strane dokumenty z tohto obdobia uložené v nitrianskom diecéznom archíve hovoria o hornohričovskej kaplnke ako o novovystavanom objekte bez „vnútorného vystrojenia“. Tým sa priamo natíska postulát, že tento cirkevný objekt nevznikol renováciou, ale skôr novou výstavbou na mieste pôvodne drevenej stavby určenej k sláveniu náboženských obradov. Vo vežičke kaplnky sa dnes nachádza už viac ako storočný zvon, ktorý však nie je prvotne inštalovaným zvonom, keďže ten pôvodný v roku 1915 zrekvirovala pre potreby zbrojného priemyslu rakúsko-uhorská armáda.
Starostlivosť a rekonštrukcie
Vzhľadom na to, že obecné spoločenstvo poskytovalo tomuto Božiemu príbytku neustálu starostlivosť, nebolo potrebné relatívne dlhý čas pristúpiť k jeho väčšej obnove. Rozsiahlejšou úpravou prešla kaplnka až koncom 2. svetovej vojny pred primíciou miestneho rodáka dp. Štefana Hričovského, ktorá sa tam konala v júni 1944. Odvtedy uplynulo už veľa času a nebyť starostlivosti plynúcej z hlbokej kresťanskej viery prevažnej časti miestnej komunity, historická dominanta dediny by úplne schátrala. Ľudia jednoducho v každej dobe, bez ohľadu na politický režim, svojou láskavou opaterou prejavovali zbožnú úctu a ľúbosť ku kresťanským hodnotám, ktoré kaplnka „Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ v ich ponímaní zosobňuje.
Takto sa podarilo nanovo vdýchnuť život obrazu Panny Márie aj drevenému krížiku. Výnimočnú vzácnosť, relikvie svätých mučeníkov sv. Klementa a sv. Fausty, ukrýva vo svojich útrobách tiež obetný oltár, ktoré so súhlasom nitrianskeho biskupa J. E. Dr. Karola Kmeťku venoval farnosti v roku 1930 žilinský rodák ThDr. Anton Bartošík, vtedajší generálny vikár a veľprepošt nitrianskej diecézy. V súčasnosti zub času, ale aj necitlivé zásahy človeka, však už pomerne výrazným spôsobom poškodzujú historický objekt kaplnky, a tak pre zachovanie dedičstva predkov budúcim generáciám je nanajvýš potrebné čo najskôr pripraviť jej dôkladnú rekonštrukciu.
Liturgický život a pomenovanie
Pravidelné vysluhovanie nedeľnej sv. omše zaviedol v tomto svätostánku dp. Věnceslav Straňák v roku 1957. Do toho času sa tam konali bohoslužby len výnimočne, zväčša pri príležitosti pohrebu, svadby, či v rámci osláv cirkevných výročí a sviatkov. Od roku 1994, kedy v Hornom Hričove postavili nový kostol, sa v historickom objekte kaplnky sv. omše začali opäť vysluhovať len v čase výnimočných cirkevných alebo obecných udalostí. Miestne spoločenstvo veriacich však kaplnku i naďalej opatruje, a ľudia svoj vrúcny vzťah vyjadrili i dobrovoľnými príspevkami určenými na reštaurovanie umeleckých diel v nej inštalovaných.
V súčasnosti medzi obyvateľmi obce zaužívaný názov „Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie“ vznikol zrejme pod vplyvom rovnako znejúceho nápisu, ktorý pôvodne zdobil strop tohto svätostánku a neskôr sa kvôli neodbornej údržbe stratil pod vrstvami maliarskej farby. Úradný názov kaplnky, zaznamenaný na farskom aj biskupskom úrade, však znie „Kaplnka Prečistého Srdca Panny Márie“. V najstaršej s ňou súvisiacej zachovanej písomnosti je pritom uvedené, že kaplnku vybudovali k úcte najčistejšieho srdca preblahoslavenej Panny Márie, takže polemika vyvstáva aj v otázke, ako by sa mala kaplnka v Hornom Hričove správne nazývať.
Správca dolnohričovskej farnosti v rokoch 1891 - 1916 dp. farár Imrich Čajda pochádzajúci z Dlhého Poľa ako oduševnený vlastenec mal veľmi dobré vzťahy s ľuďmi svojho spoločenstva veriacich a staral sa nielen o ich duchovný život, ale neraz im pomáhal aj v hmotnej núdzi. Udržiaval písomný kontakt aj s hričovskými rodákmi hľadajúcimi prácu v Amerike, aby ich posilňoval v nádeji a kresťanskej viere. S významnou osobnosťou slovenských vysťahovalcov P. V. Rovniankom z Dolného Hričova ho dokonca viazalo hlboké priateľstvo, takže keď požiadal o finančnú výpomoc pri oprave a zveľaďovaní farských svätostánkov, dostalo sa mu od Slovákov žijúcich v Amerike štedrej pomoci. Časť darovaných peňazí poskytol aj pre potreby farského spoločenstva v Hornom Hričove, kde dal postaviť drevený svätý kríž na Záblatí aj obecnom cintoríne, a taktiež prispel i na rekonštrukciu alebo skôr novú výstavbu miestnej kaplnky.
Drevený krížik ako náboženský symbol kresťanskej viery bol pôvodne umiestnený na stene za učiteľskou katedrou miestnej ľudovej školy. Začiatkom päťdesiatych rokov minulého storočia však po nečakanej inšpekcii príslušníkov štátnej bezpečnosti museli byť všetky kresťanské symboly z priestorov školy odstránené a zničené. Riaditeľka školy Mária Tarátková ako hlboko veriaci človek, nestotožniac sa s takýmto nariadením, preto v sprievode niekoľkých starších žiakov potajme premiestnila drevený kríž do kaplnky na obecnom námestí. Na tú dobu nesmierne odvážny počin, ktorým ochránila symbol Ježišovho utrpenia pred zhanobením a znivočením, ju však v konečnom dôsledku zrejme stál učiteľské miesto, keďže v roku 1953 musela údajne bez vysvetlenia opustiť svoje pôsobisko v Hornom Hričove. Drevený krížik sa tak stal vzácnou pripomienkou odvahy a hlbokej kresťanskej viery, ktorú si nábožné spoločenstvo v obci aj dnes nesmierne ctí.
Kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v Malých Bieliciach
Rímskokatolícky Kostol Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sa nachádza na Kúpeľnej ulici v mestskej časti Malé Bielice (súčasť Partizánskeho). Bol vybudovaný rozšírením pôvodnej stavby kaplnky z roku 1953. Prestavba kaplnky na kostol sa začala na jar v roku 1994 a trvala päť mesiacov.
Dominantou oltára je plastika Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Obetnému stolu dominuje výjav Poslednej večere. Čelnú stranu ambony zdobia reliéfy štyroch evanjelistov zo začiatku 21. storočia. V kostolíku sú tri zvony. Hlavný zvon, s hmotnosťou 120 kg, dostal meno po svätom Jozefovi. Druhý zvon, ktorý dostal meno po svätom Petrovi, váži 90 kg.
Pavel Koutský: 73 Marie Terezie Dějiny udatného českého národa (2013)
tags: #kaplnka #neposkvrneneho #srdca #panny #marie #betlehem