Július Lenko, významný slovenský básnik a prekladateľ, zanechal v slovenskej literatúre nezmazateľnú stopu svojou tvorbou, ktorá sa vyznačovala nadrealistickými a symbolistickými prvkami, ústiacimi do hlbokej reflexívnej lyriky. Jeho diela často odrážali silný vzťah k domovu, pričom si vážil nielen vlastnú kultúru, ale aj kultúru iných národov.
Život a Vzdelanie
Július Lenko sa narodil 10. decembra 1914 v malej dedinke Hybe. Základné vzdelanie získal vo svojom rodisku, gymnaziálne štúdiá úspešne ukončil v Liptovskom Mikuláši. Následne pokračoval v štúdiách na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú absolvoval v roku 1939. Po ukončení štúdií pôsobil ako stredoškolský profesor v mestách Humenné, Prešov a Liptovský Mikuláš.
Literárna Dráha
Svoje prvé básnické pokusy publikoval Lenko už počas stredoškolských štúdií, predovšetkým v časopisoch ako Slovenský ľud, Nový rod a Svojeť, pričom využíval pseudonymy Valský, Elo Strmina a J. Oknel. Svoju publikačnú činnosť zintenzívnil počas vysokoškolských štúdií, kedy publikoval v časopisoch Slovenské smery, Slovenské pohľady, Elán, Pero a Nové slovo.
Knižný Debut a Rané Diela
V roku 1941 vydal svoj knižný debut s názvom V nás a mimo nás. V tejto zbierke zobrazil neľútostný svet plný úzkostí, utrpenia, nenávisti, teroru a vojnových hrozieb. Napriek tomu, že sa tak dialo skrytou formou, postavil sa proti vtedajšiemu vojnovému režimu.
V zbierke Hviezdy ukrutnice z roku 1947 vyjadril básnik svoj smútok nad pretrvávajúcim chaosom spoločenského vývoja.
Reflexívna Lyrika a Nostalgia
Neskôr sa Július Lenko venoval dielam určeným širšiemu okruhu čitateľov. Jeho zbierka Stužková slávnosť z roku 1974 predstavuje návrat do mladosti. Prostredníctvom lyrického subjektu chlapca a zrelého muža konfrontuje krásu mladíckych ideálov s rozvahou a trpezlivosťou dospelosti.
Z textu pôvodného konceptu:
- Uličky dorotanské od biedy parádnym krokom na námestie vyšli v nádhere svojich záster garbiarskych prvomájovým ránom zobudené.
- Tu vyšla z brány stoličného domu miesto hajdúcha žandárska čata. Pušky na ramene.
- Piesne jak prápory sa rozviali. A na tých, čo ich niesli, drevené údery pažieb padali, až zbití do mlák vlastnej krvi klesli.
- Zamdlela pieseň. No jej refrén znie.
- Zaštrkotali šnúry železné. Potom ich do iného mesta viedli pod čiernym mrežovaným klenutím.
- Chlapec to videl. Cítil, plný vzdoru, že piesne tieraz čaty s pažbami na zem si kľaknúť prinútia.
- A lángra lobbantja a megvert szíveket. S a felismerések rácsrendszere a véráztatta út kőkockáin erőtlenül eldobva hevert.
Vlastenectvo a Láska k Rodnému Kraju
Nezabudnuteľné dni Slovenského národného povstania (SNP) oslávil básnik v zbierkach Salvy bojovníkov (1952) a Epocha (1953). Svoj vrúcny vzťah k rodnému Liptovu a jeho ľudu vyjadril v zbierkach K zemi sa kloním (1958) a Z tvojho stola (1962).
Z textu pôvodného konceptu:
- Ej, mezők igaz lánya rezzent s tőlük minden gyönyört ellopott. Szellőként szabad. Tajtékos hullám, mint aratás előtti búzatábla. Rezedák sóhaja, mákvér pampulán konkoly pupillák égvirágja.
- Faluból jöttél és városban ajtóm előtt leptél meg. Almafa. Selyemhaj. Dallam.
Prekladateľská Činnosť a Odkaz
Súbežne s vlastnou básnickou tvorbou sa Július Lenko aktívne venoval aj prekladaniu nemeckej, ruskej a francúzskej poézie, čím obohacoval slovenskú kultúru.
Július Lenko zomrel 18. januára 2000 v Bratislave vo veku 86 rokov. V roku 1985 mu bol udelený titul Národný umelec. Spoločne s maliarom Jankom Alexym sa zaslúžil o založenie Múzea Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši, čo svedčí o jeho hlbokom spojení s kultúrnym dedičstvom Slovenska.