Vianoce sú časom, kedy sa na chvíľu zastavíme a spomalíme naše hektické životy. Je to obdobie, kedy sa mnohým plnia sny a cítime v duši príjemné hrejivé teplo. Vianočné sviatky prinášajú ľudí k sebe akosi bližšie a sú považované za najkrajšie obdobie v roku. Všetci sa na ne tešia, avšak aký je ich pravý význam? Pohľad na Vianoce sa mení s tým, ako človek rastie a dospieva, prichádzajúc postupne k ich podstate. Vianoce však nemajú iba jeden pevne stanovený význam; niečo iné znamenajú pre deti, niečo iné pre dospelých.
Viacero Perspektív Vianoc
Kresťanský Pohľad
Pre kresťanov sú Vianoce druhým najdôležitejším a najväčším sviatkom, hneď po Veľkej noci. Symbolizujú príchod Ježiša na tento svet. Narodenie každého dieťaťa je veľkou a radostnou udalosťou, a narodenie dieťaťa, ktoré prinieslo spásu celému ľudstvu, je o to väčšou a radostnejšou udalosťou.
Detský Pohľad
Snáď najviac majú Vianoce rady deti. Tešia sa na množstvo výborných a chutných koláčov, ktoré napečú ich mamy a babičky. Tešia sa na prázdniny a odpočinok od školských povinností, na sneh, stavanie snehuliaka, guľovačku, sánkovačku či lyžovačku. Najviac sa samozrejme tešia na darčeky, ktoré si nájdu pod vianočným stromčekom. Rodičia sa snažia splniť svojim deťom všetky túžby a často minú na darčeky neuveriteľne veľké čiastky.
Pohľad Dospelých
Dospelí vidia zmysel Vianoc v príležitosti stretnúť sa s celou rodinou, obnoviť vzťahy so svojimi blízkymi, a v možnosti urobiť ostatným radosť. Vianočné sviatky sú pre nich časom, ktorý im prináša krásu a pokoj do duše.
Strata Pôvodného Významu a Konzumerizmus
Pre niekoho sú Vianoce sviatky pokoja a radosti, pre iného je to dovolenka, ktorá vďaka vianočnému darčekovému zhonu vlastne ani nie je dovolenkou, pretože si vôbec neoddýchne. Ľudia väčšinou podľahnú materiálnym veciam a zabúdajú na veci duchovné. Zdá sa, že tá pravá podstata Vianoc sa pomaly, ale isto z dnešného sveta vytráca.
Už mesiac pred Vianocami znejú vianočné „melódie“ a obchody sú preplnené všelijakými „modernými vianočnými výstrelkami“. Skrátka Vianoce už dávno nie sú tým, čím bývali v minulosti. Pre mnohých sa už stali symbolom nakupovania, preplnených obchodov a stolov prehýbajúcich sa pod jedlom. Niekedy sa už rodina neschádza pri jednom stole, aby prežila aspoň tento čas roka spolu v pokojných chvíľach. Pre niektorých ľudí je to len príležitosť, ako ukojiť svoje chúťky po nakupovaní či poriadne sa prejesť po akoby pôste.
Často sa odsúvame nábytok, na ktorý sme rok kašľali, a utierame za ním prach, nervózne frfleme pred Vianocami, že ešte nemáme umyté okná a susedia už zdobia stromček. Vianočný zhon sa stáva dominujúcim elementom, kde sa naháňame za dokonalosťou prestretého obrusu a vyleštených príborov, namiesto toho, aby sme sa zamýšľali nad hlbším zmyslom.
Celá história Vianoc - dokumentárny film
Hľadanie Pravej Podstaty Vianoc
Osobný Vzťah k Vianociam
Každý sa musí pozrieť sám na seba a spýtať sa, či ešte dokáže cez Vianoce ráno vstať a ísť do kostola, či sa ešte dokáže obetovať pre rodinu a či sa dokáže vzdať prebytočných materialít, ktoré číhajú na každom rohu a vyčnievajú zo všetkých reklám. Je len na nás, aké si tieto sviatky urobíme. Niektoré veci sú na týchto zimných sviatkoch naozaj krásne a spájajú nás, no niektoré sú priam zdraviu škodlivé a nemajú so sviatkami pokoja a radosti nič spoločné.
Vlastné vnímanie Vianoc môže mať mnoho podôb. Či už sú so snehom alebo bez snehu, s kopou luxusných darčekov alebo so skromnejšími darčekmi - vždy by mali byť sviatkami pokoja, radosti a vzájomnej lásky. Táto skutočnosť by sa nemala meniť. Človek dokáže viac rešpektovať svoje a iných osobitosti, rozhodnutia, správanie, chápať viac niektoré súvislosti a dávať im význam či riešenia.
Podstata Vianoc v Láske a Rade
Podstatou Vianoc je podľa mnohých jediná vec: pripomenutie lásky. Mali by sme ju násobiť, cítiť, rozdávať, zhmotňovať, premietať v duši, srdci a mysli. Tieto čarovné dni sa učíme o to viac vyžarovať lásku okolo seba, ďaleko až do rozľahlého vesmíru ako neprekonateľnú, jedinečnú energiu. Všetky čiastočky okolo našej matky Zeme sa nadšene túlia k sebe a podskakujú od radosti, že láska, ktorá bola našim prvotným darom pri narodení, je opäť vyzdvihnutá do popredia a my ju vyznávame všetkými možnými spôsobmi. To je tá podstata.
Napriek predvianočnému zhonu, Vianoce v sebe nesú krásnu symboliku a každý rok urobia šťastnou nejednu rodinu, ktorá sa vtedy spojí a strávi pár neopakovateľných chvíľ. Telá dostanú zelenú pre oddych, práca jasnú stopku, rozmaznávame svoje chuťové poháriky a užívame si viac času vo vyhriatych domovoch. Pokojne dodržiavajme zvyky, ktoré nám vyhovujú a majú pre nás naozaj význam, ku ktorým nám prehovorí naša duša. Ak má človek v niečom svoj vlastný zmysel, sú to jeho pravé Vianoce.
História a Symbolika Vianočných Zvykov
Pôvod Vianoc: Saturnálie a Zimný Slnovrat
V prapodstate išlo o slávenie znovuzrodenia Slnka, kedy nadišiel zimný slnovrat, sviatok nazývaný Saturnálie, podľa Boha Saturna v starovekom Ríme. Dátum zvykol pripadať k 17. až 25. decembru.
Vznik 25. Decembra ako Dátumu
Cirkev začala sláviť Vianoce v nám známy dátum údajne preto, aby čo najviac pohanov prešlo na katolícku vieru. Historik William Tighe tvrdí, že Cirkev si vybrala na slávenie Vianoc 25. december preto, lebo starí Židia verili, že izraelskí proroci boli počatí v ten istý deň, v ktorý zomreli, a rímski kresťania za Tertuliánových čias vyrátali, že Kristus zomrel 25. marca. K tomuto dátumu pripočítali deväť mesiacov, kedy im vyšiel predpokladaný dátum narodenia Ježiša Krista - 25. december.
Tradičné Vianočné Symboly a Zvyky
Vianoce majú bohatú symboliku a rôzne zvyky, ktoré sa vyvíjali počas stáročí. Mnohé z nich pretrvávajú dodnes a pridávajú sviatkom jedinečné čaro:
- Vianočný stromček: Príbeh o mníchovi v Nemecku hovorí, že stromček symbolizoval Svätú Trojicu vďaka svojmu trojuholníkovému tvaru a ihličiu.
- Vianočné pečivo: V minulosti sa malým koláčikom pripisovala magická moc. Gazdinky ho piekli na Štedrý deň ešte pred východom slnka.
- Advent a farby: Vianočný stôl ladíme väčšinou do červenej a zelenej farby. Červená farba symbolizuje Ježišovu krv, zelená znamená život a večné svetlo.
- Cibuľa a soľ: Predstavujú tradíciu, kedy sa večer na stôl položilo 12 cibuľových šupiek, každá za jeden mesiac, a do každej sa nasypala štipka soli, aby sa veštilo počasie.
- Jablká: Naši predkovia používali jablká na veštenie budúcnosti. Rozkrojenie jablka naprieč a zreteľná hviezdička z jadrovníka symbolizovali zdravie, šťastie a úspech.
- Orechy: Boli jednou z potravín, ktoré dokázali odhaliť budúcnosť. Po večeri si každý z rodiny rozlúskol 4 vlašské orechy; zdravé jadrá veštili zdravie. So škrupinou sa robili lodičky so sviečkou, ktoré sa púšťali po vode a veštili súdržnosť rodiny.
- Med: Radí sa medzi vianočné symboly.
- Hrach: Pridanie zrniečka hrachu do cesta na vianočku malo tiež svoj symbolický význam.
- Šupina pod tanierom: Dáva sa pod tanier či prestieranie na Štedrý deň.
Postava Ježiška: Viera, Výchova a Psychológia
Spirituálna Lož alebo Čarovné Tajomstvo?
Tradícia Ježiška, ktorý nosí darčeky, nás spája s germánskymi krajinami Európy, aj keď tam je už na ústupe. Niektorí rodičia si však kladú otázku, či je táto tradícia „spirituálna lož“, ktorá môže neskôr vážne otriasť vierou detí. Iní veria, že je to krásne tajomstvo, ktoré obohacuje detstvo.
V mnohých rodinách deti so zatajeným dychom čakajú na moment Štedrého večera a dospelí s nimi prežívajú čarovné tajomstvo príchodu Ježiška. Tajomstvo je asi to správne slovo, ktoré sa spája s Vianocami. Keď bol kňaz Juraj Drobný malý, s jeho súrodencami sa snažili vystihnúť chvíľu, keď Ježiško prinesie stromček i s darčekmi, ale nikdy sa im to nepodarilo. Neskôr, keď sa začal podieľať na „pomoci Ježiškovi“, ono „magické prekvapenie“ síce odpadlo, no to čosi tajomné sa tým vôbec nestratilo.
Detská Fantázia a Magické Myslenie
Podľa uznávaného psychológa Piageta prechádzajú deti obdobím magického myslenia od 2 do 7 rokov. V tomto období veria v rôzne neexistujúce bytosti, myslia si, že predmety a zvieratá rozprávajú, a že ľudia majú schopnosť ovplyvňovať javy. Je to veľmi dôležité obdobie vo vývine dieťaťa, plné fantázie a tvorivosti. Predstava, že niekto pod stromček nosí darčeky, im môže byť veľmi prirodzená. Toto obdobie postupne ustúpi približne v čase nástupu do školy.
Výchovný Nástroj a Psychologické Dôsledky
Niektorí psychológovia, ako Ch. Boyle a K. McKay, považujú hru na Ježiška za „balamutenie a nebezpečné klamstvo“. Upozorňujú, že táto tradícia vychádza z klamania deťom, čo môže narušiť vzájomný vzťah rodičov a dieťaťa. Ježiško sa často používa ako výchovný nástroj (napr. „Ak nebudeš poslúchať, Ježiško ti neprinesie darčeky“), čím rodičia čiastočne strácajú kontrolu nad výchovou a zároveň vytvárajú v dieťati strach pred trestom. Výskumy ukazujú, že hrozba trestom a strašenie majú len veľmi malý výchovný efekt.
Ak svojmu dieťaťu hovoríme, že niekto nosí darčeky, keď to v skutočnosti robíme my, časom to zistí a môže na to reagovať negatívne. Ak chceme deti učiť, že klamať sa nemá, ideme sami proti sebe. Ak dieťa začne mať viac otázok, stojí za zváženie prezradiť mu, ako to v skutočnosti je, pretože v tomto období môžu byť citlivejšie a zraniteľnejšie.
Praktické Tipy pre Rodičov
Rodičia sa často zamýšľajú, ako pristupovať k téme Ježiška. Tu sú niektoré možnosti:
- Povedať pravdu a zdôrazniť hodnoty: Povedzte deťom priamo, že darčeky pod stromček dávate vy. Zamerajte sa na to, čím sú Vianoce dôležité, špeciálne, či čarovné pre vás - napríklad časom, keď je celá rodina spolu, alebo prejavom lásky.
- Hra s magickým myslením: Ak je vám blízka tvorivosť a fantázia, no prieči sa vám klamanie, môžete využiť detskú hravosť a magické myslenie. Povedzte im pravdu, ale hrajte sa s nimi, že Vianoce sú čarovné a magické. Rozpovedzte príbeh o tom, prečo máme takéto tradície a čo si nimi pripomíname, kto bol svätý Mikuláš alebo bábätko, čo sa v tieto dni narodilo.
- Podpora bez strašenia: Ak chcete zostať pri tradičnom dávaní darčekov Ježiškom, vyvarujte sa strašeniu detí, že im neprinesie darčeky alebo ich potrestá. Zamerajte sa skôr na odmeňovanie za dobré správanie, alebo ideálne hovorte len o láske a obdarovávaní tých, ktorých máme radi.
- Citlivé vysvetlenie: Je potrebné odhadnúť vhodnú vekovú hranicu, keď treba deťom citlivo vysvetliť, že darčeky dostávajú vďaka rodičom. Vyrovnávanie sa s pravdou a prípadnými nepríjemnými emóciami (sklamanie, hnev) môžu deti lepšie zvládnuť, ak sa to podchytí včas.
Ježiško ako Darca pre Všetkých
Spisovateľ Andrea Paganini si myslí, že realita Vianoc bude taká, ako ju prežijeme. Hlboký dôvod pre obdarovávanie spočíva v narodení Toho, ktorý dáva zmysel nášmu životu. Je dobré, že Ježiško nosí darčeky u rodičov či starých rodičov, ale za podmienky, že ide o pravú a živú realitu, o konkrétnu, osobnú, precítenú prítomnosť. Vianoce máme prežívať, aby bol Ježiškov príchod reálne pochopený a prijatý. Zhmotnené dary sú už potom iba dôsledkom, výrazom lásky, výrazom jeho života v nás a medzi nami. Vytvára sa tak aspoň určitá kultúra, ktorá nespája Vianoce s karnevalovým Santa Clausom, ale s nositeľom tých najpodstatnejších hodnôt.
Mnohé priania adresované Ježiškovi odrážajú hlbšie túžby po nemateriálnych daroch ako sú zdravie, láska, pokoj, rodinná pohoda a mier vo svete. Ľudia si želajú menej konfliktov, viac pochopenia a vľúdnych slov medzi ľuďmi, aby si vážili Zem a starali sa o ňu, aby žiadna živá duša netrpela. Tieto priania zdôrazňujú, že skutočné šťastie sa často nachádza v láske a vo vedomí, že môžeme obdarovať druhých, obzvlášť tých, ktorí to najviac potrebujú.
Pravopis a Používanie Slova „Ježiško“
Slovenský národný korpus ukazuje, že slovo „Ježiško“ má skoro v 100 % výskytov veľké začiatočné písmeno. Keď sa už napíše s malým, autori pre istotu použijú aj úvodzovky. Ježiško s veľkým začiatočným písmenom sa používa, keď máme na mysli Ježiška ako zdrobneninu od Ježiša, čiže vlastné meno. Azda najčastejším spojením tohto druhu je „veriť na Ježiška“, kde veríme v existenciu osoby.
Naopak, výraz „ježiško“ vystupuje v role všeobecného podstatného mena, keď sa píše s malým začiatočným písmenom. Typickým príkladom je aj klasická otázka: „Aký bol ježiško?“ V týchto prípadoch sa jedná o zovšeobecnené vlastné podstatné meno, ktoré sa píše s malým začiatočným písmenom, pretože už nie je myslené ako pomenovanie osoby, ale ako symbol darčekov či vianočnej nádielky.
Štatistiky o Vnímaní Vianoc
Štatistiky ukazujú, že väčšina ľudí vníma Vianoce ako najkrajší sviatok v roku, takto hlasovalo 60 %. Mnohí nezabúdajú na duchovný rozmer Vianoc (18 %). Vianoce ako sviatok pokoja a rodinnej pohody označilo 14 % hlasujúcich. Ako komerčnú záležitosť Vianoce vníma 3 % hlasujúcich, a len 4 % Vianoce neoslavujú. Je len na nás, či podľahneme konzumu a reklamnému ataku obchodov.