Mesiac november je v Katolíckej cirkvi tradične spojený s hlbokými spomienkami, reflexiou a návštevami cintorínov. Veriaci v tomto období zapaľujú sviečky na hroboch svojich blízkych a modlia sa za ich duše. November je charakterizovaný dvoma významnými cirkevnými sviatkami, ktoré sú úzko prepojené a predstavujú čas radosti i nádeje na večný život.
Sviatok Všetkých svätých (1. november)
Prvého novembra si Katolícka cirkev pripomína Sviatok Všetkých svätých. Tento deň je venovaný všetkým svätcom, známym aj neznámym, ktorí už dosiahli večný život v nebi a sú v Božej sláve. Cirkev už po stáročia spája s touto slávnosťou nádej na vzkriesenie a zdôrazňuje, že to má byť deň radosti, a nie strachu. Pre kresťanov je smrť realitou, ktorú treba prijať s nádejou, že po vzkriesení Krista sa nachádzame na ceste do večného mesta, kde nás očakáva blaženosť všetkých Pánom oslávených.
Veriaci si v tento deň pripomínajú nielen oficiálne vyhlásených svätých, ktorých mená sú zapísané v Rímskom martyrológiu, ale aj tých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli formálne kanonizovaní, no žili statočným a čestným životom.
Teologický základ sviatku
Cirkev je podľa Katechizmu Katolíckej Cirkvi spoločenstvom svätých osôb. Táto starobylá náuka hovorí, že Cirkev existuje v troch stavoch:
- Putujúca (bojujúca) - veriaci na zemi.
- Očisťujúca sa (trpiaca) - duše v očistci.
- Oslávená (víťazná, blažená) - svätí v nebi.
Katolícka cirkev učí, že „existuje spoločenstvo svätých osôb“ a že „svätých treba uctievať a vzývať“. Cirkev svätých uctieva, ale neklania sa im, keďže klaňanie (adorácia) patrí výlučne Bohu. K svätým sa veriaci nemodlia v zmysle rozhovoru s Bohom, ale prosia ich o prihovor - orodovanie za nás tu na zemi. Svätí totiž už podľa náuky Cirkvi žijú večne u Boha v stave oslávenia. Na prvom mieste sa veriaci obracajú s prosbou o orodovanie na Pannu Máriu.
Historický vývoj Sviatku Všetkých svätých
Presný pôvod sviatku nie je známy, no prvé zmienky o oslavovaní všetkých mučeníkov pochádzajú zo 4. storočia. V Ríme sa Sviatok Všetkých svätých prvýkrát slávil 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pôvodne pohanský chrám všetkých bohov, známy ako Pantheon, a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Týmto získal pohanský chrám nový, kresťanský rozmer.
Pápež Gregor III. (731 - 741) zmenil slávenie tohto sviatku z 13. mája na 1. novembra, keď slávnostne vysvätil kaplnku v Bazilike sv. Petra k úcte všetkých svätých. V 8. storočí sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť prvého novembra najprv v Írsku a Anglicku. Následne pápež Gregor IV. (827 - 844) rozšíril tento sviatok na celú Cirkev. Sviatok Všetkých svätých je na Slovensku a v mnohých iných západných krajinách dňom pracovného pokoja a patrí medzi prikázané sviatky, kedy sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši.
Pamiatka na všetkých verných zosnulých - Dušičky (2. november)
Na Sviatok Všetkých svätých bezprostredne nadväzuje Pamiatka na všetkých verných zosnulých, ľudovo nazývaná Dušičky, ktorá sa slávi 2. novembra. Kým 1. november je oslavou svätých v nebi, 2. november je dňom, kedy si veriaci osobne spomínajú na svojich zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše.
História sviatku siaha do stredoveku. V roku 998 ho zaviedol svätý opát Odilo z Cluny. V tom období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto, kde sa duše hriešnikov očisťujú na ceste do neba. Dušičky sa tak stali sviatkom venovaným práve týmto dušiam v očistci. Súčasťou Dušičiek sú aj zádušné omše za mŕtvych, ktoré sa konajú v katolíckych kostoloch.
Získanie odpustkov pre duše v očistci
Katolícka cirkev umožňuje veriacim v deň Pamiatky na všetkých zosnulých (2. novembra) získať úplné odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci. Pre získanie týchto odpustkov je potrebné nábožne navštíviť kostol alebo kaplnku a pomodliť sa Modlitbu Pána a Vyznanie viery (Verím v Boha). Okrem tohto úkonu sa žiadajú splniť tri podmienky:
- Svätá spoveď (krátko predtým alebo potom). Jedna svätá spoveď stačí na všetky odpustky.
- Sväté prijímanie (najlepšie v ten istý deň).
- Modlitba na úmysel Svätého Otca (stačí Otče náš, Zdravas a Sláva).
Všeobecne sa tiež vyžaduje vylúčenie akejkoľvek pripútanosti k hriechu, a to aj k všednému. Tieto odpustky možno získať od poludnia predchádzajúceho dňa až do polnoci určeného dňa.
Veriaci, ktorý nábožne navštívi cintorín a aspoň mysľou sa pomodlí za zosnulých, môže získať čiastkové odpustky, ktoré sa môžu privlastniť iba dušiam v očistci, a to raz denne od 1. novembra do 8. novembra. Aj tu je potrebné splniť uvedené podmienky.
Tradičné zvyky a paralely
Obdobie Sviatku Všetkých svätých a Dušičiek je bohaté na tradičné zvyky a má svoje korene v dávnej minulosti, často prepletené s pohanskými oslavami. Verí sa, že v čase prechodu z októbra na november sa prelínajú svety živých a mŕtvych.
Ľudové tradície na Slovensku
Pečivo: V minulosti gazdiné piekli koláčiky z bielej a tmavej múky - prvé pre pánov, druhé pre poddaných. Pečivo v tvare kríža sa označovalo ako „kosti svätých“. Na Dušičky sa robili malé žemličky plnené sladkými plnkami, nazývané „dušičky“, ktoré symbolizovali duše zosnulých.
Pohostenie pre zosnulých: Večer sa nechávalo prestreté, aby sa prípadne niektorý z mŕtvych chcel nasýtiť. Hospodár plnil lampy maslom alebo olejom, aby si dušičky v očistci mohli pomazať rany a ochladiť sa. Zvykom bolo aj hádzanie pokrmu do ohňa, čo malo znamenať čiastočné vykúpenie z hriechov.
Výzdoba hrobov: Zdobenie hrobov kvetmi a vencami je novšou tradíciou, ktorá sa ujala až koncom 19. storočia. Sviečky, ktoré sa zapalujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých, ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu.
Svetlonos: Na Slovensku existoval starý zvyk „hľadania svetlonosa“, kde si ľudia vyrábali malé lucerničky z tekvičiek (alebo repy či zemiakov), ktoré slúžili ako svetielko na ceste na cintorín. Podľa starých slovanských tradícií bol Svetlonos nadprirodzenou démonickou bytosťou, bludným svetielkom, ktoré lákalo ľudí z cesty. Táto tradícia sa však v polovici 20. storočia vytratila.
Samhain a Halloween
Sviatok Všetkých svätých má tiež tradíciu, ktorá sa viaže na keltský sviatok Samhain, ktorým Kelti oslavovali Nový rok (1. novembra). Bol oslavou konca leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Noc na prelome októbra a novembra bola považovaná za magickú, kedy sa prelínajú svety živých a mŕtvych. Živé svetlo v podobe plameňa bolo neodmysliteľnou súčasťou sviatku, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých.
Moderný sviatok Halloween, ktorý sa udomácnil aj u nás, má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách. Slovo pochádza z „All Hallows´ Eve“ alebo „All Hallows´ Evening“, čiže „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Slávil sa v Írsku a Škótsku a do Ameriky sa dostal vďaka imigrantom v 19. storočí. Pre Halloween sú neodmysliteľné vyrezávané tekvice, známe ako „Jack-o´-lantern“, ktoré pôvodne symbolizovali dušu uväznenú v očistci. Oslavuje sa koledovaním v maskách a porekadlom „Trick or Treat“.
Samhain: How Celtic Traditions Inspired the Modern Day Halloween
Deň mŕtvych v Mexiku (Día de Muertos)
Podobné sviatky sa oslavujú aj v Mexiku, kde je Día de Muertos veselšou udalosťou plnou pestrých kostýmov, bohatej výzdoby, hudby, tanca a hodovania. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi živých vracajú aj duše detí a ich zosnulých, ktorým nosia na cintorín špeciálne oranžové kvety. V domoch sa stavajú oltáre s jedlom, sladkosťami a drobnosťami zosnulých, aby si na nich takto spomínali.
