Petra Toth (38), slovenská dizajnérka a šperkárka, patrí medzi najvýraznejšie tváre domáceho umenia a remesla. Jej šperky inšpirované folklórom nosia známe ženy a obdivujú ich aj zahraničné osobnosti - dokonca aj Mikaela Shiffrin, ktorá si domov zo Svetového pohára v zjazdovom lyžovaní v Jasnej odniesla jej ikonickú korunku. No za leskom úspechu sa roky skrýval bolestivý príbeh ženy, ktorá prežila rozvod, smrť, problémy s jedlom aj panické ataky, a po 18 rokoch končí ako riaditeľka svojho ateliéru.
Najťažšie obdobie života a cesta k tvorbe
Petra Toth pochádza z Bratislavy a už od detstva snívala o tom, že bude tvoriť šperky. Cestu k umeniu však nemala jednoduchú. „Moja budúcnosť bola direktívne predurčená mojím otcom. V jeho racionálnom svete pre umenie miesto nebolo. Najskôr vysoká škola,“ spomína. Keď ju neprijali na vysnívaný odbor na Vysokej škole výtvarných umení, zrútil sa jej svet. „Jediným mojím snom bolo tvoriť šperky. Na otcovu vôľu som sa prihlásila na ‚normálnu‘ školu, Univerzitu Komenského. On veril, že tak plním svoju dcérsku povinnosť. Ja som však stále snívala len o tichu a tvorbe.“
Nasledovalo najťažšie obdobie jej života. „V čase, keď moji rovesníci riešili študentské radosti, ja som zažívala najťažšie obdobie môjho doterajšieho života - neustále hádky rodičov, ktoré vyústili do dramatického rozvodu, následné problémy s príjmom potravy (vážila som vtedy 48 kg) a o rok neskôr tragickú smrť otca. Pamätám si presne ten moment. Sedela som na prednáške z filozofie, pozrela sa okolo seba a povedala som si: Stačí. Prednáška skončila, vstala som a už som sa nikdy nevrátila späť. V období smútku, neistoty, bez peňazí, so zdedenou hypotékou na krku a bez jasnej budúcnosti padlo rozhodnutie, ktoré navždy zmenilo môj život.“ Pred 18 rokmi prisahala, že urobí všetko preto, aby sa jej podarilo dokázať to, čo sa na Slovensku ešte nikomu nepodarilo. A tak vznikli jej šperky.
18 rokov úspechov a pádov
Za osemnásť rokov prešla Petra Toth cestou, ktorú by nezvládol každý. „Šperky som začala tvoriť už ako 6 ročná, prvú výstavu som mala v 15tich, a prvé šperky som začala predávať ešte počas strednej školy, aby som mala aspoň malé vreckové,“ opisuje svoj príbeh k úspechu a pokračuje: „Vo svojom prvom malom ateliériku, hneď vedľa detskej izby, som mala v šuflíkoch všetko potrebné na výrobu šperkov. Na monitore svieti moja prvá webstránka, môj prvý e-shop. Nemala som návod, ako sa to robí. Vedela som len jedno, musím tvrdo pracovať, musím sa zlepšovať a musím cítiť. Nemala som domáce finančné zázemie, nemala som investora, ani bohatého partnera, ktorý by ma „živil, kým sa hrám“. Každá jedna objednávka bola investovaná späť do materiálu, aby som mohla tvoriť ďalej. Naučila som sa čarovať z ničoho.“
Po roku budovania však prišla hospodárska kríza, keď celý mesiac jej neprišla jediná objednávka. Myslela si, že je koniec. Potom prežila covid, štátne kontroly, zrady, ale aj chvíle absolútnej lojality od svojho tímu. „Za 18 rokov som sa musela naučiť robiť „18“ profesií, obchod, marketing, grafiku, fotografiu, IT, výrobu, analytiku, manažment, lídrovstvo. Zažila som výpovede, zrady, štátne kontroly, ale aj hlbokú lojalitu. Zažila som bolestivý rozvod, súdne spory aj osobné pády. Urobila som aj impulzívne komunikačné chyby, ktoré si dodnes vyčítam,“ vraví šperkárka.
Matka a umelkyňa: Intenzívne pracovné tempo
Popri práci sa stala matkou dvoch dcér, no pracovné tempo nikdy nezvoľnila. Nemala pre to pochopenie. „S päťmesačnou Milevou na rukách som priviedla na svet kolekciu Mileva. Môj emocionálny boj o slobodu a rozchod sa pretavil do kolekcie Vtáča. Počas tehotenstva so Sarrou vznikla kolekcia Sarra a s ročnou Sarrou na rukách som uviedla Kvety Telgártu. Moje deti nepoznajú, aké je to, že mama nepracuje. Či je ráno, polnoc, víkend alebo sviatok, u nás sa stále tvorilo a pracovalo. Poznám, aké je pracovať 2 roky so spánkovým deficitom od nespavého dieťaťa, pracovať v noci medzi Paralenom a Nurofenom medzi horúčkami detí a aj mojimi, so zápalom prsníka z dojčenia,“ smutne priznáva Toth.
Hoci myslela, že covid ju dostane na kolená a bude musieť zavrieť prevádzky, prišla túžba dávať viac. Tak vznikli Čičmanskí kohútkovia na pomoc Čičmanom. „Otvoril sa mi nový rozmer, kultúrne a spoločenské projekty. Moje deti som brávala všade so sebou, rástli so mnou, v mojom tempe, pri mojom vyčerpaní.“
Zlom na vrchole a rozhodnutie o pauze
Keď sa zdalo, že dosiahla vrchol - keď si Mikaela Shiffrin prebrala jej korunku, z ktorej híkala radosťou pred celým svetom - prišiel zlom. „Mal to byť vrchol radosti, ale vo mne prišiel opak - kolaps. Roky maratónskeho tempa, tlak na výkon, zodpovednosť. Kým ostatní oslavovali v lobby hotela, ja som mala v hotelovej izbe panické ataky,“ priznáva otvorene. Vtedy padlo závažné rozhodnutie - dať si konečne pauzu. „Trvalo však takmer dva roky, kým som svoj odchod dokázala zrealizovať. Potrebujem sa zastaviť, obzrieť, získať nadhľad. Chcem učiť - a učiť sa. Počúvať samú seba. Nájsť opäť samu seba,“ vraví rozhodne.
Nejtěžší rozhovor za pět let. Pláč ve studiu nad slovy Petry Homolové
Petra Toth tak po 18 rokoch odchádza z pozície riaditeľky svojho ateliéru. Svoju „životnú firmu“ odovzdáva do rúk viac ako 40 kolegov a sľubuje, že sa po roku vráti - inšpirovaná, pokojná a znova plná energie. „Petra Toth dnes nie som len ja. Sme to my všetci, ktorí ateliér tvoríme. A ja im dôverujem, že počas mojej ročnej pauzy dokážu firmu plnohodnotne viesť ďalej.“
Ticho, ktoré lieči
Ako sama prízvukuje - šperky začala robiť preto, aby sa mohla schovať do ticha svojej introvertnej ulity. „Spoločnosť ma vybíja, ticho ma dobíja. A práve tam sa teraz musím vrátiť," vraví. Čo bude ďalej, nevie. No verí, že táto pauza jej pomôže nájsť samu seba a vrátiť sa silnejšia než kedykoľvek predtým. „Nemám plán, čo bude ďalej. Najskôr sa musím znova vypočuť. Dokončiť sľúbené projekty Krištáľové krídlo či Dedinu roka, venovať sa Nadácii, ktorá je v týchto časoch potrebnejšia ako kedykoľvek predtým. Konečne napísať knihu mojich pokusov a omylov. A nájsť opäť samu seba.“
tags: #ivet #toth #fotografka #narodeniny