Téma Ježiška a vianočných darčekov patrí medzi najcitlivejšie rodinné témy. Každý rodič sa skôr či neskôr stretne s priamymi otázkami svojich detí o tom, kto vlastne nosí darčeky. Väčšina detí začína prirodzene pochybovať o existencii Ježiška medzi 6. až 9. rokom života. V tomto veku už dokážu logicky uvažovať a spájať si súvislosti. Všimnú si napríklad, že darčeky v obchodoch sú rovnaké ako tie, ktoré dostali pod stromčekom.
Rozhovor s dieťaťom o Ježiškovi
Je dôležité počkať, kým dieťa samo príde s otázkami. Keď príde tá správna chvíľa, je kľúčové zostať úprimný, ale zároveň zachovať jemnú rovnováhu. Namiesto priameho potvrdenia či vyvrátenia existencie Ježiška skúste dieťaťu položiť otázku: "Čo si ty o tom myslíš?" Dajte mu priestor vyjadriť vlastné myšlienky a pocity.
Nezabúdajte zdôrazniť, že aj keď darčeky nenosí Ježiško, nič to nemení na kráse Vianoc. Po prezradení pravdy je dôležité vytvoriť nové tradície, ktoré pomôžu zachovať čaro Vianoc. Zapojte dieťa do výberu darčekov pre súrodencov alebo do ich balenia.
Mnoho rodičov sa obáva, že prezradením pravdy o Ježiškovi prídu ich deti o kúzlo Vianoc. Nikdy dieťaťu nevyčítajte jeho vieru v Ježiška ani ho nezosmiešňujte za to, že verilo. Naopak, pochváľte ho za jeho vnímavosť a múdrosť, s ktorou prišlo na pravdu. Vysvetlite mu tiež, prečo je dôležité nechať mladšie deti, aby na pravdu prišli samé, keď budú pripravené.
Pravda o Ježiškovi môže byť príležitosťou hovoriť s deťmi o hlbšom význame Vianoc. Rozprávajte sa o tradíciách, o dôležitosti rodiny a o radosti z dávania. Najdôležitejšie je pamätať, že každé dieťa je jedinečné a potrebuje individuálny prístup. Dôverujte svojmu rodičovskému inštinktu a prispôsobte rozhovor potrebám vášho dieťaťa.
Odborné názory na vianočné klamstvo
Prichádzajú Vianoce a rodičia začínajú riešiť viaceré dilemy. Tvrdiť drobcom, že darčeky nosí Ježiško a tváriť sa pri stromčeku rovnako šokovane ako oni? Je lepšie povedať malým školákom pravdu, lebo sa to aj tak dozvedia v škole a potom budú plakať, obviňovať a vytýkať alebo sa na to všetko vykašľať a od začiatku trvať na tom, že obdarovávajú príbuzní?
Klamstvo o tom, že Ježiško, Dedo Mráz, či nebodaj Santa Claus, nosí deťom darčeky je podľa najnovšieho výskumu obyčajná lož, ktorá môže deťom ublížiť. Psychológ Christopher Boyle z Exeterskej Univerzity v Anglicku a vedkyňa zaoberajúca sa duševným zdravím, Kathy McKay z New Englandskej Univerzity v Armidale, v Austrálii, dvíhajú varovný prst voči rodičom, ktorí sa rozhodli svoje deti balamutiť o tom, kto v skutočnosti prináša darčeky pod vianočný stromček. K. McKay pre Guardian povedala, že toto klamstvo medzi rodičmi a deťmi má svoju váhu a trvá tak dlhú dobu, že pokiaľ nemajú vybudovaný pevný vzťah, môže byť povestnou poslednou kvapkou k jeho deštrukcii. Keď tak sebavedomo a presvedčivo dokázali zavádzať v tomto, o čom všetkom ešte klamali?
Rodičia zneužívajú mýtus na manipuláciu detí
Ch. Boyle zdôrazňuje fakt, že rodičia často používajú Santa Clausa (alebo iných nosičov darčekov) na to, aby deťmi manipulovali a vyžadovali od nich poslušnosť. Iste si aj vy spomeniete, ako ste sa sami alebo vaši rodičia uchýlili k výchovnej barličke typu: „Ak nebudeš poslúchať, Ježiško to uvidí a nič ti na Vianoce nedonesie!“ Ch. Boyle tvrdí, že takýto nástroj kontroly a ovládania nie je najlepším výchovným spôsobom. V ťažení proti klamstvám tohto typu však nestoja spomínaní vedci sami. Aj profesor filozofie na King's College v Pennsylvánii, David Kyle Johnson, dlhodobo bojuje proti vianočnej lži.
Alternatívny pohľad: Podpora fantázie a kreativity
Sú však aj vedci, ktorí stoja na opačnej strane barikády. Psychologička Danielle Jackson z Jackson Psychology Services pre Huffington Post uviedla, že ak sa rodičia zvezú na vlne lži o tom, kto nosí darčeky, neznamená to, že ich deti musia spochybňovať morálku svojich rodičov. Podľa nej, ak v deťoch rodičia pestujú zmysel pre rozprávku a čarovné príbehy, určite im takto neublížia, skôr podporujú ich predstavivosť, kreativitu, rozvíjajú nové myšlienky, teda všetko schopnosti, ktoré sa im v budúcnosti určite zídu.
D. Jackson sa tiež pýta, kto povie čo je a čo nie je skutočné? Tvrdí, že mnohí z nás veríme veciam medzi nebom a zemou, hoci niekto by ich mohol označiť za nereálne, či vymyslené. Práve toto však spochybňuje spomínaný D. Johnson, ktorý hovorí, že deťom týmto rodičia ubližujú najviac. Nemali by presvedčovať drobcov, že je v poriadku veriť niečomu, čo nie je skutočné len preto, lebo im samým sa to páči.
Motivácia rodičov a návrat do detstva
Zdá sa, že návratom do sveta fantázie dospelí opätovne prežívajú potešenie z toho, že sa dotkli svojho detstva, čo je samo o sebe čarovný pocit. „Je šokujúce, koľko rodičov si myslí, že je úplne v poriadku, ak niekto verí, že niečo je pravda len z dôvodu, že je to zábavné alebo príjemné a pekné. Navyše priznávajú, že zotrvávajú v tejto lži preto, lebo sami jej ako malé deti verili. Keď tvrdím, že klamstvo podporuje naivnú dôverčivosť, spolieham sa na vieru založenú na pohodlnosti, nie na zdôvodnení a dôkazoch,“ hovorí D. Johnson. Namiesto takéhoto prístupu odporúča, aby rodičia rozpovedali deťom príbeh s tým, že pomocou tradícií si ho pripomíname každý rok.
Obaja autori spomínanej štúdie tiež priznávajú, že nie všetky klamstvá sú zlé, naopak, niektoré majú svoj význam. Ako príklad uvádzajú lži z dôvodu ochrany pred ťažkou ranou.
Osobné skúsenosti so zistením pravdy
„Moji rodičia tvrdili, že darčeky nosí Ježiško a vždy to Vianociam pridávalo krásnu, čarovnú atmosféru. Pamätám si, ako som so sestrou vo vytržení sedela pri štedrovečernom stole a čakala na magické zazvonenie zvončeka. Potom sme s výkrikmi radosti vbehli do obývačky, kde boli pod vysvieteným stromčekom naukladané zabalené darčeky. Toľko radosti v jednom okamihu. Lenže rovnako sa mi vybavuje spolužiačka v škole, ktorá sa mi pred celou triedou posmievala, že darčeky nosia rodičia a radila mi, aby som sa z vianočnej prechádzky nenápadne vrátila skôr a uvidím sama. Poslúchla som ju a našla rodičov nešikovne schovávať baliaci papier a škatule. Zlomilo mi to srdce.
„Naši nám nikdy neklamali, a preto som ani netušila, že iné deti si myslia, že darčeky nosí niekto iný ako dospelí naokolo. V škole som suverénne povedala, čo by som chcela dostať od rodičov a zostala som poriadne prekvapená, keď mi pár detí povedalo, že rodičia nemajú s darčekmi nič spoločné, že je to vec Deda Mráza alebo Ježiška. Dokonca sa ani nevedeli zhodnúť na tom, kto to vlastne nosí. Navyše tí, čo verili v Ježiška, nevedeli vysvetliť, ako to, že niekoľko hodinový novorodenec, ktorý ešte nevie ani hovoriť, ani chodiť, behá po celom svete, pozná všetky deti a ešte im aj dáva darčeky. A potom, o niekoľko rokov prišiel ešte Santa Claus a premiešal karty nanovo, lebo ten dáva darčeky až na druhý deň ráno.
Skúsenosti s odhalením pravdy o Ježiškovi sa líšia:
- Marika: "Mamina povedala, že nevie, čo má kúpiť bratovi. Skrátka sa predo mnou preriekla. Lenže ja som bola veľmi inteligentná, preto som sa jej spýtala, prečo mu chce kupovať darček. Veď nemá ani narodeniny, ani meniny. Keď mi to povedala, bola som v škôlke strašne namyslená, lebo tí hlupáci nemali ani tušenia. Nebola som vôbec smutná. Tešila som sa z toho, že už môžem byť aj ja zasvätená do tohto klamstva. Cítila som sa naozaj špeciálne, akoby som viac prešla do sveta dospelých."
- Paťka: "Popravde si to nepamätám presne. Tuším mi to povedala spolužiačka v škole, ako keby to bola normálna vec, ktorú všetci vedia. Ja som nechcela byť out, tak som sa tvárila, že aj ja to viem."
- Andrej: "Keď k nám mal prísť Ježiško dať darčeky, museli sme sa so sestrou schovať do kúpeľne. Vždy som počul, ako mama šuchoce s vecami, no myslel som si, že Ježiška iba vyzerá. Keď nás nakoniec pustili k stromčeku, môj otec ešte „nenápadne“ doniesol jednu tašku. Ja som si to ale všimol, a preto som vyletel so slovami: „To ste kúpili vy! Žiadny Ježiško nie je!“ (Smiech.) Nemal som z toho depky. Bol som práveže rád, že nám žiadny cudzí Ježiško nelezie po streche a nechodí po byte."
- Freddy: "Raz som bol s mojím tatom nakupovať pred Vianocami. Práve zháňal niečo pre moju maminu. Zo srandy som sa ho opýtal, či jej zháňa darček na Vianoce, a jemu to proste ušlo. Mal som osem a bolo načase, aby mi to už niekto povedal."
- Luky: "V starom byte mamina každý rok tesne pred skončením večere išla na záchod. V skutočnosti len ukladala darčeky pod stromček. V novom dome to však nevychádzalo, pretože dvere do kúpeľne boli v kuchyni. Preto keď povedala, že ide niečo pozrieť do obývačky, prišiel som na to."
Vianočné rozprávanie - Štedrý večer nastal
História a medzinárodné tradície
Vianoce sú magickým časom ako pre deti, tak aj dospelých. Každý človek je však jedinečný, a preto ich všetci prežívame inak. Najzázračnejšie je pre človeka toto obdobie práve v detstve, keď je zameraný na svoju imagináciu a predstavy. Spája si ich s mnohými príjemnými aspektmi, ako sú napríklad prázdniny, darčeky či pozeranie rozprávok. To všetko prispieva k tomu, že Vianoce sú pre nás akousi motiváciou, niečím, na čo sa môžeme počas celého roka tešiť.
Kúzelnú atmosféru tohto obdobia u detí umocňuje aj viera v to, že darčeky nosí Ježiško alebo ‒ v rôznych kútoch sveta ‒ iná magická postava. Ktokoľvek, kto v dospelosti spomína na Vianoce a na to, aký bol ten čas pre neho krásny, bude pravdepodobne chcieť tento zážitok dopriať aj svojim deťom. Aj to je dôvod, prečo im hovoríme, že darčeky nosí Ježiško. Pokiaľ v neho dieťa verí, jeho nadšenie a očakávanie sa môže veľmi jednoducho preniesť aj na rodičov. „Dospelí sa tak z prípravy sviatku môžu tešiť rovnako. Navyše, je to ideálny čas na trávenie voľných chvíľ práve so svojimi potomkami a robenie spoločných aktivít,“ dodáva psychológ Marek Madro.
Ako to vôbec všetko začalo?
Vianoce sú kresťanský sviatok a v tento deň si katolíci po celom svete pripomínajú narodenie Ježiša Krista. Nebolo to tak vždy. Pôvodne pripadala na 25. decembra slávnosť zimného slnovratu, teda deň znovuzrodenia Slnka. Rímski kresťania začali tento deň sláviť ako vlastný sviatok narodenia Krista, pretože sa Ježiš v Biblii často označuje ako Slnko spravodlivosti. Presný dátum jeho narodenia spred vyše dvetisíc rokov však známy nie je. Podľa Encyklopédie Britannica sa slávenie sviatku 25. decembra po prvý raz odohralo približne v roku 336 v Ríme. Veriaci novonarodeného Ježiša považujú za dar, ktorý nám zoslal Boh Otec. Na znak toho sa ľudia medzi sebou začali obdarúvať rôznymi darmi. Tradícia rozbaľovania darčekov spod stromčeka je súčasťou tohto dňa zrejme už niekoľko storočí.
Magické bytosti nosiace darčeky v rôznych krajinách
Vzhľadom na rôznu kultúru či náboženstvo v iných častiach sveta sa však oslavy Vianoc v rôznych regiónoch a krajinách líšia. Pod vplyvom globalizácie sa k nám dostali rozličné podoby toho, ako tento sviatok môže prebiehať, ale aj to, aké magické postavy vlastne nosia deťom darčeky.
Európa
- Bulharsko: Dedo Koleda
- Rusko: Ded Maróz spolu s vnučkou Sneguročkou
- Nemecko: Christkind alebo Weihnachtsmann
- Maďarsko: Télapó
- Rumunsko: Mos Craciun
- Poľsko: Swiety Mikolaj, Gwiazdor, Gwiazdka, Aniołek, Dziadek Mróz
- Francúzsko: Pere Noel, Pere Fouettard
- Taliansko: Bambino Ges, Babbo Natale (6. január), La Befana
- Španielsko: Papá Noel (Ocko Vianoce), Reyes Magos (Traja králi) - darčeky 6. januára
- Portugalsko: Pai Natal (na Štedrý večer)
- Grécko: Bazil Veľký (1. januára), Santa Claus
- Rakúsko: Christkind
- Česko: Ježíšek
- Maďarsko: Jézuska
- Holandsko: Sinterklaas (s Čiernym Pietom)
- Anglicko: Father Christmas
- Škandinávia (Dánsko, Švédsko, Fínsko, Nórsko, Island): Škriatkovia, Joulupukki (Fínsko, v Laponsku), Julenissen (Nórsko), Jultomten (Švédsko), Jólasveinar (Island - 13 Vianočných chlapíkov)
- Katalánsko (Španielsko), Aragónsko, Mallorca, Andorra, Occitánia (Francúzsko): Tió de Nadal (Vianočné poleno)
Ázia
V ázijských krajinách ľudia väčšinou neslávia vianočné sviatky takým spôsobom ako v Európe či v Amerike. Spájajú ich však s oslavami Nového roka a darčeky nosí deťom kňaz.
Severná Amerika
- USA, Kanada: Santa Claus
Prečo deti veria v Ježiška?
Najdôveryhodnejším zdrojom informácií bývajú pre deti práve rodičia. Predstavujú pre ne vzor toho, ako žiť. Keď je dieťa menšie, nevie toho o svete veľa. Celú jeho predstavu o tom, ako život funguje, mu vytvárajú rodičia a pomáhajú mu zorientovať sa. Preto ak rodič povie, že darčeky pod stromček nosí Ježiško, dieťa nemá dôvod mu neveriť. „To však neznamená, že dieťa nevie rozmýšľať racionálne alebo kriticky. Príde vek, keď už bude mať dostatok informácií na to, aby spoznalo rôzne skutočnosti z iného uhla pohľadu,“ vysvetľuje Madro.
Ako dieťa zistí, že Ježiško darčeky nenosí?
Podľa psychológa na to väčšinou príde samo. Medzi siedmym až deviatym rokom dieťa stráca magické myslenie, teda spôsob ospravedlniť si mnohé veci vo svojej fantázii. Postupne si začína prepájať súvislosti o tom, čo je a čo nie je vo svete možné. Či už je to za pomoci spolužiakov, internetu, knihy alebo nejakého filmu, deti si dokážu získané informácie vyselektovať, pospájať a posúdiť samy. Rozhodujú sa, ktoré z nadobudnutých poznatkov sú v ich vlastnom svete pravdepodobné a ktoré skutočnosti im dávajú zmysel.
Ak sa dieťa rozhodne, že chce poznať, ako sa veci naozaj majú, pravdepodobne sa príde poradiť s rodičmi. Ak ste v role rodiča, na začiatok konverzácie by ste sa mali opýtať niekoľko otázok, ktorými si overíte, či je dieťa naozaj pripravené. „Bolo by dobré sa ich opýtať, či sa o tom naozaj chcú rozprávať, čo by chceli vedieť alebo čo by chceli práve v tejto chvíli počuť,“ vysvetľuje Madro.
Individuálny prístup a komunikácia
Skôr či neskôr si každé dieťa uvedomí, že Ježiško darčeky nenosí. Je v poriadku nechať mu toľko času, koľko potrebuje. Je už len na dieťati, či sa rozhodne podržať si túto fantáziu trošku dlhšie alebo príde za rodičom s informáciou, že už pozná „pravdu“. V mnohých prípadoch je lepšie, ak svojim potomkom necháme čas na to, aby túto skutočnosť zistili samy. Každý z nich je jedinečný, preto by sme mali nechať na nich, kedy budú ochotní vzdať sa svojej fantázie.
„Ak sa rodič aj napriek tomu rozhodne o tom rozprávať, s dieťaťom by mal diskutovať otvorene a úprimne. Je dôležité nechať mu najmä čas na spracovanie informácie,“ vysvetľuje Madro. Tiež je na mieste pýtať sa ho, čo by o tejto problematike chcelo vedieť alebo či nie je niečo, čo by nám chcelo povedať. Ako pri orientovaní sa vo svete dieťa potrebuje našu podporu a pomoc, rovnako ju môže potrebovať aj pri objavení tohto tajomstva. Preto je podľa psychológa dôležité sa o tom porozprávať a nájsť spoločné riešenia, vysvetliť mu, ako to vo svete funguje.
Ak dieťa samo od seba uverí, že Ježiško darčeky nenosí, pravdepodobne to už počulo z viacerých zdrojov. Našlo si dostatok dôkazov a vyhodnotilo, že to tak zrejme bude. Premýšľalo nad tým a došlo k rozhodnutiu. Preto ak to už raz vie, nie je veľmi vhodné presviedčať ho o opaku. Emócie, ktoré to môže vyvolať, sú rôzne. Zaujímavé je, že niekedy bývajú rodičia smutnejší ako ich potomkovia.
Každá rodina má iné zvyky
Nie všetkým deťom rodičia vravia, že darčeky nosí Ježiško. Niektoré vedia, že balíčky spod stromčeka sú od rodičov či iných členov rodiny, a je to pre nich prirodzený fakt. Konflikty však pre ne môžu nastať v kolektíve detí, ktoré veria, že darčeky pod stromček nosí nadprirodzená bytosť. Či sú už presvedčení o jednom alebo o druhom, v oboch prípadoch sú zdrojom tejto informácie rodičia. Každé z nich totiž verí, že práve ten jeho otec a matka ich neklamú a vedia, ako funguje svet. Preto môže v skupine vzniknúť hádka o to, kde je naozaj pravda.
V takom prípade je správna reakcia pedagóga kľúčová. Vedkyňa Kelsey Johnson napísala príspevok pre portál washingtonpost.com, kde sa podelila o skúsenosť svojej dcéry, ktorá už od mala vedela, že darčeky pod stromček dávajú rodičia. V prvom ročníku sa pohádala so spolužiačkou, pretože tá verila, že ich nosí Santa. Pre vyriešenie tohto problému sa dievčatá obrátili na triednu učiteľku. Tá mala možnosť reagovať naozaj rôznymi spôsobmi. Mohla im napríklad povedať, že toto je otázka, ktorú by sa mali opýtať svojich rodičov. Učiteľka však odpovedala, že Santa naozaj existuje. Dcéru vedkyne táto situácia strápnila a nahnevala zároveň. Kelsey Johnson dodáva, že možno sa to zdá ako maličkosť, no v skutočnosti táto skúsenosť podkopala autoritu učiteľky ako zdroj hodnoverných informácií pre zvyšok školského roka.
Či už naše deti veria v jedno alebo druhé, dôležitá je komunikácia. Väčšina z nás si na čas Vianoc zo svojho detstva vždy spomína v dobrom. Bolo to čarovné obdobie, keď sme nemuseli nič pripravovať, nespájalo sa s ním toľko stresu, zhonu, starostí. Vedeli sme si ho užiť a každá vec pre nás bola kúzelná. Je preto prirodzené, že na tento čas spomíname v dobrom. Aj napriek tomu, že teraz už všetci vieme, ako sa objavujú darčeky pod stromčekom, nestratili sme pocit mágie a zázračna.
Aj keď Vianoce slávi väčšina ľudí na Slovensku, dalo by sa povedať, že každá rodina má iné zvyky. Väčšinou si ich prinášame z našich rodín, ale, samozrejme, niekedy sa ich rozhodneme upraviť alebo pozmeniť.
Vianoce ako príležitosť pre hlbšie porozumenie
„Skôr či neskôr si každé dieťa uvedomí, že Ježiško darčeky nenosí. Skúste zaloviť v pamäti - ako ste zistili, že Ježiško darčeky nenosí? Hádam sa vám pri čítaní vybavili spomienky na vaše detstvo v období Vianoc. Určite máte vlastné skúsenosti aj s týmto veľkým zistením a možno si ho rovnako, ako aj ja, nepamätáte.
Mnohí rodičia sa obávajú, že prezradením pravdy o Ježiškovi prídu ich deti o kúzlo Vianoc. Nikdy dieťaťu nevyčítajte jeho vieru v Ježiška ani ho nezosmiešňujte za to, že verilo. Naopak, pochváľte ho za jeho vnímavosť a múdrosť, s ktorou prišlo na pravdu. Vysvetlite mu tiež, prečo je dôležité nechať mladšie deti, aby na pravdu prišli samé, keď budú pripravené. Pravda o Ježiškovi môže byť príležitosťou hovoriť s deťmi o hlbšom význame Vianoc. Rozprávajte sa o tradíciách, o dôležitosti rodiny a o radosti z dávania. Najdôležitejšie je pamätať, že každé dieťa je jedinečné a potrebuje individuálny prístup. Dôverujte svojmu rodičovskému inštinktu a prispôsobte rozhovor potrebám vášho dieťaťa.
Aj keď si s ďalšími prichádzajúcimi Vianocami formulujete vysvetlenia a odpovede, stále sa vynára otázka či už je ten správny čas oznámiť deťom pravdu. Tu sa názory ľudí v mnohom odlišujú, niektorí si dokonca myslia, že vhodný vek je až okolo 10 rokov. Deti však začínajú súvislosti vnímať už oveľa skôr, v predškolskom alebo školskom veku. Ideálny čas teda asi neexistuje, pretože každé dieťa je individuálne. Vhodným časom môže byť keď už sa dieťa začne samé bližšie zaujímať o to, ako to s tým Ježiškom a darčekmi vlastne je. Určite to aj vy poznáte, deti zvyknú mať nespočetné množstvo otázok. Ak chcete deti ešte nejaký čas ponechať v bezstarostnom detskom svete, možnosťou je prejsť k poodhaleniu pravdy postupne. Môžete im vysvetliť, že Ježiško má pred Vianocami veľa práce a preto mu rodičia s darčekmi pomáhajú.
Dôvodom prečo deťom povedať pravdu je, že časom môžu samé prísť na to, že ide o klamstvo a tak to môžu vnímať ako zradu a stratia k nám dôveru. Ďalším dôvodom, je že deti sa môžu dozvedieť pravdu od kamaráta, spolužiaka v škole alebo staršieho súrodenca. To ich môže zastihnúť nepripravené, a o to ťažie sa potom takáto situácia prekvapeným rodičom vysvetľuje. Niektoré deti dokonca rodičov prekuknú samé. Väčšinou začnú niečo tušiť a chápať, že tu niečo nesedí. Deti sú veľmi vnímavé a nás dospelých by ani vo sne nenapadlo, že si zapamätajú napríklad vianočný papier, ktorý kupujeme a ten sa zázračne objaví na darčekoch od Ježiška. Často sa stáva, že deti nájdu ukryté vianočné darčeky alebo rovno pristihnú niektorého z rodičov, ako ich namiesto Ježiška ukladá pod stromček. Samozrejme podozrenie vznikne aj keď toho záhadného pána, ktorý nosí darčeky nikdy nevidia prichádzať a vždy sa mu podarí aj nepozorovane vytratiť sa.
V súvislosti s darčekmi a Bohom, niektorí psychológovia zdôrazňujú, že aj keď deti zistia, že darčeky nosia rodičia, Ježiš môže zostať vnímaný ako ten, kto všetko umožňuje a kto je skutočným zdrojom štedrosti. Týmto spôsobom sa zachová pozitívny obraz Boha a podporuje sa v deťoch viera v štedrosť a dobro. Je dôležité vyhnúť sa negatívnym alebo skúpym vysvetleniam, prečo dieťa nedostalo želaný darček, aby sa nepoškodil obraz Boha v jeho očiach.