V máji 2023 zaznamenalo Slovensko nárast počtu bankrotov občanov. Celkovo zbankrotovalo 1025 ľudí, čo predstavuje medziročný nárast o 9,63 percenta. V porovnaní s aprílom 2023, kedy bolo evidovaných 796 dlžníkov, májový počet predstavoval nárast o 28,77 percenta. Tieto údaje pochádzajú z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau, ktorá spravuje úverové registre.
Osobitné skupiny dlžníkov a formy oddlženia
Analýza odhalila, že v máji bolo mimoriadne vysoké percento dlžníkov bez domova alebo s trvalým pobytom na úradoch či virtuálnych adresách. Tvorili 14,60 percenta z celkového počtu, zatiaľ čo bežne sa toto číslo pohybuje okolo 11 percent. Z tejto skupiny bolo prvýkrát zaznamenané rovnaké zastúpenie mužov a žien (po 74 osôb). Okrem toho bolo zaznamenaných 18 bankrotujúcich manželských párov a päť príbuzenských väzieb.
V sledovanom mesiaci bolo vyhlásených 1014 konkurzov, čo predstavuje 98,93 percenta z celkového počtu. Len 1,07 percenta dlžníkov (11 osôb) sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového počtu osobných bankrotov v máji 2023 bolo 7,02 percenta (72 osôb) vyhlásených na majetok fyzických osôb a drvivá väčšina, 92,98 percenta (953 osôb), na majetok nepodnikateľov.
Súdy v máji 2023 zároveň zrušili 810 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z osobných bankrotov vyhlásených v máji 2023 bolo 629 pripadlo na mužov a 396 na ženy. Najviac bankrotujúcimi dlžníkmi medzi mužmi boli tridsiatnici (30,21 percenta) a medzi ženami tridsiatničky (27,78 percenta).
Zatvorenie školy v Šrobárovej a problémy vidieckych obcí
Na pozadí ekonomických udalostí sa objavujú aj sociálne problémy. K 31. decembru 2022 bola z národnej siete škôl vyradená základná škola v obci Šrobárová v okrese Komárno, a to z dôvodu nedostatku žiakov. Posledné dve deti nastúpili do školy na jeseň predchádzajúceho roka. Obec Šrobárová, založená v roku 1926, má bohatú históriu spojenú s kolonistami a premenovaním na počesť Vavra Šrobára. Napriek krásnemu okoliu s blízkosťou kúpaliska Patince, rímskej pevnosti Kelemantia či hvezdárne v Hurbanove, obec čelí problémom s nedostatočnou zdravotnou starostlivosťou a absenciou zariadenia sociálnych služieb.
Situácia v Šrobárovej poukazuje na širší problém "púští" na Slovensku, ktoré sa netýkajú len zdravotníctva, ale aj dostupnosti základných potravín a dopravnej infraštruktúry. Zrušenie autobusových liniek z dôvodu nízkej využiteľnosti a absencia pracovných príležitostí pre mladých ľudí, spôsobená zánikom roľníckych družstiev, vedie k odlivu mladej generácie. Tým sa v malých obciach stráca generačná nadväznosť a starší obyvatelia zostávajú bez adekvátnej starostlivosti.
Starosta obce Ján Šušoliak potvrdil, že rozhodnutie o zrušení školy, prijaté zastupiteľstvom obce v októbri 2022, bolo ekonomicky motivované. Nedostatok žiakov a nutnosť zabezpečiť dochádzku do susednej obce Marcelová viedli k tomuto kroku. Starosta odmietol akékoľvek národnostné dôvody a zdôraznil, že v obci nebol problém so slovensko-maďarskými vzťahmi. Súhlasné stanoviská k zrušeniu školy vydali aj Regionálny úrad školskej správy v Nitre a Štátna školská inšpekcia.
Problém malých obcí, ktoré sa postupne menia na "dediny duchov", nie je novou záležitosťou a pretrváva naprieč vládami. Napriek tomu, že obce často disponujú peknými kultúrnymi domami či vynovenými kostolmi, chýbajú v nich ľudia. Zatvorené krčmy, kde sa kedysi stretávali miestni obyvatelia, a opustené predajne potravín, ktoré dostali poslednú ranu počas pandémie, len podčiarkujú túto realitu. Návrat pojazdných predajní je vnímaný ako krok späť. Malé obce sa stávajú miestami, kde sa domy predávajú za zlomkové ceny, zarastajú burinou a sú odrezané od základnej infraštruktúry, ako je kanalizácia a voda.
Energetická chudoba a nová európska penzia
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prepočítal potenciálny dopad energetickej chudoby na Slovensku. Podľa ich modelu by sa do energetickej chudoby mohlo ocitnúť až 24 percent domácností, čo predstavuje viac ako 443 tisíc z celkového počtu približne 1,8 milióna domácností v roku 2020. Energetická chudoba je definovaná ako situácia, kedy domácnosti po úhrade nákladov na energie a vodu zostane menej ako 1,5-násobok sumy životného minima.
Slovensko zároveň ako prvá krajina v Európskej únii zavádza celoeurópsky dôchodkový produkt (PEPP). Tento produkt, ktorý má prispieť k zvýšeniu konkurencie na trhu dobrovoľného dôchodkového sporenia, ponúka nižšie poplatky, je prenositeľný a podlieha európskej legislatíve s možnosťou drobných národných úprav. PEPP vychádza z nariadenia Európskeho parlamentu z roku 2019 a je určený pre všetkých obyvateľov EÚ, nezávisle od pracovného pomeru. Cieľom je zabezpečiť dodatočný príjem v starobe popri štátnom dôchodku a národných doplnkových pilieroch.
Sporitelia si môžu do PEPP prispievať sami alebo prostredníctvom zamestnávateľa. Produkt môžu poskytovať rôzne finančné inštitúcie, ako banky, poisťovne či investičné spoločnosti, ktoré musia preukázať transparentnosť rizík a potenciálneho zhodnotenia úspor. PEPP bude pod dohľadom národných orgánov a Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), čím sa má zabezpečiť jeho nezávislosť od politických vplyvov jednotlivých vlád.
Spomienka na vznik Československa a ekonomické zaostávanie
Slovensko si pripomína vznik prvej Československej republiky (ČSR) ako štátny sviatok. Dňa 28. októbra 1918 prijal Národný výbor československý v Prahe zákon o utvorení samostatnej ČSR a prevzal štátnu moc. Tento krok znamenal radikálnu zmenu pre Slovákov, ktorí mali sformulovaný národný politický program už od polovice 19. storočia, vychádzajúci z požiadavky slovenskej samosprávy v rámci Uhorska. Vypuknutie prvej svetovej vojny oživilo slovenskú otázku a najvýhodnejším riešením sa ukázalo vytvorenie československého štátu, podporovaného slovenskou komunitou v USA a zahraničným odbojom na čele s Tomášom Garrigue Masarykom.
Kľúčovými momentmi pri vzniku ČSR boli Clevelandská dohoda (1915), vznik Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži (1916) s účasťou Milana Rastislava Štefánika, ako aj úspechy československých légií. V máji 1917 českí politici žiadali spojenie českých krajín so Slovenskom, čo podporil aj slovenský politik Vavro Šrobár. Pittsburská dohoda (1918) podpísaná predstaviteľmi Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Masarykom, ako aj Washingtonská deklarácia (1918) deklarovali snahu o vytvorenie spoločného a demokratického štátu. Dočasná československá vláda vznikla 14. októbra 1918 a 28. októbra 1918 bola prijatá dočasná československá vláda, pričom Národný výbor v Prahe vydal zákon o vzniku ČSR. Mierové zmluvy ako Versaillská, Saintgermainská a Trianonská potvrdili existenciu ČSR a jej hranice.
Ekonómovia poukazujú na nepriaznivý vývoj životnej úrovne na Slovensku. Krajina už nedobieha priemer Európskej únie, čo bolo badateľné už pred pandémiou a zaostávanie sa prehĺbilo. Ukazovateľ hrubého domáceho produktu (HDP) na osobu v parite kúpnej sily, ktorý medzinárodne vyjadruje životnú úroveň, ukazuje dlhodobé zaostávanie Slovenska za európskym priemerom. Príčinou je nízka produktivita, ktorá sa premieta do nižších kompenzácií zamestnancov a disponibilných príjmov, a tým aj do nižšej úrovne spotreby.
Vysoká inflácia v súčasnosti predstihuje rast platov, čo vedie k poklesu kúpnej sily peňazí. Očakáva sa, že situácia sa zlepší až v roku 2024, keď by mala inflácia výrazne spomaliť. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ohľadom tzv. rodinného balíčka ministra financií Igora Matoviča naznačuje, že najviac z neho profitujú najbohatšie rodiny. Opatrenia sa dotknú štvrtiny rodín s deťmi, pričom najchudobnejšie rodiny by mali v roku 2023 zaznamenať mesačný príjem vyšší o 23 eur. Priemerný peňažný vplyv je v vyšších príjmových kategóriách vyšší.
Osobnosti a médiá
Od 11. septembra sa na obrazovkách ČT24 objaví aj Slovenka Jana Ďuďáková. Predtým pracovala ako redaktorka ranného spravodajstva televízie Markíza. Svoje skúsenosti si rozšírila polročným pobytom v Austrálii, kde si počas štúdia na Western Sydney University vyskúšala prípravu reportáží pre austrálske rádio SBS. Absolvovala stáž v redakcii tvnoviny.sk, pracovala v Rádiu Expres a moderovala správy v Rádiu Viva. V roku 2020 bola vybraná do letnej školy novinárčiny na Oxfordskej univerzite.
Jurajova lajfka: dnes špeciálny hosť Michal Kiča!
V kontraste s pozitívnymi správami o rozvoji médií a sociálnych produktov, objavili sa aj kontroverzné udalosti. Argentínsky moderátor Santiago Cúneo na internetovej televízii Canal 22 privítal správu o úmrtí britskej kráľovnej Alžbety II. nadšeným potleskom a otváraním šampanského, pričom zosnulú kráľovnú označil za "Satanovu dušu" a nového kráľa Karola III. nazval "hlupákom".
tags: #jana #dudakova #markiza #narodeniny