Sú miesta, z ktorých musíme odísť, aby sme ich objavili. Ignác Bizmayer tento krok nikdy nemusel urobiť. Vo svojom kraji poznával život v jeho plnosti. Tento výnimočný umelec, ktorého deväťdesiatka bola sprevádzaná reprezentatívnymi výstavami v Bratislave, Paríži či Viedni, sa stal synonymom pre zachovanie slovenských tradícií prostredníctvom figurálnej keramiky.
Habánske korene a detstvo v Košolnej
Malý Nácko, ako ho v rodine volali, prišiel na svet v habánskej osade Košolnej pri Trnave. Bizmayerovci boli po generácie tesári, no v malom chlapcovi už v detstve začal klíčiť iný talent. Namiesto práce s drevom ho očarilo maľovanie a hlina. Zatiaľ čo jeho starý otec majstroval poriská na nástroje či vyrezávané štíty striech, malý Nácko už vtedy prejavoval vášeň pre farby, pričom jeho prvým „plátnom“ bola stena v dome, ktorú sa pokúsil vyzdobiť, čo vyvolalo nezabudnuteľnú reakciu starkej.
Jeho cesta k umeniu viedla cez objavovanie histórie. Pod vedením profesora a znalca habánskej keramiky, pána Langsfelda, sa štrnásťročný Nácko stal najusilovnejším pátračom po starých črepoch v Košolnej. Nachádzal nielen fragmenty keramiky, ale aj dvestoročné formy na fajky, čo v ňom upevnilo vzťah k tradícii.
Škola života: Cesty s Jozefom Balušíkom
Rok 1939 znamenal pre Bizmayera dôležité stretnutie s mladým kňazom Jozefom Balušíkom. Balušík bol vášnivým znalcom ľudového umenia a stal sa pre Bizmayera mentorom. Spoločne precestovali celé Slovensko - od Kysúc, cez Považie a Liptov až po Oravu a Zvolen. Tieto cesty boli skutočnou školou: Bizmayer spoznával tvár slovenskej dediny, zvyky a kroje v ich najčistejšej podobe.
Vďaka týmto poznávacím cestám dokázal majster vo svojich plastikách neskôr zachytiť nielen vonkajšiu podobu krojov, ale aj „dušu“ ľudu. Jedným z najvýznamnejších motívov jeho tvorby sa stala važecká svadba a postavy v slávnostných krojoch, ktoré sú dnes vyhľadávanými dielami aj za oceánom, ako to dokazujú listy zberateľov z USA.
Zberateľská vášeň a odkaz majstra
Bizmayerova zberateľská vášeň, v ktorej mu bol najvernejším partnerom maliar Ernest Zmeták, prerástla do umenia samého o sebe. Ich vzájomné vymieňanie zbierkových predmetov a dlhoročné priateľstvo podčiarkuje hlbokú úctu k starým veciam. Ako hovorievali: „Všetky tie veci máme len požičané.“
| Obdobie | Kľúčové míľniky |
|---|---|
| 1936 | Začiatok učňovských rokov v modranskej Majolike |
| 1951 | Založenie pamätnej knihy majstra Bizmayera |
| 1957 | Začiatok samostatnej umeleckej dráhy |
Dnes dielo Ignáca Bizmayera nachádza svoje dôstojné miesto v histórii slovenského výtvarného umenia. Na jeho najstaršom datovanom džbáne z roku 1678 je vytesaný latinský nápis: Volat irrevocabile tempus - Letí ten neodvolateľný čas. Majster Bizmayer však vďaka svojim figúrkam zastavil čas a uchoval pre budúce generácie pestrosť a fantáziu slovenských ľudových prejavov.