Prikázané sviatky, práca a povinnosti

Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť **nedeľa**, vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme aj **prikázané sviatky**.

Význam prikázaných sviatkov v Katolíckej cirkvi

Prikázané sviatky sú v Katolíckej cirkvi dni, v ktoré sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši a zdržať sa prác a činností, ktoré by bránili sláveniu Božieho kultu, radosti Dňa Pána alebo potrebnému telesnému a duševnému odpočinku. Táto povinnosť vychádza z cirkevného práva a dlhodobej tradície Cirkvi.

Kódex kánonického práva o prikázaných sviatkoch

Základné ustanovenia o prikázaných sviatkoch upravuje Kódex kánonického práva z roku 1983, najmä v kánonoch 1246 až 1248.

• Kán. 1246 - § 1: Nedeľa, v ktorú sa slávi veľkonočné tajomstvo, sa má podľa apoštolskej tradície zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok.
• Kán. 1246 - § 2: Konferencia biskupov môže po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice niektoré z prikázaných sviatkov zrušiť alebo ich preniesť na nedeľu. (Na Slovensku sa sviatok svätého Jozefa neslávi ako prikázaný sviatok.)
• Kán. 1247: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na svätej omši a zdržať sa tých prác a činností, ktoré prekážajú vzdávaniu úcty Bohu, radosti vlastnej Dňu Pána alebo potrebnému duševnému a telesnému oddychu.

Teologický základ dňa Pána

Desiate prikázanie Desatora pripomína posvätnosť soboty. Písmo pripomína stvorenie: „Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval.“ Boh zveril Izraelu sobotu, aby ju zachovával na znak neporušiteľnej zmluvy. Božie konanie je vzorom pre ľudské konanie. Ak Boh „odpočíval“ v siedmy deň, aj človek má „prestať pracovať“ a nechať aj iných, najmä chudobných, aby „si oddýchli“. Sobota prerušuje každodenné práce a umožňuje oddych. Ježiš nikdy nenarúša posvätnosť tohto dňa, ale s autoritou mu dáva autentický výklad: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ Kristus dovoláva, že v sobotu je dovolené robiť dobre, a nie zle, zachrániť život, a nie ho zničiť. Sobota je dňom Pána milosrdenstva a uctievania Boha.

Ježiš vstal z mŕtvych „prvého dňa v týždni“. Ako „prvý deň“ pripomína deň Kristovho zmŕtvychvstania prvé stvorenie. Ako „ôsmy deň“, ktorý nasleduje po sobote, znamená nové stvorenie, ktoré sa začalo Kristovým zmŕtvychvstaním. Pre kresťanov sa stal prvým zo všetkých dní, prvým zo všetkých sviatkov, **dňom Pána** (po grécky he kyriake hemera, po latinsky dies Dominica), čiže nedeľou.

Nedeľa sa zreteľne líši od soboty, po ktorej každý týždeň časovo nasleduje, a pre kresťanov nahrádza jej obradný predpis. V Kristovej Veľkej noci nedeľa završuje duchovnú pravdu židovskej soboty a zvestuje večný odpočinok človeka v Bohu. Slávením nedele sa zachová morálny predpis prirodzene vpísaný do ľudského srdca, ktorým „sa prikazuje vonkajší kult Boha na znak spoločného dobrodenia, ktoré sa týka všetkých“.

Prikázané sviatky na Slovensku

Podľa Direktória pre omše a osobitného kalendára diecéz na Slovensku sú prikázanými sviatkami každá nedeľa a ďalej tieto dni:

1. 1. január - Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
2. 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi). Cirkev si v tento deň pripomína udalosť, keď sa Kristus zjavil národom prostredníctvom troch mudrcov.
3. Štvrtok po šiestej veľkonočnej nedeli - Nanebovstúpenie Pána. Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
4. Štvrtok po Nedeli Najsvätejšej Trojice - Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi. Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
5. 29. jún - Svätých Petra a Pavla, apoštolov. Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo roku 67.
6. 15. august - Nanebovzatie Panny Márie. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
7. 1. november - Všetkých svätých. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
8. 8. december - Nepoškvrnené Počatie Panny Márie. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
9. 25. december - Narodenie Pána. Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.

Povinnosti veriacich

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. Okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Táto povinnosť vychádza z cirkevného práva a dlhodobej tradície Cirkvi. Účasť na slávení nedeľnej Eucharistie je svedectvom príslušnosti ku Kristovi a jeho Cirkvi a vernosti voči nim. Veriaci tak dosviedčajú svoje spoločenstvo vo viere a láske. Spoločne vydávajú svedectvo o Božej svätosti a o svojej nádeji na spásu.

Povinnosť účasti na svätej omši v prikázaných dňoch vyplýva z Pätora cirkevných prikázaní. Túto povinnosť splní aj ten, kto sa zúčastní na svätej omši v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň alebo večer predchádzajúceho dňa (Kánon 1248 § 1). Povinnosť nie je len mechanická účasť, ale aktívna účasť na eucharistickom slávení.

Výnimky z povinnosti

Veriaci sú povinní zúčastniť sa na slávení Eucharistie v prikázaných dňoch, ak len nie sú ospravedlnení z vážneho dôvodu (napríklad choroba, starostlivosť o dojčatá) alebo dišpenzovaní vlastným farárom. Táto prax kresťanského zhromaždenia pochádza zo začiatku apoštolských čias. List Hebrejom pripomína: „Neopúšťajme naše zhromaždenia; ako to majú niektorí vo zvyku, ale navzájom sa povzbudzujme.“

Praktické aspekty zachovávania prikázaných sviatkov

Kňazi Peter Paľovčík (gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik) a Jozef Žvanda (kňaz z ružomberského Univerzitného pastoračného centra) sa vyjadrili k viacerým praktickým otázkam týkajúcich sa zachovávania prikázaných sviatkov.

Čo znamená svätiť sviatočný deň?

Podstatou nedele nie je len návšteva chrámu, ale aj odpočinok, ktorým posväcujeme čas. „Posvätiť siedmy deň je veľmi dôležité pre normálny rozvoj človeka a zároveň v nedeľu oslavujeme Boha pre Kristovo zmŕtvychvstanie,“ uvádza Peter Paľovčík. Nedeľa má byť dňom odpočinku a zasvätenia, keď cez Božie slovo a Eucharistiu budujeme spoločenstvo s ďalšími ľuďmi a umožňujeme odpočinok aj iným.

Svätiť sviatočný deň znamená aj nájsť si v priebehu tohto dňa čas na osobnú modlitbu, na čítanie Svätého písma či inej duchovnej literatúry. Zároveň to znamená, že sa ako rodina presunieme od eucharistického stola k rodinnému stolu, kde sa spolu aspoň raz týždenne zídeme a spolu v nedeľu obedujeme. Znamená to aj, že v tento deň navštívime svojich starých rodičov alebo chorých, že pôjdeme na spoločnú prechádzku. Dôležité je dbať na to, aby sme nedeľu neprežili len v individuálnom záujme mimo rodiny.

Povolené a nevhodné práce v nedeľu a sviatok

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sa veriaci majú zdržiavať vykonávania takých prác a činností, ktoré sú na prekážku povinnému Božiemu kultu, radosti vlastnej dňu Pána, konaniu skutkov milosrdenstva a potrebnému zotaveniu ducha i tela. Od malička nás učili, že v nedeľu sa nemá pracovať, no v praxi vidíme, že ľudia, aj kresťania, vykonávajú prácu aj v nedeľu.

• Nevyhnutné práce: Ide o práce ako služba lekárov, zdravotných sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov, ďalej služba hasičov či policajtov a pracovníkov v nepretržitých prevádzkach, ktoré sú životne dôležité (napríklad prevádzka elektrární či vodární), a tiež práca v poľnohospodárstve, pri kŕmení zvierat.
• Práca v záhrade: Práca v záhrade v nedeľu nemusí byť problémom, zvlášť pre ľudí, ktorí počas celého týždňa pracujú duševne. Môže byť vhodným relaxom, no treba brať ohľad na okolie, aby sme nikoho nepohoršili. Nemali by sa v nedeľu používať hlučné stroje, aby sme susedov nevyrušovali, pretože nedeľa si zaslúži ticho a pokoj.
• Štúdium: Učenie a štúdium je pre žiakov a študentov prácou, a preto by si mali v nedeľu od učenia oddýchnuť. Aj keď je to v praxi často inak, ak by študenti priebežne študovali, možno by v nedeľu študovať nemuseli. V prípade skúškového obdobia je oprávnené využiť aj nedeľu na štúdium, avšak nikdy by sa nemalo vynechať slávenie svätej omše ani spoločný rodinný obed, a predsa je potrebné si aj trocha oddýchnuť. Nie je správne pravidelne v nedeľu doháňať to, čo bolo zanedbané počas týždňa.
• Práce v obchodných reťazcoch: Odporúča sa, pokiaľ je to možné, práci sa vyhnúť. V človeku nemá prevyšovať túžba po zisku. Za jednoznačný problém sa označuje také konanie, keď si človek dobrovoľne nechá pracovné povinnosti na nedeľu.

Nakupovanie v nedeľu a sviatok

Podľa Petra Paľovčíka existujú výnimočné situácie, v ktorých by nákup nevidel ako tragédiu, pokiaľ nejde o zvyk. Každý rozumný človek vie zvážiť okolnosti, či je to nevyhnutné. Výnimočne môže byť prípustná návšteva obchodu aj v situácii, keď príde nečakaná návšteva a pre dobro hostí sa niečo kúpi. Oslovení kňazi sa zhodujú, že veľké nákupy v nedeľu nie sú v poriadku. Kňaz Jozef Žvanda upozorňuje na riziko, keď sa ľudia pri nedeľnom nákupe zbytočne vystresujú.

Prikázané sviatky a pracovné právo na Slovensku

Sviatok je v zmysle slovenskej legislatívy považovaný za deň pracovného pokoja, kedy nie je zamestnávateľ v zásade oprávnený vyžadovať od zamestnanca prácu. Základným pravidlom práce počas sviatkov je dobrovoľnosť tejto práce, ktorá predpokladá dohodu medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Proti vôli zamestnanca je zamestnávateľ oprávnený nariadiť prácu počas sviatkov iba výnimočne a v nevyhnutných prípadoch, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť v zásade len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni.

Zákaz práce v maloobchode

Zákonník práce pozná aj dni pracovného pokoja, počas ktorých je práca absolútne zakázaná, t.j. zamestnávateľ nielenže nemôže prácu jednostranne nariadiť, ale počas týchto dní nemôže výkon práce so zamestnancom ani s jeho súhlasom dohodnúť. Konkrétne sa jedná o výkon práce v dňoch:

• 1. januára
• Vo Veľký piatok
• Vo Veľkonočnú nedeľu
• 24. decembra po 12.00 hodine
• 25. decembra
• 26. decembra

Tento zákaz sa vzťahuje na maloobchodný predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác, s výnimkou maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce (napr. čerpacie stanice, lekárne, predaj na letiskách a pod.). Pokiaľ ide o zákaz maloobchodného predaja, tento sa vzťahuje výlučne na pracovnoprávne vzťahy. Dôvodová správa k tejto právnej úprave z roku 2008 uvádza, že práca v predajniach počas sviatkov bráni zamestnancom venovať sa rodinám a deťom, čo je v rozpore s garantovanou ochranou manželstva, rodičovstva a rodiny v Ústave SR.

Pracovnoprávne dôsledky

Ak zamestnanec v tento deň nepracuje preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, uplatní sa § 122 ods. 3 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ pri plánovaní pracovných zmien určil zamestnancovi pracovnú zmenu aj na deň, na ktorý pripadla Veľkonočná nedeľa, no z dôvodu uplatnenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce (pri maloobchodnom predaji platí zákaz práce) zamestnanec tento deň nemohol odpracovať, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa. Na takúto situáciu sa aplikuje § 142 ods. Zákonníka práce. Pre objektivitu treba dodať, že existujú mzdové zvýhodnenia za prácu vo sviatok, resp. náhrady mzdy alebo mzda, na ktorú majú nárok aj v daný sviatok nepracujúci.

Sociálny a etický rozmer sviatočného dňa

Rodinné potreby alebo veľká spoločenská užitočnosť sú oprávnenými dôvodmi na ospravedlnenie od zachovania príkazu o nedeľnom odpočinku. Veriaci majú dbať na to, aby oprávnené ospravedlnenia neviedli k návykom, ktoré by škodili náboženstvu, rodinnému životu alebo zdraviu. Kresťania, ktorí disponujú voľným časom, majú pamätať na svojich bratov, ktorí majú tie isté potreby a práva, a nemôžu si dopriať odpočinku pre svoju chudobu a biedu. Kresťanská nábožnosť už tradične venuje nedeľu dobrým skutkom a pokorným službám chorým, telesne postihnutým a starcom. Kresťania majú svätiť nedeľu aj tým, že svojej rodine a svojim blízkym venujú čas a starostlivosť, ktoré im ťažko môžu venovať v iných dňoch týždňa.

Svätiť nedele a sviatky vyžaduje spoločné úsilie. Každý kresťan sa má vyhýbať tomu, aby bez potreby ukladal iným to, čo by im prekážalo zachovať deň Pána. Ak zvyklosti (šport, pohostinské služby atď.) a spoločenské povinnosti (verejné služby atď.) vyžadujú od niektorých ľudí nedeľnú prácu, každý si má zodpovedne vyhradiť dostatočný čas na zotavenie. Veriaci majú s umiernenosťou a láskou dbať na to, aby sa vyhli výčinom a násilnostiam, ktoré niekedy vznikajú pri masových zábavných podujatiach. Aj napriek ekonomickým ťažkostiam má verejná moc dbať o to, aby zaistila občanom čas určený na odpočinok a Boží kult. Pri rešpektovaní náboženskej slobody a spoločného dobra všetkých sa kresťania majú pričiniť o to, aby nedele a prikázané cirkevné sviatky boli zákonom uznané za sviatočné dni. Kresťania majú dávať všetkým ľuďom verejný príklad modlitby, úcty a radosti a obhajovať svoje tradície ako cenný prínos k duchovnému životu ľudskej spoločnosti.

tags: #prikazany #sviatok #nerobit