Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Aj keď sa v kalendári takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja. Zákon č. 241/1993 Z. z. v zásade definuje sviatky ako dni pracovného pokoja.
Väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, ktoré zahŕňajú napríklad činnosti v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne.
Výnimky zo statusu dňa pracovného pokoja
Z pravidla, že sviatky sú dňami pracovného pokoja, existujú dve významné výnimky: 1. september a 28. október. Hoci sú tieto dni podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce nemajú status dňa pracovného pokoja. Z pohľadu miezd a dochádzky sa preto považujú za bežné pracovné dni a nie za dni pracovného pokoja.
1. september (Deň Ústavy SR): Tento deň je naďalej v zákone o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch uvedený medzi štátnymi sviatkami. Avšak, vďaka výnimke upravenej v § 2 ods. 3 tohto zákona, nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody.
28. október: Tento deň má rovnaký status ako 1. september, čo znamená, že nie je považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok podľa Zákonníka práce.
Sviatky a ich vplyv na mzdy a pracovné povinnosti
Jednotlivé sviatky môžu mať pre spracovanie miezd rôzny status a tým aj rôzne dopady na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov.
Štátne sviatky a dni pracovného pokoja
V zmysle zákona č. 241/1993 Z. z. o stravných lístkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, sú sviatky osobitné dni pracovného pokoja, ktoré sa nesmú zamieňať s kalendárnymi nedeľami. Ani Veľkonočná nedeľa, hoci je často uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle tohto zákona. Za sviatky (štátne a ostatné sviatky) sa na účely príplatku za prácu vo sviatok považuje 14 dní v kalendárnom roku.
Medzi tieto sviatky patria:
- 1. január
- 6. január
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj
- 8. máj
- 5. júl
- 29. august
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november
- 17. november
- 24. december (po 12:00 hodine)
- 25. december
- 26. december
Práca vo sviatok
Prácu vo sviatok upravuje Zákonník práce, najmä § 122, ktorý garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na:
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna.
- Nárok na mzdu za vykonanú prácu.
Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia.
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, ale nemôže ho nariadiť. Zamestnanec čerpaním náhradného voľna stráca nárok na mzdové zvýhodnenie, avšak nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu ostáva zachovaný.
Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Pri čerpaní náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške svojho priemerného zárobku.
V pripravovanom návrhu novely Zákonníka práce sa navrhuje, aby sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok považoval za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda (nie náhrada mzdy) v prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou.
Príklady odmeňovania za prácu vo sviatok
Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko príkladov:
Príklad č. 1: Zamestnanec s mesačnou mzdou a prácou nadčas vo sviatok
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. V tomto prípade mu patrí mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nie je podľa Zákonníka práce považovaný za sviatok.
Príklad č. 2: Zamestnanec s mesačnou mzdou a sviatkom počas zatvorenia firmy
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a počas sviatkov nepracuje (firma je zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak je odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Zamestnanec s mesačnou mzdou a prácou vo sviatok s náhradným voľnom
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. pripadol na pondelok. Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude čerpať náhradné voľno, príplatok mu vyplatený nebude, ale bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Sviatky na dni, ktoré nie sú obvyklým pracovným dňom zamestnanca
Ak deň sviatku pripadne na deň, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom zamestnanca (napríklad víkend pre zamestnanca pracujúceho od pondelka do piatka), zamestnanec nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok, pretože mu v tento deň mzda nemohla ujsť. Situácia sa však komplikuje u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase.
Príklad: Zamestnanec pracujúci na 12-hodinové zmeny
Zamestnanec pracuje na 12-hodinové zmeny s nepravidelne rozvrhnutým pracovným časom. Na deň 1. september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Sviatky a mesačná mzda
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň z dôvodu sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň nepracoval.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve však možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Príklad: Zamestnanec s mesačnou mzdou a dohodnutým krátením
Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase 37,5 hodiny týždenne s mesačným platom 600 eur má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za tri neodpracované vianočné sviatky sa jeho mesačný plat zníži o podiel zodpovedajúci pomeru neodpracovaných hodín k fondu pracovného času. K zníženej mesačnej mzde dostane náhradu ušlej mzdy vo výške svojho priemerného zárobku za neodpracované hodiny.
Špecifické situácie a výnimky
Vedúci zamestnanci
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takomto prípade vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie ani na náhradné voľno. Ak bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy.
Toto ustanovenie sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Práca na základe dohôd mimo pracovného pomeru
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári). Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.
Zákaz práce v maloobchode počas sviatkov
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce platí, že v niektoré dni, medzi ktoré patrí aj 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december, nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác, s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a.
Práca v reštaurácii či pohostinstve sa považuje skôr za poskytovanie služby, než za predaj tovaru, preto reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas týchto sviatkov zatvorené.
38. výročie Sviečkovej manifestácie
tags: #je #potrebne #si #odpracovat #sviatok