Vianoce sú bezpochyby jedným z najobľúbenejších sviatkov vo svete. Každý rok sa tešíme na čarovnú atmosféru, rodinu, vôňu dobrôt a ozdobovanie stromčeka. Deti, a aj mnohí „veľkí“ sa na Vianoce najviac tešia kvôli množstvu darčekov. Dnešné životné situácie popretkávané krásnymi i ťažkými okolnosťami nás ľudí vedú na cestu hľadania zmyslu života. A je to dobre. Hľadať a nájsť pravý zmysel života. Pre kresťanov sú Vianoce dňom, kedy si pripomínajú predovšetkým narodenie Ježiša Krista. Je to deň, kedy si veriaci kresťania pripomínajú historický okamih narodenia vteleného večného Slova, Božieho vtelenia, sviatky vykúpenia, pokoja a lásky.
Historický pôvod Vianoc a dátum narodenia Ježiša
Kresťanská adaptácia pohanských sviatkov
Pôvod vianočných sviatkov siaha do 4. až 3. storočia a existuje niekoľko jeho verzií. Podľa jednej sa slávilo Kristovo narodenie 25. decembra ako kresťanská odpoveď na pohanskú oslavu nepremožiteľného slnka - sýrskeho božstva, pod ktorým chcel rímsky cisár Aurelián od roku 274 zjednotiť svoju ríšu. Slávilo sa okolo zimného slnovratu, kedy sa končia stále dlhšie noci a začína sa predlžovať deň. V Rímskej ríši boli stále veľmi populárne staré pohanské kulty, pričom tri z nich mali svoje dôležité sviatky práve 25. decembra. Prvým bol kult boha Mithru, čo bolo pôvodom perzské božstvo, populárne najmä v armáde a medzi vyššími vrstvami rímskeho obyvateľstva. Pre presadenie kresťanstva medzi masou bolo potrebné spraviť kresťanstvo populárnym - spojiť ho s ľudovými zvykmi a rituálmi, ktoré mali v tom čase už dlhú tradíciu. Privlastnenie si týchto sviatkov kresťanstvom mu umožnilo splynúť s pôvodnými pohanskými tradíciami a získať si tak popularitu medzi širokými masami.
Diskusia o dátume narodenia Krista
Svätý Otec Benedikt XVI. v knihe Duch liturgie však s touto interpretáciou nesúhlasí a odvodzuje termín aj myšlienkovú náplň Vianoc od 25. marca, ktorý sa podľa tradícií rozšírených v staroveku chápal ako deň Kristovej smrti, počatia, ale aj stvorenia sveta. Kristovu smrť kladie na 25. marec tradícia, o ktorej máme správy od prelomu 2. a 3. storočia u Tertulliána. Zároveň sa rozvíjala aj tradícia, podľa ktorej bol tento deň prvým dňom stvorenia a 28. marec, štvrtý deň, kedy bolo stvorené slnko, dňom Kristovho narodenia. Ešte v priebehu 3. storočia sa však 25. marec ustálil ako dátum Kristovej smrti aj Kristovho počatia, a tak sa deväť mesiacov nato slávil 25. december ako deň narodenia. Samotné slávenie Vianoc ako sviatku narodenia Ježiša Krista sa začalo formovať v 4. storočí nášho letopočtu. Prvé zaznamenané slávenie Vianoc v Ríme pochádza z roku 336.
Presný dátum narodenia Pána známy nie je. Slávenie 25. decembra ako dňa narodenia Ježiša Krista je doložené po prvý raz z roku 336 v Ríme. Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. V evanjeliu sa totiž spomínajú v súvislosti s Ježišovým narodením aj pastieri a ich stáda, ako spolu nocujú pod holým nebom. Podľa mnohých biblických učencov, pastieri nepasú svoje stáda v decembri. Niektorí si preto myslia, že narodenie Krista v skutočnosti pripadá skôr na apríl alebo máj, iní hovoria aj o októbri. Podľa odborníkov sa Ježišovo narodenie datuje zhruba do obdobia roku 6 až 4 pred naším letopočtom.
Evanjeliové svedectvá a historické fakty
Vianoce sa na celom svete považujú za kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista. Takisto sa v niektorých krajinách oslavujú v tomto období sviatky pokoja a mieru. Tieto sviatky sú slávené miliardami ľudí na celom svete. V tomto období si väčšina ľudí pripomína narodenie Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa a tiež v tomto období ľudia utužujú svoje vzťahy a rodiny. Musíme sa vrátiť o niečo viac ako 2000 rokov späť do stajne v Betleheme, v Izraeli. Toto malé dieťa bol Ježiš Kristus a my dnes slávime Vianoce práve preto, že sa On narodil. Ježišovo narodenie má pre kresťanov duchovný význam. Symbolizuje príchod spásy a nádeje pre hriešne ľudstvo. Práve tento moment - narodenie Božieho Syna v jednoduchosti a pokore - sa stal základom kresťanských Vianoc.
Dôvodom, prečo je Ježiš tak kontroverznou postavou, je to, že o sebe tvrdil, že je Božím Synom. Tým, že sa vyhlasoval za Božieho Syna, vlastne vyhlasoval, že je Bohom. V Biblii je viac ako 300 proroctiev, ktoré boli o Kristovi vyslovené stovky rokov pred tým, než sa narodil. A všetky sa naplnili presne tak, ako boli zapísané. Jedna vec, ktorá vyplýva zo štúdia Ježišovho života je zrejmá: bol niekým výnimočným. Konal zázraky ako nikto iný v dejinách a skrze nich ukazoval svoju vládu nad morom, vetrom a prírodnými živlami.
Vianoce a kresťanská viera
Boží dar pre spásu ľudstva
Božie Slovo, Biblia, nám hovorí, že ak neveríme v Ježiša Krista, tak istotu spasenia nemáme. Ježiš je Boh, vždy bol a stále bude. V Bohu sú tri osoby: Otec, Syn a Duch Svätý. Bol tu pred svojím narodením a aj pred vznikom sveta. Na tom, že niečo existuje aj mimo túto zem, sa zhodujú mnohí vedci a mnohí z nich boli ľudia, ktorí uverili, že je to práve Boh. Boh poslal svojho syna na túto zem, aby ľudia mohli byť spasení. Nie zo svojich skutkov, ale z viery v Ježiša Krista. Skutky prinášali spásu v Starom zákone.
Ježiš prišiel na to, aby zomrel za naše hriechy. Kto verí tomu, že Ježiš zomrel za naše hriechy a vstal z mŕtvych, má večný život. Boh chce, aby všetci ľudia prišli k nemu do Božieho kráľovstva, ale tiež dal Boh každému človeku slobodnú vôľu, aby sa rozhodol sám, kam chce patriť. Návod ako žiť, aby sme prišli k Bohu, je Biblia - kniha kníh. Vyvrcholením kresťanstva nie je to, že sa Ježiš narodil tu na zemi, ale to, že ho smrť, Satan, nedokázali poraziť. Premohol smrť a vstal z mŕtvych. A to je podstata. Tí, čo uveria tomu, že Ježiš vstal z mŕtvych a porazil smrť, tak spolu s ním tiež porazili smrť a majú večný život. List Efezským 2:6 hovorí: „...spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi.“
Milosť je dar, ktorý sa dáva zdarma, zatiaľ čo odplata je niečo, čo sme si zaslúžili alebo zarobili. Všetci ľudia sú hriešnici a odplata za hriech je smrť. Všetci si zároveň zaslúžia večné oddelenie od Boha. A tak Boh vo svojej láske poslal svojho Syna, aby zomrel na kríži namiesto nás. Boží dar večného života je istý, avšak musí byť prijatý ako dar. Evanjelium podľa Jána 1, 12 hovorí: „Lebo odplatou za hriech je smrť, ale darom Božím z milosti je večný život v Kristu Ježišovi, v našom Pánovi.“ Je to skrze vieru v Ježiša Krista samotného, že sa znovuzrodíte do Božej rodiny. Len Boh môže odpustiť vaše hriechy. Tým darom je Spasiteľovo narodenie. Spása je dar, ktorý získame, keď uveríme v Ježiša Krista ako nášho osobného Spasiteľa.
Vianoce v liturgickom kalendári
Cirkev nám dala kresťanský rok ako organizujúci princíp našej každodennej snahy byť s Kristom teraz i naveky. V rámci liturgického kalendára uvažujeme nad Kristovým životom a slávime ho. Cirkev opakuje tento cyklus rok čo rok, aby nás poučila a usmernila, ako máme putovať k večnému Jeruzalemu. Konferencia katolíckych biskupov USA nám pripomína: „Adventné obdobie je časom prípravy, ktorý upriamuje naše srdce i myseľ na Kristov druhý príchod na konci časov, ako aj na výročie Pánovho narodenia na Vianoce.“
Prvá časť adventu sústredí naše myšlienky na Kristov druhý príchod v posledný deň. Druhá časť adventu sústredí naše myšlienky na narodenie toho, ktorý napĺňa všetky proroctvá dané izraelskému ľudu. Advent nám má pripomenúť, že ak chceme primerane osláviť Boží príchod medzi nás, musíme konať pokánie a viac sa modliť. Toto je nevyhnutné, ak chceme byť naozaj pripravení na Kristov druhý príchod a uctiť si jeho narodenie v Betleheme v duchu poklony podľa vzoru pastierov a mudrcov.
Vianočné obdobie a sviatky zahŕňajú:
- 24. december: Štedrý deň.
- 25. december: Slávnosť Narodenia Pána - Vianoce.
- 26. december: Sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka.
- 1. január: Slávnosť Panny Márie Bohorodičky.
- 6. január: Zjavenie Pána (Traja králi).
- Nedeľa po 6. januári: Krst Krista Pána.
Vianočné obdobie pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána nedeľou Krstu Pána.
Výchova detí a "Ježiško"
Dilema rodičov: Pravda vs. tradícia
Žijeme v kultúre, kde je väčšina ľudí kresťanov. Takisto väčšina ľudí hovorí, že darčeky nosí Ježiško a už od mala pestujeme v deťoch vieru v Krista. Vzniká tu otázka, akú vieru u detí pestujeme? Či Ježiš prišiel na tento svet, aby nás zachránil alebo aby nás raz za rok potešil darčekmi. Každý rodič, každá rodina si musí uvedomiť, aký cieľ chce v otázke viery dosiahnuť u detí.
Pokiaľ chceme u detí budovať tú prvú časť - že Ježiš prišiel na to, aby zomrel za naše hriechy, porazil smrť a my tým, že tomu skutočne veríme, sme spasení - tak by sme deťom mali od začiatku hovoriť, že Ježiš je Pán a Kráľ a kraľuje v nebesiach. Už nie je malý Ježiško, darčeky nenosí, ale je spasiteľ. Toto klamstvo môže neskôr vážne poškodiť vieru detí. Neveria na Ježiša ako na Pána a Záchrancu, ale ako na malého Ježiška v jasličkách, ktorý je malý a bezmocný.
Na Vianoce sa niekto môže pozerať z hľadiska tradície a nie viery. Aj tu vzniká otázka, či hovoriť deťom, že darčeky nosí Ježiško. Pokiaľ áno, tak by sa mali rodičia pripraviť na ďalšie otázky, kto je Ježiš, prečo nosí darčeky a pod. Tiež je potrebné, aby si rodičia uvedomili, že deti sa raz dozvedia pravdu. Tu si môžu deti klásť otázku: „Prečo mi to hovorili, keď to nie je pravda?“ Rodičia môžu stratiť u detí dôveru. Stojí to za to?
Vianočný príbeh pre deti
Dôsledky klamstva o Ježiškovi
Druhý dôvod, prečo by sme deťom mali hovoriť pravdu o tom, že darčeky Ježiško nenosí, je ten, že keď sa o tom dozvedia z iných zdrojov ako od rodičov, môžu sa cítiť podvedené a hovoriť si: „Prečo mi to rodičia urobili a takto ma ponížili?“ Kedysi sme sa pravdu o Ježiškovi dozvedali omnoho neskôr ako dnešné deti. Dnes vám už 3-ročné deti povedia, že darčeky nosia rodičia. Jedno dieťa v škôlke tvrdí, že darčeky Ježiško nosí a druhé nie. Spýtajú sa, kde je pravda a zistia, že nenosí. Dieťa, ktoré verí v to, že darčeky nosí Ježiško, je vysmiate od svojich spolužiačok a to sa nepáči žiadnemu dieťaťu. Toto zistenie pred rovesníkmi môže dieťaťu veľmi ublížiť a znížiť sebavedomie. Nie všetky deti však takto reagujú, ale nevieme ako zareaguje práve to naše.
Tretí dôvod je ten, že jedno klamstvo vytvára ďalšie klamstvá a vzniká začarovaný kruh. Deti sa pýtajú: „A ako to všetko stíha? Ako chodí po oblohe? Prečo v Amerike nosí darčeky Santa? Prečo zlým deťom nosí uhlie?...“ Prečo to deťom vôbec hovoríme? Z tradície? Preto, lebo aj nám to hovorili? Lebo sme kresťania a všetci to tak robia? Chceme v nich vyvolať túžbu po viere? Chceme, aby si deti prežili čaro Vianoc? Túžbu po tajomne a fantázii? Deti potrebujú budovať predstavivosť a sny, ale to sa dá aj inak ako klamstvom. Čaro Vianoc takýmto postojom sa určite nestratí. Pokiaľ niekto chce, aby Ježiš bol súčasťou darčekov, tak môže dieťaťu povedať: „Ježiš nám pomáha a aj sa o nás stará. Dáva nám všetko, čo potrebujeme a postaral sa aj o to, aby sme mali dostatok peniažkov na darčeky.“
Ako vysvetliť deťom Vianoce?
Čo teda môžeme deťom povedať? Začať tým, čo Vianoce sú a prečo ich oslavujeme. Oboznámiť dieťa s rozdielom medzi narodeninami a Vianocami. Darčeky si kupujú svoji blízki navzájom, aby si urobili radosť, prežili spolu krásne, pokojné, radostné chvíle a oslávili to, že Boh poslal spasiteľa na tento svet. A to bol ten najväčší dar. Dávaním darčekov si pripomíname to, že sme dostali dar od Boha, pretože nás miluje. Keďže sa aj my máme radi, tak sa navzájom obdarúvame. Ak chceme deti viesť ku kresťanskej viere, mali by sme to robiť celý život a nie iba na Vianoce. Hlavne by sme mali žiť to, čo hovoríme a tak ako hovorí Biblia a vtedy svojim deťom vieme najlepšie vieru odovzdať.
Spoločne si s deťmi pohodlne sadneme a skúsime sa spolu porozprávať, ako sa nám páčia Vianoce. Čo na nich bolo najkrajšie, ako dlho by mali trvať… Deti určite spomenú, že bolo super dostať darčeky. Čo bolo ešte pre nás v tieto dni darom? Čo nás potešilo okrem toho, čo bolo v balíčkoch? (Že ocko a maminka mali na nás čas… že sme všetci spolu… že sme často v kostole… že máme doma jasličky… že si veľa spievame…) Každý tento darček bol daný zo srdca, pre radosť. Čo myslíte, prečo nám to všetko dobrý Boh dáva? Čo nám chce povedať? (Že nás má rád…) A pripravil nám aj On nejaký darček? (Áno, poslal nám vlastného Syna ako dar - je to to najväčšie a najkrajšie, čo nám mohol dať. Najväčší dar Vianoc a Boha je - Láska.)
Tradičné zvyky a symboly Vianoc
Mnohé ľudové zvyky, ako je vianočný stromček, koledovanie či dávanie darčekov, nie sú kresťanského pôvodu, ale boli ľahko včlenené do vianočného slávenia. Tajomstvo tohto prastarého sviatku si v dejinách kresťanstva našlo veľké množstvo rozmanitých umeleckých stvárnení. Spev anjelov pri Ježišovom narodení „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“ (Lk 2,14) opakujeme každú nedeľu pri svätej omši.
Vianočný stromček
Jedným z najkrajších symbolov Vianoc je vianočný stromček. Tradícia zdobenia stromčekov pochádza z Nemecka. Populárna bola najprv medzi šľachtou, neskôr medzi mešťanmi a nakoniec prenikla až na vidiek. Na naše územie sa tento zvyk dostal až na konci 19. a začiatku 20. storočia. Pred príchodom vianočného stromčeka, ľudia vo svojich domoch vystavovali malé betlehemy, ktoré pripomínali podstatu tohto sviatku. Vianočné stromčeky kedysi nemali takú podobu ako dnes. Pôvodné vianočné stromčeky boli zdobené veľmi jednoducho a skromne. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami. Vianočné gule, ako ich poznáme dnes, boli patentované v roku 1889 Francúzom Pierrom Duponom. Najskôr boli jednofarebné a fúkané z jemného skla. Obľubu si získali prakticky okamžite a čoskoro sa začali objavovať s rôznymi maľovanými ornamentmi, kvetmi či symbolmi kresťanstva.
Čo by to bol za vianočný stromček, keby nesvietil? Na začiatku to boli klasické sviečky, ktoré sú symbolom svetla a čistoty a v ľudovej kultúre mali význam ako ochrana pred nebezpečnými silami. Neskôr sa objavili prskavky a v 19. storočí elektrické vianočné osvetlenie, ktoré bolo prvýkrát predvedené v roku 1882 v USA.
Betlehemy a jasličky
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí aj stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, troch mudrcov, pastierov a anjelov. Ide o vyobrazenie scény narodenia Ježiška. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v talianskom mestečku Greccio v roku 1223. Z 13. storočia pochádzajú z františkánskeho prostredia nielen jasličky znázorňujúce Svätú rodinu s narodeným Kristom, ale aj hymnus Stabat Mater speciosa, protipól k žiaľnej Stabat Mater dolorosa.
Adventný veniec
Skutočný pôvod adventného venca nie je presne známy. Veniec so sviečkami sa totiž objavuje v rôznych častiach sveta. Predkresťanské germánske národy počas chladných a tmavých decembrových dní vyjadrovali pomocou venca so zapálenými sviečkami nádej túžobne očakávaných dlhších a teplejších jarných dní. V Škandinávii boli počas zimy zapálené sviečky umiestnené do kruhu a ľudia sa modlili k bohu svetla, aby otočil Zem späť k Slnku, predĺžil dni a vrátil na Zem teplo. Jeden z príbehov vzniku adventného venca sa odohráva až v 19. storočí v Nemecku, keď sa istého učiteľa deti v škole vypytovali na Vianoce a nevedeli sa ich dočkať. A tak vzal koleso z voza a ozdobil ho sviecami, ktorých počet zodpovedal počtu dní do Vianoc. Každé ráno po príchode do školy si spoločne zapálili jednu z nich a čakali na príchod Štedrého dňa.
Koledy a vianočné piesne
Predpokladá sa, že samotné koledy ako oslavné piesne majú pôvod v Rímskej ríši - oslavách nového roka - calendae. Odtiaľ pochádza aj používanie tohto slova u rôznych národov. In Dulci Jubilo patrí medzi najstaršie doteraz spievané koledy. Vznikla v prvej polovici 14. storočia a jej pôvodný text je latinsko-nemecký. Najstaršie vianočné hymny sú Vox clara a Christe Redemptor omnium zo 4. storočia, z 5. storočia pochádza abecedný hymnus A solis ortus cardine. Adeste fideles pochádza v dnešnej podobe zo 17. storočia, aj keď pravdepodobne vychádza zo starších verzií. Asi najznámejšou vianočnou skladbou je Tichá Noc - Stille Nacht, ktorá bola preložená snáď do všetkých jazykov na svete. Vznikla v roku 1818 a po prvýkrát ju zaspievali duchovný Joseph Mohr a učiteľ Franz Xaver Gruber v Kostole sv. Mikuláša v obci Oberndorf bei Salzburg.
Zvyky štedrovečerného stola a darčeky
Na Štedrý deň sa vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu. Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a Biblia. Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu. Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť. Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom, ktorá sa volala šechtár. A potom tu máme aj tradíciu dať na stôl o jeden tanier navyše.
Zvyk vianočných darčekov siaha až do stredoveku. Symbolika vychádza z biblického príbehu: narodením Ježiša dostalo ľudstvo dar Božieho Syna. Dary priniesli aj Traja králi. Zo začiatku sa obdarovávali hlavne deti, obľúbené boli hračky, drevené, maľované, plátenné. Tradícia vianočných darčekov sa zachovala až dodnes, a mnohí ju kritizujú ako príliš konzumnú. Dávaním darčekov si pripomíname to, že sme dostali dar od Boha, pretože nás miluje. Keďže sa aj my máme radi, tak sa navzájom obdarúvame.
Vianoce ako čas pokoja, radosti a lásky
Vianoce sú sviatky radosti a pokoja. Kresťania sa na Vianoce pripravujú nejaký čas pred Štedrým večerom. Obdobím duchovnej prípravy je advent. Začína sa prvou adventnou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom a končí sa 24. decembra po západe Slnka. S adventom sú spojené pôstne dni, v ktorých sa snažíme očisťovať telo aj dušu. Je to aj čas nejakej potreby odpustenia si. Boh sa rodí do našej situácie a tam, odkiaľ by sme my najradšej utiekli, tam on prichádza. Meno narodeného Krista je Emmanuel - Boh s nami. Toto by sme mali zakúsiť v našich rodinách, vzťahoch. Je to čas byť darom jeden pre druhého. Zažiť spoločenstvo v rodine, Cirkvi a to na 100 %.
Posolstvo Vianoc sú radosť, pokoj a láska, ktoré nám prináša Kristus. Je to veľký dar, ktorý nám prináša samotné nebo, Nebeský otec vo svojom synovi. Pretože Boh tak miloval svet, že nám dal svojho Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal život večný. Aj pre mňa sú Vianoce niečím výnimočným, lebo na svet prichádza maličký Isusko, naša spása a nádej na večný život. Podľa rímskokatolíckeho kňaza Miloša Jalčáka sú Vianoce nádejou pre ľudstvo. Gréckokatolícky kňaz Radovan Kuziak zasa hovorí, že sú to sviatky rodiny.
Vo svojich zamysleniach Ann Voskampová hovorí, že je pre nás oveľa ťažšie prijať dar ako darovať, a práve prijímanie si vyžaduje pokoru. „Toto je chronológia milosti, chronológia Vianoc: skôr ako sme povolaní dávať, sme povolaní prijímať. To môže byť najťažšie.“
Štedrý deň je výnimočný aj tým, že si v ňom navzájom dávame dary, ktoré nemusia byť materiálnej povahy. Jeden druhému si môžeme darovať skutočnú lásku a pravú úctu, povzbudenie a odpustenie, dobré slovo, úsmev, poďakovanie, záujem o druhého. Darovať si môžeme sviatočnú atmosféru, ktorá dýcha pokojom, nádejou, radosťou... My však buďme múdri a nedajme si ukradnúť skutočné Vianoce! Prijmime Boží dar, ktorým je Ježiš, náš Spasiteľ. On nás svojím životom učí, že prijať ho znamená deň čo deň sa stávať nezištným darom lásky pre všetkých. Preto si na Vianoce dávame navzájom dary, že pravým darom pre nás je Ježiš.
Najväčší dar Vianoc: Ježiš Kristus
Počas prvého vianočného rána dal Boh svetu najlepší dar zo všetkých - Jeho Syna. Ježiš prišiel na svet ako batoľa. To je Boží dar svetu pre všetkých ľudí. Tak, ako iné dary, aj tento dar musí byť prijatý osobne. Boh vám dal Spasiteľa, Ježiša. A v ňom nám dáva svetlo, pokoj, radosť, silu, lásku, pravdu... Ann Voskampová v adventnej príprave s názvom Najväčší Dar ponúka svojim čitateľom rozbaľovanie celého ľúbostného príbehu Vianoc. Ak poznáte Krista ako najväčší Dar, máte dar, ktorý nespočetné milióny ľudí nemajú.
Vo svojej knihe Najväčší dar nás sprevádza obdobím Adventu až k jasličkám Novonarodeného. Dvadsiatimi piatimi dňami sa tiahne tematika Jesseho stromu - objavujeme rodokmeň Ježiša Krista, každý deň jeden príbeh, postava, až k vrcholu stromu, ktorým je Kristus. Jesseho strom je skvelou pomôckou na to, aby ste v adventnom čase mohli rozbaľovať ľúbostný príbeh Vianoc, pretože sám Darca sa stal Darom. Advent je časom čakania, požehnaného čakania, plného vedomia toho, že z kmeňa Jesseho vypučí ratolesť. Ann hovorí, že skutočne tým najväčším darom je Božia prítomnosť: „Boh dáva Boha a my musíme len spomaliť, aby sme rozbalili najväčší dar času: čas v jeho Slove, v jeho prítomnosti, čas pri jeho nohách.“ Nič viac nám ani nemôže dať, je to to najvzácnejšie a on nám to (teda seba) v každej chvíli túži darovať. A my potom môžeme tento Dar darovať ďalej našim bratom a sestrám.
Pamätajme na to, že Boží dar nám prináša šťastie, lebo Boh nám prináša všetko, čo potrebujeme. Z Božieho Slova vieme, že „Nebeské kráľovstvo nie je pokrm, ani nápoj, ale pokoj, radosť a ospravedlnenie v Duchu Svätom.“