Juraj Koreň, známy aj pod prezývkou Ďurifuk, je rodák zo Starej Ľubovne, paraglidový pilot, ktorý vo svojom voľnom čase fušuje do lezenia, lyžovania a dokonca aj do BASE jumpingu. Mnohí ho opisujú ako skvelého blázna, u ktorého je zbytočné hľadať pud sebazáchovy, a v jeho podaní dostáva spojenie extrémny šport úplne nový rozmer. Všetko, čo robí, je pre neho metal a poézia zároveň. Údajne dokonca naučil lietať aj hada.
Juraj má za sebou nespočetné prelety po celom svete, nepočítane vylezených skalných, mixových i ľadových stien a hromadu zlyžovaných vrcholov. Čo je najšialenejšie, majoritnú väčšinu z toho absolvoval sám a bez istenia. Je to paraglajdista, horolezec, veľký cestovateľ a predovšetkým dobrodruh.
Počiatky lietania a vzťah k horám
Vzťah k lietaniu si Juraj Koreň budoval už od prvých rokov života vďaka svojmu otcovi. Jeho prvé „rande so vzduchom“ sa odohralo v roku 1998, keď mal šesť rokov. V ten deň niekedy koncom školského roka otec, ktorý v minulosti lietal na vetroňoch a rogale, kúpil deväťkomorový padák značky BigX. Hneď ho išli vyskúšať - najprv otec, potom o dvanásť rokov starší brat a nakoniec aj Juraj. Letel síce nie vysoko a nie dlho, no štýlovo, s prekríženými nohami, čo vyústilo v pristátie v hnojisku, ktoré tvorilo menej ako desatinu obrovskej lúky. Tento zážitok, hoci krátky a s pristátím v hnoji, ho poznačil na celý život.
Dlhé roky potom bol Juraj "otravou", sedával na štarte s vysielačkou, zatiaľ čo jeho brat Cyprián a otec Cyril lietali. Nemali pre neho vhodnú výstroj a obávali sa, že by sa mohol zraniť. Občas ho brat Cyprián vzal do tandemu na "bombardovaciu misiu", počas ktorej Juraj "bombardoval" obsahom svojho žalúdka hlbíny pod sebou.
Okolo osemnástky si začal bez opýtania požičiavať krídla, ktorých bolo habadej, a krkolomne pokúšal šťastie. Na stromoch "visel" častejšie, ako by sa patrilo, no bez väčšej ujmy na technike a živote. Otca, prezývaného "Kremnický Ikarus" pre jeho desaťročnú stavbu deltaplánu (rogala), ktorý ho do vzduchu dostal, neskôr s ohľadom na vek (po šesťdesiatpäťke) vystriedal v mentorskej roli brat. Vzťah k horám a dobrodružstvu mu vštepila aj jeho matka, turistka, vodáčka a vášnivá lyžiarka. Po prečítaní diel Messnera, Kelleho či Maya už bol len krôčik k bláznivým dobrodružstvám. Raz si jednoducho do padáku pribalil stan a varič a vydal sa do Švajčiarska na vlastnú päsť.
Filozofia a prístup k extrémnym výzvam
V roku 2014 sa Juraj Koreň údajne zmieril so svojou smrteľnosťou. Odvtedy sa často vydáva do veľkých alpských stien, najmä v zime, kde sám lezie cesty, ktoré vzbudzujú rešpekt aj u skúsených lezeckých tímov. Zastáva názor, že zatiaľ čo vo dvojici má človek v horách priestor na chybu, ak sa s parťákom istí lanom, bez parťáka sa dokáže lepšie dostať do bojovnej nálady a stavu stopercentne sústredenej mysle.
„Napríklad, keď som liezol freesolo severky Matterhornu s 60-litrovým batohom s padákom na chrbte, hovorím si pri nástupe, toto je moje posledné svitanie, ach, aké je krásne, tu dnes zomriem,“ spomína Juraj. „Po osem a pol hodine totálneho mentálneho heavy metalu som stál na vrchole.“
Fascinuje ho sloboda tohto športu v spojení s turistikou a lezením, ako aj kempovaním. Sám seba označuje za súťaživý typ, pričom ho baví najmä disciplína hike and fly, v ktorej je aj úspešný. Jeho životné motto znie: „Žijem, aby som lietal a lietam, aby som žil.“ Ponúkaná sloboda v prírode a horách, ktoré dokáže preletieť ako orol len na základe svojich vedomostí a šikovnosti, ho priťahuje k objavovaniu miest, o ktorých sa iným ani nesníva.
Najvýznamnejšie expedície a úspechy
Juraj Koreň postupne objavoval vyššie, rozložitejšie a vzdialenejšie hory, pričom ho vždy dojímali tie posledné, ktoré navštívil prvýkrát. Priznáva, že je ťažké vybrať najobľúbenejšie, podobne ako sa pýtať matky, ktoré dieťa má najradšej. Prvé Dolomity ho svojou veľkosťou úplne „posadili na zadok“, hoci lietanie nad nimi vo výškach nad 4000 metrov trochu zmenšilo majestátnosť vrcholov. Podobné pocity zažil aj v Kaukaze, Pyrenejach a Altaji. Najradšej má však Tatry, ku ktorým sa viažu krásne spomienky na pozemské dobrodružstvá. Najsilnejšie sa mu do pamäti vryli Himaláje, Antarktída a Grónsko.
Projekt Seven Virgin Summits
Veľmi skoro po tom, ako si "okoštoval" horolezectvo, si uvedomil, že by mohol spojiť horolezectvo a lietanie. Začal hľadať parťáka horolezca, ktorý by sa podujal aj lietať, a našiel ho v Michalovi Sabovčíkovi. Michal mu odovzdáva skúsenosti zo stien a Juraj jemu zase tie "vetroplašské". Ich sny sa spojili a vznikol projekt nazvaný Seven Virgin Summits, ktorý zahŕňa horolezecké prvovýstupy na všetkých kontinentoch sveta a zostupy za pomoci paraglidu. V rámci tohto projektu už podnikli horolezecko-paraglidovo-jachtársku expedíciu spojenú s prvovýstupmi na Antarktíde.
Red Bull X-Alps
Juraj Koreň má za sebou aj účasť na jednom z najextrémnejších vytrvalostných pretekov na svete - Red Bull X-Alps, na ktorom sa opäť chystá reprezentovať Slovensko. Ide o preteky v paraglidingu, pri ktorých musia športovci uraziť zhruba 1200 km naprieč Alpami počas necelých dvoch týždňov. V lete 2019 sa Juraj zúčastnil tohto závodu, ktorý vedie cez šesť alpských krajín, kde pretekári z celého sveta v 14 súťažných etapách prekonávajú trasu dlhú 1138 km. Jurajovi sa vtedy podarilo splniť ďalší sen a umiestniť sa na výbornom 18. mieste.
Už trikrát sa prihlásil na preteky X-Alps, no zatiaľ ho nevybrali, pretože podľa neho pravdepodobne nedosiahol požadovanú úroveň, či už technickú alebo mediálnu. X-Alps je pre neho dlhé roky životnou métou, vysnívanou a ťažko dosiahnuteľnou. Systém výberu je zložitý a pretekári do neho nevidia, ale podľa Juraja ide o kombináciu skúseností z lietania vo svetových veľhorách, umiestnenia z pretekov hike and fly a dôležité je aj to, aby bol športovec všeobecne známy vo svojej krajine.
Iné významné súťaže a prelety
Medzi Ďurove najväčšie úspechy patrí víťazstvo na X-berg Challenge v Juhoafrickej republike v roku 2016, šieste miesto na X-Pyr v Španielsku v roku 2016 a siedme miesto na Bornes to fly vo Francúzsku v roku 2017. Na pretekoch X-berg Challenge sa mu ako prvému cudzincovi a zároveň prvému paraglidistovi podarilo absolútne vyhrať. Koncept pretekov spočíva v zápolení cyklistov, ultrabežcov a paraglidistov v divokom prostredí Dračích hôr, kde sa súťaží o to, kto prekoná vytýčenú trať ako prvý. Počas troch dní, prevažne osamote v africkej buši, často bez signálu a chodníkov, čelil Juraj zlému počasiu a vetru "ako z dračej tlamy". Kolaps krídla a následný pád takmer 600 metrov výšky sa mu podarilo vybrať ledva sto metrov nad zemou, keď sa dostal do rotora za kilometrovými útesmi Drakensbergu. Po pristátí "bozkával zem" a nohy sa mu triasli, ale tento let ho dostal do vedenia, ktoré si udržal až do konca pretekov.
Pretekal aj na X-Pyr 2016, druhých najťažších pretekoch v hike and fly na svete po X-Alps. Pretekárov vyberajú podľa skúseností, takže konkurencia bola veľmi silná. Trať viedla celým masívom Pyrenejí od Atlantiku až k Stredozemnému moru, pričom dvakrát prekročil hlavný hrebeň. Pyreneje sú známe silnými vetrami, horúčavou a ťažko dostupnými miestami. Juraj takmer skonal od smädu a letel v tak silnom vetre, že všetci ostatní radšej šli 30 km pešo, alebo ulietali pred búrkou, z ktorej padali jeden a pol centimetrové krúpy len niekoľko sto metrov za ním. Po týždňových "galejach" skončil na šiestom mieste z 31 účastníkov, čo si veľmi cení.
Preletel 380 km Himalájami z Pokhary takmer na východné hranice Nepálu v búrkach, snežení a silnom vetre. Tento zážitok brázdenia končiarov na padáku označil za "špicový". Podarilo sa mu uletieť najdlhší zdokumentovaný let v Nepále, 151 km, hoci o dva týždne ho prekonal francúzsky pilot. Kvôli tejto "rozohranej partičke s Himalájami" sa do Nepálu chystá aj budúcu jar.
Zatiaľ preletel na šiestich kontinentoch, pričom mu chýba už len Austrália. Navštívil mnoho krajín: v Európe Čechy, Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Švajčiarsko, Slovinsko, Španielsko, Andorra, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko a Chorvátsko; v Afrike Keňu a Juhoafrickú republiku; v Ázii Nepál, Indiu, Rusko a Gruzínsko. V geograficky Severnej Amerike je to Grónsko, a v južných oblastiach Argentína a Antarktída. Hoci je ťažké povedať, kde sa mu páčilo najviac, osciluje medzi indickými Himalájami, kde lietal vo výškach aj nad 7000 metrov, a Antarktídou. Jeden z najúžasnejších zážitkov je pre neho pohľad na zapadajúce Slnko počas rekordného letu v najvyšších horách Zeme, Himalájach, keď plachtí ako orol v tichosti a nikým nevidený v kulise hôr.
Paragliding: Cena, bezpečnosť a situácia na Slovensku
Bezpečnosť v paraglidingu
Ľudia si často myslia, že byť vysoko je nebezpečné, no Juraj Koreň tvrdí opak. Prirovnáva to k jazde na bicykli, kde tiež môže dôjsť k fatálnym následkom, ak sa stane viacero chýb naraz. V paraglidingu je to podobné. Les napríklad zachránil mnoho pilotov - padák sa prevesí cez konáre a pilot sa bezpečne hojdá nad zemou, stačí zliezť a zbaliť krídlo. Školské padáky sú navrhnuté tak, aby v krízových situáciách nevyžadovali zásah pilota. Navyše existuje záložný padák, prilba a chránič chrbtice, ktoré zmierňujú následky pádu. Kým spadne pilot z výšky dvoch kilometrov, má dostatok času vyriešiť kolaps krídla alebo použiť záložný padák. Z "bezpečných" dvadsiatich metrov sa však nestihne ani len vyjadriť.
Juraj si myslí, že paragliding je jeden z najkrajších športov, aké existujú. Nebezpečenstvo síce hrozí, ale správnym odhadom počasia sa dá minimalizovať.
Cena výstroja
Čo sa týka ceny krídla a výstroja, záleží na prístupe pilota. Niektorí chcú mať všetko najnovšie - padák, tri kamery, najštýlovejšiu prilbu, no potom im nezostane na cesty. Iní idú na to postupne a radšej investujú peniaze do skúseností a snažia sa lietať kedykoľvek je to možné. Úplne nová výstroj pre začiatočníka môže stáť aj 3000 eur, ale rovnako tak môže stáť aj tisíc, hoci používaná, svoj účel však splní.
Paragliding na Slovensku a možnosti pre verejnosť
Paragliding na Slovensku je podľa Juraja na vzostupe. Internet, lacné cestovanie a otvorené hranice zlepšujú podmienky a dostupnosť informácií pre nových pilotov. Väčšinou lietajú ľudia vo veku 30-45 rokov. Podmienky na Slovensku nie sú úplne ideálne v porovnaní s alpskými krajinami, no ako sa hovorí, "ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku". Najväčšie problémy robí legislatíva, ktorá dlhé roky nebola priaznivo naklonená, ale aj to sa zlepšuje.
Majstrovstvá Slovenska v paraglidingu sa organizujú každý rok, občas aj mimo republiky kvôli lepšiemu počasiu. Existuje viacero kategórií, napríklad presnosť pristátia, akrobacia, cross country a hike and fly. Juraj Koreň sa s podobnými pretekmi okrem hike and fly skončil. Záujemcovia majú možnosť zažiť tandemový let s Jurajom na Donovaloch a Skalnatom plese. Ak túžite zažiť, aké je to "byť nad vecou", netreba váhať.
Cestovateľské plány a inšpirácia
Juraj Koreň, hoci je "Koreň", toto priezvisko ho nedefinuje. Preferuje život na ceste a v dodávke, pretože ochutnal "božskú slobodu", od ktorej sa ťažko odvyká. Hoci Slovensko je krajina, kde sa narodil, už s ňou nemá veľa spoločného a objavuje sa tam len veľmi ojedinele. Ak by sa mal niekde "zakoreniť", určite by to boli krajiny s poriadnymi horami, snehom a ľadom, možno Alpy alebo Skalisté hory. Postupne dostáva chuť na čoraz menej známe pohoria a väčšie výzvy. Sníva o veľkých výzvach, ale nerád na ne príliš upozorňuje vopred, radšej potichšie, skromnejšie, a potom odhalí, čo sa podarilo dokázať. V rámci projektu Seven Virgin Summits sa jeho ďalšie plány ešte stále riešia, pričom sa spomína aj oblasť Altaja v pustatinách ruskej tajgy.
tags: #juraj #koren #narodeniny