Fyzická rozlúčka so zosnulým predstavuje jeden z najťažších okamihov v živote človeka. Podobne ako narodenie či svadba, aj pohreb je neopakovateľným aktom, ktorý sprevádzajú silné emócie. Neraz až na pohrebe si dotknuté osoby uvedomia, že zosnulého už viac neuvidia, nestretnú a jeho život sa skončil.
Náboženské a cirkevné pohreby
Na Slovensku sa k viere v Boha hlási viac ako 80 percent obyvateľstva, čomu zodpovedá aj počet cirkevných pohrebov. Štatistiky za posledné roky ukazujú, že každoročne zomrie približne 52 tisíc obyvateľov. Z toho na katolícku cirkev pripadá okolo 38 tisíc obradov a na evanjelickú cirkev približne 5 tisíc obradov.
Najväčšia, katolícka cirkev, spolupracuje s pohrebnými službami, takže pozostalí si cirkevný pohreb často objednajú priamo u nich. Iné cirkvi, ako napríklad Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV), vyžadujú osobnú návštevu pozostalých alebo obstarávateľa pohrebu na základe Listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí. Po overení zosnulého v registri cirkvi sa dohodnú ostatné podmienky.
Cirkevné poplatky za vyslúženie pohrebu oficiálne nevyberajú. V prípade Katolíckej cirkvi (KC) ide o dobrovoľný príspevok a možnosť objednania ďalších posmrtných bohoslužieb. U ECAV je potrebné doplatiť členské za zosnulého člena cirkvi, ak nie je uhradené, pričom sa pohybuje vo výške približne 10 € za rok, maximálne však za posledných 5 rokov.
Cirkevný pohreb zvyčajne prebieha v priestoroch na to určených, ako je Dom smútku, obradná miestnosť krematória, alebo priamo pri uložení do zeme. Výnimočne sa cirkevný obrad môže konať v kostole (v prípade KC). U ECAV sa podobný spôsob rozlúčky deje formou vopred vyslúženej zádušnej omše. V takmer všetkých prípadoch sa účtuje pozostalým nájom príslušných priestorov.
Občianske pohreby
Svojím priebehom sa občiansky pohreb veľmi nelíši od cirkevného. Pri objednávke spôsobu obradu komunikuje obstarávateľ pohrebu s vybranou pohrebnou službou, ktorá zabezpečí obrad v plnom rozsahu. Počas obradu vedie prítomných rečník (obradník).
Občiansky pohreb sa zameriava na osobnostné črty zosnulého, jeho životné úspechy, záľuby a vzťahy s blízkymi. Často zahŕňa osobné príhovory rodiny, priateľov, kolegov, hudbu, básne či spomienky. Cieľom je vytvoriť rozlúčku, ktorá dáva zmysel rodine a pomáha jej lepšie sa so stratou vyrovnať.
Výber obradu a zvyklosti
Veriaci vo svojich životoch často preferujú príslušnosť k cirkvi. Avšak, aj keď opomenieme život zosnulého podľa cirkevných pravidiel, je potrebné brať do úvahy aj miesto a priestor, v ktorom zosnulý žil, spolu s tými, ktorí ho vyprevádzajú. Zvyklosti, najmä na dedinách a menších mestách, priam zaväzujú pozostalých, aby sa pohreb konal ako cirkevný, bez ohľadu na život zosnulého. V prípade ateistického postoja je táto otázka nepodstatnou.
V oboch prípadoch (cirkevný aj občiansky) bude kňaz alebo občiansky rečník požadovať krátky životopis zosnulého a mená najbližších pozostalých. Pri cirkevných pohreboch je duchovná pomoc často istejšia a rozsiahlejšia, zahŕňajúc rôzne úkony ako pokropenie, príhovor, cirkevné piesne, modlitby, čítanie z Písma, poukázanie na nádej večného života a výzvu k cnostnému životu.
Pri uložení do zeme je zvykom, že prítomní vhadzujú na rakvu v hrobe hrsť zeminy alebo kvetiny.
Legislatíva a predpisy
Na Slovensku zomrie ročne okolo 53 000 osôb. Organizácia pohrebu je závislá od miesta, kde došlo k úmrtiu. V každom prípade je potrebné kontaktovať v čo najkratšom čase pohrebnú službu, ktorá zabezpečí odvoz zosnulého a následné úkony.
Novela zákona č. 131/2010 Z.z. priniesla nové možnosti. Pohrebná služba odbremení pozostalých od organizačných povinností a je im nápomocná v ich ťažkom životnom okamihu. V niektorých prípadoch sa nekoná žiaden pohrebný obrad a na žiadosť pozostalých je zosnulý prevezený priamo do krematória k spopolneniu.
Zákonné predpisy upravujú aj prepravu ľudských pozostatkov. Vozidlo na prepravu musí byť vybavené chladiacim zariadením schopným udržať teplotu do 8 °C. Ľudské pozostatky musia byť oblečené a uložené do rakvy alebo transportného vaku. Pozostatky, ktoré nie sú uložené v chladiacom zariadení, sa musia pochovať do 96 hodín od úmrtia, nie však pred uplynutím 24 hodín. Pozostatky v chladiacom zariadení sa musia pochovať do 14 dní od úmrtia.
Rodičia potrateného alebo predčasne odňatého ľudského plodu môžu požiadať o jeho vydanie pohrebnej službe na pochovanie. Taktiež existujú pravidlá pre prevádzkovanie cintorínov, nájomné zmluvy na hrobové miesta a podmienky pre zrušenie pohrebiska.
POHREBNÍCTVO HLAVATÝ - pohrebné služby, prevozy zosnulých, organizácia pohrebu Liptovský Mikuláš
Praktické aspekty a príprava
Počas prípravy pohrebu musia pozostalí zabezpečiť oblečenie pre zosnulého a odovzdať ho pohrebnej službe. Taktiež je vhodné dohodnúť požadovanú úpravu zosnulého. Pochovanie môže byť do nového hrobového miesta alebo do existujúceho.
V prípade kremácie sa najskôr vykoná rozlúčka, potom spopolnenie a následne uloženie urny, rozptyl alebo vsyp.
Súčasťou prípravy na pohrebný obrad je aj výber a distribúcia smútočného oznámenia. Po pohrebe býva zvykom stretnutie pozostalých - smútočná hostina (kar). Odporúča sa zabezpečiť miesto pre kar vopred, približne hodinu až hodinu a pol po začatí pohrebu.
Nekrológ - osobná rozlúčka so zosnulým - môže byť súčasťou samotného obradu alebo smútočnej hostiny. Účastníkom pohrebu sa odporúča prísť na miesto poslednej rozlúčky 15 minút pred začiatkom.
Potrebný doklad pre zamestnávateľa o organizovaní pohrebu vydáva príslušná matrika ako Potvrdenie o vybavovaní pohrebu. Pozostalí majú nárok na štátnu sociálnu dávku - Príspevok na pohreb.