Sviatosť krstu predstavuje základný kameň celého kresťanského života, vstupnú bránu do duchovného života a zároveň otvára cestu k prijímaniu ďalších sviatostí. Prostredníctvom krstu sa človek oslobodzuje od hriechov, stáva sa Božím dieťaťom, začleňuje sa do spoločenstva Cirkvi ako Kristov úd a získava účasť na jej poslaní.
Význam a účinky krstu
Krst je prvá a najpotrebnejšia sviatosť, ktorú môže prijať jedine človek, ktorý doteraz nebol pokrstený. Jeho hlavnými účinkami je zmytie dedičného hriechu, odpustenie všetkých osobných hriechov a trestov za ne, znovuzrodenie do nového života v Duchu Svätom, prijatie Božej milosti, teologálnych čností a darov Ducha Svätého. Krstom sa človek zjednocuje s Kristom, stáva sa jeho vykúpeným Božím dieťaťom a začleneným do Cirkvi. Bez krstu nikto nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva, s výnimkou špecifických situácií, ako je túžba po krste alebo obetovanie života na znak viery.
Slovo "krst" pochádza zo starogréckeho slova baptisma (alebo vaptizma), čo znamená ponorenie do vody. V slovenčine je etymologicky príbuzné so slovom "Kristus". Pôvodne sa krst vykonával doslovným ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách, napríklad v rímskokatolíckej, zmenil na poliatie vodou. Táto zmena bola čiastočne podmienená tým, že v počiatkoch kresťanstva sa krstili prevažne dospelí ľudia.
Priebeh a spôsob vysluhovania krstu
Krst sa udeľuje obmytím posvätenou vodou, pričom sa môže jednať o ponorenie alebo poliatie. Hoci sa krst môže udeliť v ktorýkoľvek deň, odporúča sa, aby sa slávil spravidla v nedeľu. Okrem nevyhnutného prípadu (napríklad pri ohrození života) by sa krst mal konať v kostole alebo kaplnke.
Pri obrade krstu sa vykonáva trojité poliatie hlavy krstenca vodou alebo trojité ponorenie do krstného prameňa, vždy po vyrieknutí mien Svätej Trojice: "(Meno), ja ťa krstím v mene Otca (poliatie/ponorenie), i Syna (poliatie/ponorenie) i Ducha Svätého (poliatie/ponorenie)."
K sprievodným obradom krstu patrí zrieknutie sa zlého ducha, vyznanie viery, prijatie symbolu "svetla Kristovho" (krstná svieca) a bieleho rúcha.
Krst dieťaťa
Za dieťa sa v súvislosti s krstom považuje osoba pred dovŕšením siedmeho roku života alebo osoba, ktorá nie je zodpovedná za seba. Aby mohlo byť dieťa pokrstené, je potrebný súhlas jeho rodičov alebo zákonných zástupcov (alebo aspoň jedného z nich) a opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Rodičia sú povinní postarať sa, aby ich dieťa bolo pokrstené v prvých týždňoch po narodení a dbať na to, aby mu nedávali meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu. Pri registrácii krstu je potrebné predložiť rodný list dieťaťa.
V prípade, že dieťa je v nebezpečenstve smrti, môže byť pokrstené bezodkladne. V takom prípade je nevyhnutné nahlásiť krst na príslušnom farskom úrade v čo najkratšom čase.
Krst dospelého
Za dospelého sa v súvislosti s krstom považuje osoba po dovŕšení siedmeho roku života. Aby dospelý mohol byť pokrstený, je potrebné, aby pred miestnym farárom prejavil vôľu prijať krst. Osoby vo veku od 7 do 18 rokov môžu tak urobiť len so súhlasom aspoň jedného z rodičov alebo zákonného zástupcu. Dospelý záujemca o krst musí byť dostatočne poučený o pravdách viery a kresťanských záväzkoch a absolvovať tzv. katechumenát, počas ktorého sa osvedčí v kresťanskom živote. Prípravné stretnutia na krst dospelých zvyčajne začínajú v septembri a na Veľkú noc býva spolu s krstom vyslúžená aj sviatosť birmovania a prvé sväté prijímanie.
Krstní rodičia
Úlohou krstného rodiča je pomáhať krstencovi, spolu s rodičmi ho priviesť na krst a starať sa, aby pokrstený viedol život zodpovedajúci sviatosti krstu a plnil z nej vyplývajúce povinnosti. Krstný rodič by mal byť pre krstenca príkladom v oblasti kresťanskej viery a dodržiavania Božích prikázaní.
Aby niekto mohol byť pripustený na úlohu krstného rodiča, musí spĺňať nasledujúce podmienky:
- Musí byť určený krstencom, jeho rodičmi, zástupcom, alebo farárom a musí mať schopnosť a úmysel plniť túto úlohu.
- Mal by mať zavŕšených minimálne 16 rokov (ak diecézny biskup nestanoví inak).
- Musí byť katolík, pobirmovaný, ktorý už prijal Najsvätejšiu Eucharistiu, a viesť život primeraný viere a úlohe.
- Nesmie byť postihnutý nijakým cirkevným trestom.
- Nesmie byť otcom alebo matkou krstenca.
Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej cirkvi, môže byť pripustený ako svedok krstu, ale iba spolu s katolíckym krstným rodičom.
Vekové obmedzenia a rôzne prístupy ku krstu
Hoci neexistuje striktné vekové obmedzenie pre krst, niektoré cirkvi majú odporúčania týkajúce sa veku, kedy je vhodné krst vykonať. Tieto odporúčania zohľadňujú schopnosť človeka porozumieť významu krstu a slobodne sa rozhodnúť pre vieru.
V katolíckej cirkvi sa tradične uprednostňuje krst v dojčenskom veku, čo je spojené s tradíciou a snahou ochrániť dieťa. V minulosti bola vysoká úmrtnosť novorodencov, a preto sa krst vykonával krátko po narodení, aby dieťa v prípade smrti mohlo byť pokrstené a pochované v posvätenej zemi.
Niektoré protestantské cirkvi, napríklad baptisti a iné evanjelikálne cirkvi, odmietajú krstiť novorodencov. Tvrdia, že človek by mal najprv sám uveriť v Krista, nasledovať jeho učenie a prijať odpustenie hriechov, až potom môže byť pokrstený. Krst je pre nich verejným vyznaním vnútornej viery. Tieto cirkvi sa odvolávajú na biblické texty, ktoré zdôrazňujú potrebu viery pred krstom.
Na druhej strane, katolícka a pravoslávna cirkev, ako aj niektoré protestantské cirkvi (napr. luteránske), krstia aj deti. Odvolávajú sa pritom na biblický text zo Skutkov svätých apoštolov 16, 33: "V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci (aj deti)." Podľa ich interpretácie slovné spojenie "i všetci jeho domáci" zahŕňa aj deti.
Východné cirkvi si v prevažnej miere zachovali pôvodnú prax krstu ponorením, a to aj pri malých deťoch. Zároveň si ponechali prax udeľovania všetkých troch iniciačných sviatostí spolu - krstu, myropomazania (birmovania) a eucharistie.
| Cirkev/Prístup | Odporúčaný vek | Dôvody |
|---|---|---|
| Katolícka cirkev | Dojčenský vek | Tradícia, ochrana dieťaťa pred smrťou, prijatie do spoločenstva Cirkvi |
| Niektoré protestantské cirkvi (napr. Baptisti) | Vyšší vek (po dosiahnutí vedomia) | Osobné rozhodnutie, pochopenie významu sviatosti, slobodné vyznanie viery |
| Pravoslávna cirkev | Dojčenský vek | Podobné dôvody ako v katolíckej cirkvi, silné spojenie krstu s Paschou |
Krst túžby a krst krvi
Okrem riadneho krstenia existujú aj iné formy prijatia do kresťanského života:
- Krst túžby: Zabezpečuje spásu katechumenom, ktorí zomrú pred krstom, napriek tomu, že sa nemohli dať pokrstiť, ale mali úprimnú túžbu po krste a snažili sa žiť v zhode s evanjeliom. Títo sú duchovne pokrstení v okamihu smrti svojou túžbou.
- Krst krvi: Týka sa mučeníkov, ktorí zomreli za vieru v Krista bez toho, aby boli pokrstení. Sú "pokrstení" svojou obetou a smrťou pre vieru.
V prípade neistoty, či bol človek pokrstený, alebo ak bol krst vykonaný nesprávnou formou, môže byť udelený tzv. podmienečný krst.
Zápis o udelenom krste
Po udelení sviatosti krstu sa o tom vykoná zápis v knihe pokrstených vo farnosti, kde sa krst uskutočnil. V prípade, že sa krst uskutočnil mimo farského úradu, je potrebné túto skutočnosť v čo najkratšom čase nahlásiť.