Prechod medzi jeseňou a zimou je na Slovensku spojený s mnohými pranostikami a tradíciami, ktoré sa viažu k obdobiu od sviatku svätej Lucie (13. decembra) až po Vianoce (24. decembra). Tieto dni boli v minulosti plné magických rituálov a predpovedí, ktoré mali zabezpečiť zdravie, úrodu a ochranu pred zlými silami. Dátum 13. december, sviatok svätej Lucie, patrí medzi najtajomnejšie dni v slovenskom kalendári.
Sviatok svätej Lucie: Pôvod a Význam
Kto bola svätá Lucia?
Lucia, ktorá bola kresťanskou mučenicou zo Syrakúz, je dodnes symbolom svetla. Podľa legendy žila na prelome 3. a 4. storočia v období prenasledovania kresťanov za cisára Diokleciána. Narodila sa zrejme v roku 286 n.l. v Syrakúzach (Sicília, Taliansko) do bohatej rodiny, ktorá ju vychovávala v kresťanskej viere. Ešte ako malé dievča stratila otca. Svoj život zasvätila Bohu a tajne zložila sľub vernosti a večne panenskej nepoškvrnenosti. Svoj sľub ale držala v tajnosti, pretože jej matka Euthícia sa rozhodla, že ju vydá za bohatého pohanského aristokrata.
Lucii sa toto rozhodnutie nepáčilo a voči manželskému zväzku protestovala. Keď jej matka Euthícia ťažko ochorela, presvedčila ju vydať sa na púť k hrobu svätej Agáty do Catanie, kde sa jej vraj pri hrobe zjavila svätica obklopená anjelmi a matku vyliečila. Vtedy sa matke priznala so svojou túžbou ostať zasvätená Bohu a žiť medzi chudobnými. Z vďaky za vyliečenie matka napokon súhlasila a svoj majetok a ušetrené peniaze začali rozdávať potrebným, zároveň zrušili Luciino zasnúbenie.
Jej ohrdnutý nápadník nezniesol jej odmietnutie a zo zášti ju udal ako kresťanku, čo viedlo k jej mučeníctvu. Lucia bola väznená a nútená k obetovaniu pohanským bohom, čo odmietla. Svojej viery sa nevzdala ani pod hrozbou mučenia. Za trest, aby potupili jej česť, ju mali odvliecť na službu do nevestincov, no keď ju chceli odviesť na voze ťahaným záprahom volov, nepohli sa ani o centimeter. S vozom údajne nepohlo ani tisíc vojakov. Keď bolo zrejmé, že k službe v nevestinci nikdy nepríde, rozhodli sa pre alternatívne riešenie, mučenie ohňom. Traduje sa, že mala byť poliata horúcim olejom, močom, či smolou, až jej napokon vrazili meč do hrdla. Nezomrela však skôr ako prijala poslednú eucharistiu. Pred popravou ešte stihla predpovedať pád Diokleciána (ktorý čoskoro naozaj abdikoval) a povolenie kresťanskej viery, o čo sa o pár rokov neskôr postaral Konštantín Veľký. Popravená bola 13. decembra pravdepodobne roku 303 alebo 304.
Meno Lucia a jeho symbolika
Jej meno pochádza z latinského slova lux, čo znamená svetlo. Svätú Luciu si pripomíname 13. decembra. Svetlá a žiariaca - tak by sme mohli preložiť význam mena Lucia. Už v stredoveku Luciu uctievali ako mučenicu a vzývali ju ako ochrankyňu pri rôznych očných chorobách. Podľa tradície jej boli vyrezané oči, no Boh jej ich zázračne vrátil, čo z nej urobilo patrónku slepých a slabozrakých. Rovnako je patrónkou chorých detí, farmárov, kajúcich sa prostitútok, sklenárov, sedlárov, tkáčov, čalúnnikov, krajčírov, kočišov, školníkov, úradníkov, tulákov, spisovateľov, notárov a advokátov. Bývala zobrazovaná v prepásanej tunike s plášťom, často aj v dobovom honosnom odeve so všeobecnými atribútmi ako kríž, kniha či mučenícka palma. K ďalším atribútom patria oči na miske, symbolizujúce jej odmietnutie pohanského nápadníka a sľub čistoty, meč v hrdle, ako znak jej mučeníctva, a lampa ako alúzia jej mena.
Paradox Lucie ako patrónky svetla a bosorky
Je veľkým paradoxom, že horlivá kresťanka sa dodnes v našich končinách považuje za symbol čarodejníc, dokonca za najväčšiu z nich. Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Bolo rozšírené, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. Tento deň, považovaný za najkratší v roku podľa starého juliánskeho kalendára, bol v minulosti opradený mágiou, poverami a pranostikami. V časoch, keď bol 13. december najkratším dňom v roku, sa s ním spájali rôzne magické praktiky, ktoré mali ochraňovať domácnosti a ľudí pred temnotou a zlými silami. Naopak, v západnej Európe, kde sa v deň jej sviatku konajú rôzne lampiónové sprievody, vystupuje Lucia ako nevinná nevesta zahalená celá v bielom, s vencom na hlave a sviecou v rukách.
Stridží Deň a Ochranné Rituály
Najkratší deň a moc zlých síl
Deň svätej Lucie, ktorý pripadá na 13. december, bol pre našich predkov mimoriadne významný. Tento magický deň, nazývaný aj „stridží deň“, bol považovaný za čas, keď mali čarodejnice a iné temné sily najväčšiu moc. Preto sa naši predkovia obracali na starodávne rituály a zvyky, aby ochránili svoje rodiny, domovy a hospodárstva pred zlými silami. Obdobie od Lucie do Vianoc sa nazývalo obdobím „vlády tmy čiernou zimou“, kedy sa všetky zlé sily a bytosti aktivizovali. Ľudia sa pred strigami a bosorkami chránili rôznymi spôsobmi.
Cesnak ako ochrana
Cesnak zohrával na deň svätej Lucie kľúčovú úlohu. Bol považovaný za silný ochranný prostriedok proti zlým silám. V predvečer sviatku, teda 12. decembra, sa jedlo čo najviac cesnaku. Pred večerou si členovia rodiny kreslili cesnakom krížiky na čelo, bradu, uši a zápästia, aby zvýšili jeho ochranný účinok. Na jedálnom stole nesmeli chýbať cesnakové pokrmy - chlieb s cesnakom alebo cesnakové hrianky. Cesnak nechýbal ani pri ochranných rituáloch domov a stajní, spolu s trojkráľovou kriedou a posvätenou soľou sa využívali na kreslenie krížov na dverách príbytkov a maštalí. V takej Honte gazdiné pri kreslení odriekavali „V mene Boha otca i syna…“ a postupovali tak, že pri každých dverách vyriekli aspoň jedno slovo, aby im pri tom text modlitby vyšiel na obchôdzku všetkých dverí.
Rituály pre dom a dobytok
Na Kysuciach bol zvyk vytvoriť z jedľovej vetvičky a obilného klásku akúsi metličku. Do svätenej vody dali kúsok chleba a od Lucie do Vianoc potom kropili touto vodou a metličkou celý príbytok, stajne a maštale. Aby strigy nemohli počarovať dobytok, na ochranu sa kravám a kozám podával cesnak s chlebom. Jedným zo zvykov bolo kravy okiadzať dymom z posvätných rastlín. V okolí Trenčína sa ešte koncom 19. storočia dával do dverí stajne snop slamy. Ak sa chcela striga dostať dnu, musela, kým kohút trikrát nezakikiríkal, spočítať všetky slamky. Inde bolo zvykom dávať nad dvere cibuľu, lebo má vraj deväť koží a cez ne striga neprejde (napríklad na Horehroní).
Hlukom proti zlu
Deň svätej Lucie sa dal pokladať aj za obávaný deň stríg. Ľudia s úmyslom nepustiť do svojich domovov zlé sily robili hluk a zahatávali prístupové cesty. Prezliekali sa do masiek, robili sprievod, kde buchotali na hrnce, aby vyplašili zlo. Pastieri obchádzali dedinu s veľkou trúbou, aby silným trúbením zaháňali bosorky. Mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát a dverí maštalí, aby hrmotom a buchotom odohnali temné sily. Pastieri zas hlasno trúbili, práskali bičmi, pískali na píšťalkách a zaháňali bosorky. Tento ruch sa končil až na krížnych cestách, kde bolo potrebné urobiť krik a hurhaj, lebo tu sa bosorky a strigy stretali. Na strednom Slovensku boli bosorky z chotára vyháňané mládencami, ktorí práskali korbáčmi, pískali na píšťalkách či prstoch. Zvykli aj trúbiť na rohoch či cengať kravskými zvoncami, podstatou bolo spraviť čo najväčší hluk.
Zákazy a povery
Podľa tradície nesmeli ženy na Luciu priasť, tkať ani vykonávať iné domáce práce. Svätá Lucia je považovaná za patrónku poriadku - zvyk káže v tento deň zákaz prania a pradenia. Nemalo sa pracovať na poliach ani v domácnostiach, inak by gazdiné na seba povolali bosorky. V mnohých regiónoch bol zvyk odkladať kolovrátky na povalu alebo do komory. V období od Lucie do Vianoc sa zakazovalo šiť a priasť. Človek, ktorý zákaz porušil a aj tak šil či priadol, buď vedel uniknúť trestajúcej sile démonov, alebo sa tešil ich osobitej priazni. Dvanásteho decembra večer, po západe slnka a celý ďalší deň, nedovolili žiadnej cudzej žene z domu vyniesť mlieko, lebo v tom čase mala prísť pýtať mlieko jedine striga, aby prostredníctvom neho mohla uškodiť krave. V dňoch okolo Lucie sa z gazdovstva nepredávali nijaké produkty a nič sa nepožičiavalo, ani jediné vajce.
Chodenie Lucií: Obchôdzky a Kontrola
Vzhľad a úloha Lucií
Dievčatá, ale aj vydaté ženy sa v tento deň zaodievali za „Lucie“. Zvyčajne po domoch chodievali dve, prípadne štyri. Zahalené celé v bielom, na hlave uviazaná šatka stiahnutá do tváre, aby ich nebolo poznať. Tvár sa zvykla zamúčiť, prípadne ju zakryli bielym tylom, zuby si vyrábali zo zemiakov. Jedna Lucia niesla vedro s vápnom a štetku, ďalšia zase husacie pierka na vymetanie pavučín. Aby ich ľudia nerozpoznali podľa hlasu, bývali ticho a nepreriekli slovka.
Rozmanitosť obchôdzok
Osobité bývali Lucky s tvárami od sadzí (napr. v Kšinnej či okolí Uhrovca). Inde zase Lucie rozdávali sladkosti, alebo chodili len s metlou, prípadne dokonca aj spievali (Závadka). V niektorých lokalitách chodilo luciek aj päť či šesť, jedna s bábikou predstavujúcou dieťa v náručí. Po príchode si sadla a kolísala ju. Druhá akoby umývala podlahu, tretia zisťovala od domácich, či ich deti poslúchali, štvrtá rozdávala sladkosti, alebo napodobňovala maľovanie stien a posledná kropila miestnosti svätenou vodou. Niekde chodievala len jedna lucka a striehla, či niekto nepradie. V takej Hrochoti bývalo zvykom, že lucky kontrolovali, či dospievajúce dievčatá vedia udržiavať poriadok a nie sú lenivé. Dôkladne prezerali kúty a pavučiny. Týmto obradom z domov a dvorov vyháňali temné sily, zlých duchov a všetko zlé, čo sa mohlo rodine prihodiť. Takéto obchôdzky zväčša končili spoločnou hostinou mládencov a dievčat, nazývanou derele. A práve skrz zvyk kontrolovať domáci poriadok majú niektorí tendenciu prisudzovať luckám vinu za nemilú tradíciu predvianočného upratovania.
Luciin Stolček a Odhalenie Stríg
Výroba a účel stolčeka
Jednou z najznámejších tradícií bolo výroba Luciinho stolčeka. S jeho výrobou sa začínalo už na Luciu a každý deň až do Vianoc sa na ňom malo niečo urobiť. Tento drevený stolček sa musel vyrábať presne 12 dní, až do Štedrého večera, pričom sa na ňom pracovalo každý deň. Počas výroby sa nesmelo použiť žiadne klince, iba dláta, lepidlo a čapy. Tento stolček musel byť celý z dreva, bez jediného klinca, či železnej svorky. Využívalo sa najmä smrekové drevo, bukové sa používalo oveľa menej. Jedným z odporúčaní bolo aj to, aby bol stolček čo najjednoduchší, najlepšie s tromi nohami, pretože každý deň sa do spracovávaného dreva mohlo len raz zaťať sekerou. Ten, čo stolček zhotovil, si mal naň sadnúť na Štedrý večer v kostole a uvidieť všetky strigy za oltárom, alebo obrátené chrbtom k oltáru. Takto ich vraj videl aj kňaz, no ten nesmel nič prezradiť. Strigy so sebou nosili aj charakteristické náradie svojej činnosti: tá čo kravám kradla mlieko, držala šechtár na dojenie. Tá, čo z mlieka kradla tučnosť, mala pri sebe maselnicu. Iná zase batoh trávy, či vreteno alebo lopatu na chlieb.
Alternatívne spôsoby odhalenia
Alternatívou k stolčeku býval bič, pletený od Lucie do Vianoc. Bolo potrebné s ním prísť na polnočnú omšu a majiteľ musel používať podobné ochranné prostriedky ako pri stolčeku. V niektorých oblastiach (Južná Honta) sa mal zvedavec o polnoci 24. decembra vybrať so stolčekom na krížnu cestu, kde mal na strigy striehnuť sediac na trojnožke, v ochrannom kruhu z posvätnej kriedy, alebo z lieskovej palice. Inde zase odporúčali sedieť na ňom doma a sledovať sprievod, keď sa šlo do kostola na utiereň. Strigy mali za ním prísť samé.
Ochrana po odhalení
Aby sa pred strigami dotyčný zachránil, musel chytro utekať domov a použiť zopár magických ochranných trikov. Jedným zo spôsobov bolo hádzať za sebou mak, premiešaný s obilím a šošovicou (okolie Nitry). Strigy totiž nesmeli zrno len tak prekročiť a museli ho do posledného zrnka, sťa Popoluška, prebrať a vyzbierať. Niekde sa krom maku sypávali ihly, lebo sa vraj strigy museli pretiahnuť cez ich ušká. V bezpečí bol až pod vlastnou strechou, kde mu už strigy ublížiť nemohli, no aby bol na istom, bolo treba si vôkol seba ešte nakresliť ochranný kruh trojkráľovou kriedou. Ak by sa mu útek nepodaril a strigy by ho chytili, na pupok by mu priložili žeravý uhlík.
Ľúbostné a Iné Veštby
Veštenie budúceho manžela
Na Luciu sa robievali aj ľúbostné veštby. Najrozšírenejší zvyk patrí samozrejme písanie lístočkov s menami dvanástich chlapcov, pričom jeden lístok ostal čistý. Dievča každý večer roztrhalo jeden lístok bez prečítania. Dôležitý bol ten posledný, ktorý prišiel na rad na Štedrý večer, a ktorý mal prezradiť meno jej budúceho manžela. V niektorých častiach Slovenska sa písalo iba desať mužských mien, jedenásty papier bol vyhradený slovu smrť a na dvanásty sa písalo stará dievka.
Jablko a veštenie zdravia/zamestnania
K vešteniu sa využívalo napríklad jablko, z ktorého si malo dievča odhryznúť každé ráno ešte pred východom slnka. Ak jablko začalo po čase hniť, symbolizovalo to, že sa dievča svojho vydaja nedožije. Ak ale na Štedrý večer pri večernom zvonení dievčina vyšla na ulicu a zjedla posledný kúsok, meno prvého chlapca ktorého vtedy uvidela, malo byť meno jej budúceho manžela. V Trenčíne bývalo zvykom schovávať vajíčka znesené na Luciu. Na Štedrý deň, po celodennom pôste a po návrate z kostola, podľa tvaru bielka hádali zamestnanie svojho nastávajúceho. Zamestnanie nastávajúceho trápilo aj dievčatá v Honte, kde k takému vešteniu využívali studňu, po ktorej klopali varechou. Podľa zvuku hádali, čím bude ich zákonitý. Ak buchnutie znelo ako výstrel, mal byť poľovníkom.
Iné veštby na budúci rok
Na Luciu sa v takom Gemeri piekli pre každého člena rodiny bochníček chleba, do ktorého zapichli pierko. Čie pierko v peci zhorelo, ten mal do roka zomrieť. V iných regiónoch (napr. Orava) sa zvyklo dávať do vody čerešňovú vetvičku. Každý člen rodiny musel mať svoju. Čia halúzka do Štedrého dňa rozkvitla, ten sa mal dožiť ďalších Vianoc. Pomocou mlieka sa zisťovalo, či bude mať ich dobytok prírastok. Do pohára s vodou sa kvaplo trošku mlieka z raňajšieho dojenia. Ak mlieko sadlo na dno, mala byť krava teľná. Zaujímavé je aj odporúčanie, ktoré súvisí s magickou silou nocí od Lucie do Vianoc, že treba v topánkach pod pätami nosiť mince, čo má priniesť peniaze v budúcom roku.
TV SEVERKA Na Luciu
Pranostiky od Lucie do Vianoc
Predpovedanie počasia mesiac po mesiaci
V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka. Naši predkovia verili, že aké počasie bolo 13. decembra, také malo byť v januári. Počasie 14. decembra predpovedalo február a tak ďalej, až do Vianoc, ktoré predpovedali počasie v nasledujúcom decembri. Ľudia si v tieto dni zapisovali, aké je počasie. To pomohlo hospodárom a záhradkárom zariadiť sa, aspoň orientačne, so sezónnymi prácami.
Pranostiky o dĺžke dňa a zime
Lucia bola taktiež dôležitým orientačným bodom pre roľný cyklus. Mnohé pranostiky sa spájali s dĺžkou dňa, ktorý bol kedysi podľa starého juliánskeho kalendára považovaný za najkratší:
- Lucia noci upíja, ale dňa nepridáva.
- Svätá Lucia ukazuje svoju moc, lebo prináša najdlhšiu noc.
- Lucia už nájde zimu.
- Svätá Lucia je kráľovnou zimy.
- Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
- Aká Lucia, taká zima.
Dni do zimného slnovratu boli tmavé a studené. Na Luciu platila pranostika, že „Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.“ Po slnovrate sa síce predlžujú dni, no slnko vychádza každý deň trochu neskôr (a zapadá ešte o trochu viac neskôr, preto sa dni predlžujú).
tags: #pranostiky #od #lucie #do #vianoc