Partizánsky zväzok Čapajev, ktorý vznikol 9. apríla 1944 ako 1. Partizánsky zväzok Čapajev, bolo významné partizánske zoskupenie operujúce počas roka 1944 na východnom Slovensku, predovšetkým zo svojich základní v Slanských vrchoch.
Vznik a Počiatočné Fázy
Ľudovít Kukorelli a začiatky odboja
Vznik partizánskej skupiny Čapajev je úzko spojený s dôstojníkom slovenského letectva Ľudovítom Kukorellim. Jeho príchod na východné Slovensko, konkrétne do Bardejova, sa uskutočnil 26. apríla 1943 nočným rýchlikom z Bratislavy a miestni odbojári ho privítali s nádejou. Po troch týždňoch sa Kukorelli stretol s prednostom žandárskej stanice v Hanušovciach nad Topľou, dôstojníckym zástupcom žandárstva Vojtechom Borovským. Borovský ho oboznámil s návrhom odbojových aktivistov na zorganizovanie partizánskej jednotky. Kukorelli ako vojak-profesionál prijal úlohu organizátora a projekt začal pri ďalších stretnutiach so širším okruhom odbojárov nadobúdať konkrétnu podobu.
Kukorelli si uvedomoval, že proces budovania jednotky a jej zásobovania je veľmi nákladná záležitosť. Spoločne s Borovským podnikol cestu do Trenčína, kde navštívili niekoľko miest, kde bolo možné získať materiálnu a finančnú pomoc. Následne sa Borovský vrátil na východné Slovensko a Kukorelli pokračoval vo svojej misii ešte ďalší týždeň, tentoraz už na strednom Slovensku.
Formovanie v tábore Maťaška
Zárodky budúceho partizánskeho oddielu Čapajev vznikli v „drevorubačskom“ tábore nad obcou Maťaška (dnes Matiaška) v Giraltovskom okrese. Na vytvorení pôvodne ochranného tábora v drevorubačskej zrubovej kolibe mal zásluhu Karol Miklánek, príslušník občianskeho odboja a v roku 1944 už skúsený manažér. Na Maťaške sa ukrývalo viacero rasovo prenasledovaných osôb, ku ktorým pribudlo aj niekoľko sovietskych občanov - utečencov zo zajateckých táborov.
Príchod sovietskych utečencov
Na jeseň 1943 zopakoval Kukorelli svoju cestu na stredné a západné Slovensko. Počas svojho pobytu sa stretol s mnohými odbojármi a uvažovalo sa o využití sovietskych utečencov z pracovného tábora v Ústí nad Oravou. Kukorelli telegrafoval Borovskému, či ešte potrebuje „drevorubačov“, a Borovský odpovedal kladne. Skupina takmer dvoch desiatok sovietskych utečencov, medzi ktorými bol aj budúci veliteľ partizánskeho oddielu Čapajev Ivan Kononovič Baľuta a ďalší budúci členovia štábu, bola presunutá na východné Slovensko do tábora na Maťaške v polovici februára 1944 za pomoci troch žandárov z Ružomberka, napojených na odboj.
Vo februári 1944 sa na východné Slovensko vrátil aj Kukorelli. Početný stav „drevorubačov“ na Maťaške sa rýchlo zvyšoval a tábor už kapacitne nestačil. Navyše, väčší počet osôb v tábore mohol pritiahnuť pozornosť.
Presun do Slanských vrchov
Z dôvodu preplnenia tábora a potreby diskrétnosti bolo prijaté riešenie o presune skupiny. Vyhliadnutý bol priestor pod vrchom Oblík v Slanských vrchoch nad obcou Petrovce, kde sa nachádzali dve veľké drevenice. Začiatkom marca sa skupina presunula na túto novú základňu.
Vývoj Veliteľskej Štruktúry
Zmena velenia Hanušovskej skupiny
Pôvodná skupina mala svoje velenie, avšak príchod novej skupiny sovietskych zajatcov zmenil pomery. Zmena velenia sa odohrala za neprehľadných okolností. Príslušník oddielu Čapajev Vasil Leščenko, zatknutý 30. apríla v obci Valkovce počas akcie slovenských bezpečnostných orgánov, vypovedal počas výsluchu na Ústrednej štátnej bezpečnosti (UŠB), ako došlo k odstráneniu pôvodného velenia Hanušovskej skupiny, ktorého predstaviteľom bol Konštantín Bystrov. Bystrov bol veľmi prísny a od svojich podriadených vyžadoval vykonávanie diverzných akcií, ktoré ohrozovali aj ich životy. Dokonca popravil osemnásťročného partizána, ktorý zaspal na stráži. Preto sa dohodli, že sa ho zbavia. K likvidácii Bystrova a jeho zástupcu došlo 8. apríla 1944 po ich návrate z akcie. Dňa 9. apríla tak oficiálne vznikol 1. Partizánsky zväzok Čapajev.
Spolupráca s Odbojom a Príprava SNP
Vianočná dohoda a úloha Karola Šmidkeho
Pre formovanie odboja na Slovensku bol dôležitý koniec roka 1943 a podpísanie tzv. Vianočnej dohody, ako aj vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady ako strešného odbojového orgánu. Dôležitú úlohu pri formovaní domáceho odboja a pri prípravách budúceho ozbrojeného povstania zohral Karol Šmidke. V októbri 1943 navštívil Šmidke Prešov, kde rokoval s členmi oblastného vedenia Komunistickej strany Slovenska. V októbri 1943 sa v Bratislave stretol aj s Vojtechom Borovským, v tom čase už vedúcim odbojového vedenia na východnom Slovensku. V januári 1944 navštívil Šmidke Borovského v jeho byte v Hanušovciach a oboznámil ho s úlohami, ktoré vyplynuli z Vianočnej dohody a vytvorenia nového politického orgánu. V marci sa Šmidke v Hanušovciach objavil opäť.
Porada odbojových skupín v Hanušovciach
Na základe Šmidkeho usmernení sa konala v Hanušovciach porada zástupcov oblastného odboja a troch partizánskych skupín, ktoré sa formovali na východnom Slovensku: hanušovskej skupiny (Čapajev), skupiny Pugačov a vranovskej partizánskej skupiny. Za čapajevovcov sa stretnutia zúčastnili Ľudovít Kukorelli, Ivan K. Baľuta a Štefan Kubík. Za vranovskú skupinu okrem jej veliteľa aj jej hlavný organizátor Cyril Daxner. Za oblastné odbojové vedenie boli prítomní Vojtech Borovský, Peter Babej a Vojtech Plachta. Témou stretnutia bolo operatívne podriadenie partizánskych skupín pod jednotné velenie.
Prechodné obdobie a represie
Represie bezpečnostných orgánov slovenského štátu voči ilegálnemu odboju na východnom Slovensku, počas ktorých bol zatknutý celý rad ľudí vrátane Vojtecha Borovského a Cyrila Daxnera, sa čapajevovcov dotkli len minimálne. Skupina, ktorá v tom čase mala 32 členov, obdržala informácie o chystanom záťahu na odbojárov a koncom apríla sa dočasne presunula zo Slanských vrchov do pohoria Čergov, kde sa utáborila takmer na vrchole Minčola. Miestne obyvateľstvo bolo ústretové a v rámci svojich možností sa snažilo pomáhať, rovnako ako odbojoví, tak komunistickí, ako aj občianski aktivisti.
Organizácia a výcvik
V tom čase už čapajevovci mali pechotné zbrane, no vo výcviku ich mohli využiť len iluzórne. Výcvik bol zameraný aj na používanie výbušnín. Späť na svoju základňu v Slanských vrchoch sa čapajevovci presunuli v polovici júna.
V priebehu júla a augusta (do 30. augusta) bolo vydaných celkovo 76 rozkazov. Písomnou formou sa robilo aj vyhodnotenie akcií, ktoré malo takisto ustálenú formu. Náčelník štábu a veliteľ akcie podpisovali rozkazy. Kukorelli zaviedol aj kmeňovú knihu brigády a jej I. zväzok viedol sám.
Administratívna štruktúra
Kmeňový list bol rozdelený na dve časti: hlavičku oddelenú vodorovnou čiarou a druhú časť. Hlavička obsahovala položky ako: meno, priezvisko, miesto a dátum narodenia, stav, počet detí, zaradenie pred príchodom do skupiny (zajatec, vojenský zbeh, dobrovoľník), adresa najbližšej príbuznej osoby, dátum príchodu do skupiny. Druhá časť obsahovala pochvaly a tresty. Vo II. zväzku sa už pochvaly a tresty neuvádzali. So zvyšujúcim sa počtom príslušníkov skupiny bolo možné prejsť k vytvoreniu vyšších formácií.
Integrácia skupiny Pugačov
V poslednej augustovej dekáde boli do brigády Čapajev začlenení aj príslušníci partizánskej skupiny Pugačov operujúcej v pohorí Vihorlat. Skupina nešťastnou zhodou okolností prišla o veliteľa A. G. Jemeľjanova a nemala ďalšieho kompetentného človeka s dostatočnými skúsenosťami, ktorý by ho nahradil. Bolo preto prijaté rozhodnutie kontaktovať velenie čapajevovcov a do Slanských vrchov sa presunulo 80 členov Pugačova. Malá skupinka ostala vo Vihorlate a počas povstania bola začlenená do iného oddielu.
Interakcia s Východoslovenskou Armádou
Kontakty s vojenským odbojom
Formujúce sa partizánske oddiely na východnom Slovensku začali zaujímať aj odbojových dôstojníkov v armáde. Dňa 6. apríla sa v byte Karola Miklánka v Prešove stretli zástupcovia odboja, medzi ktorými nechýbal ani Kukorelli, s pplk. Mirkom Veselom a mjr. Jurajom Bilejom. Snahou vojakov bolo, aby sa partizáni podriadili vojenskému odboju, no v tomto smere na zhodu ešte nenastal čas.
Začiatkom júla prišli na východné Slovensko pplk. Branislav Manica a odbojár Ján Repta. Manica bol človekom pplk. Goliana, veliteľa tajného vojenského ústredia pripravujúceho povstanie. Cieľom cesty bolo obnovenie toku informácií o stave príprav povstania, prerušeného po jarných represiách. Odbojár Ján Repta sa osobne ozval Ľudovítovi Kukorellimu a sprostredkoval jeho stretnutie s Manicom. Na stretnutí Manica oboznámil Kukorelliho so stavom príprav povstania a žiadal, aby partizáni neútočili na slovenské vojsko a utlmili svoju činnosť až do momentu vypuknutia povstania. Utlmovať činnosť partizánov však bolo náročné, nakoľko ich k aktivitám nabádali prostredníctvom rádiového vysielania ako Moskva, tak aj Londýn.
Príchod Východoslovenskej armády (VSA)
Nová situácia nastala, keď sa v prvej polovici mája na východné Slovensko presunuli jednotky tzv. Východoslovenskej armády (VSA). Už počas pobytu v pohorí Čergov rozšírili rady čapajevovcov prví dezertéri z poľných vojenských jednotiek. Vojaci prichádzali so zbraňami, niektorí priniesli aj rezervné. Prvé kontakty s vojakmi ukázali, že partizáni v nich môžu mať cenných spojencov. S protifašistickým odbojom sympatizoval celý rad dôstojníkov VSA. Jej hlavný veliteľ gen. II. tr. Augustín Malár, ktorý bol na východnom Slovensku obľúbený, dostal dokonca od ministra obrany Čatloša inštrukcie, podľa ktorých mal s partizánmi vychádzať obratne a prostredníctvom nich nadväzovať kontakty s Červenou armádou. Chytených partizánov mal Malár popravovať len administratívne; reálne ich však mal zachraňovať.
Dohoda pod Oblíkom
Kontakty s čapajevovcami nadviazali aj príslušníci poľnej jednotky Pluku útočnej vozby, stotníci útočnej vozby Ján Jarembák a Martin Ďuriš-Rubanský. Najaktívnejšie sa do spolupráce s odbojom zapojil veliteľ 1. pešej divízie (1. PD) plk. pech. Mikuláš Markus, k ktorému sa pridal prakticky celý jeho štáb. Markus kontaktoval čapajevovcov s cieľom dohodnúť stretnutie. Tí si dali podmienku, podľa ktorej mali vojaci ukryť na dohodnuté miesto pod vrch Oblík tri guľomety. Podmienka partizánov bola splnená a stretnutie sa 3. augusta pod Oblíkom aj uskutočnilo.
Za vojakov sa stretnutia zúčastnil veliteľ divízie plk. pech. Mikuláš Markus, náčelník jeho štábu mjr. gšt. Elemír Polk, prednosta operačného oddelenia stot. pech. Ján Stejskal a prednosta spravodajského oddelenia npor. pech. Gejza Kelemen. Za partizánov boli prítomní veliteľ partizánskej skupiny Ivan K. Baľuta, náčelník štábu skupiny npor. let. Ľudovít Kukorelli a ďalší dvaja členovia štábu. Výsledkom stretnutia bola písomná dohoda, ktorá ukončila nepriateľstvo medzi vojakmi a partizánmi. Vojaci partizánom prisľúbili, že všetky protipartizánske akcie budú čapajevovcom včas oznámené.
Podpora zo strany VSA
Po uznaní 1. pešej divízie VSA za súčasť spojeneckých síl mala 1. APSČ (Automatná partizánska skupina Čapajev) podliehať veleniu 1. PD a veliteľ divízie mohol s ňou disponovať. Už pred stretnutím partizáni skupiny Čapajev striktne dodržiavali všetky ústne dohody o neútočení na vojakov. Po podpísaní dohody sa ďalšie partizánske útoky na zbrojné sklady a vojenské hliadky diali len po predchádzajúcej dohode s vojakmi. Východoslovenská armáda sa tak stala pre čapajevovcov oporou. Podobnú dohodu s vojakmi podpísal aj partizánsky oddiel Pugačov.
Príchod Sovietskych Organizátorských Skupín
Partizánsky oddiel Alexander Nevskyj
Od začiatku augusta boli na Slovensko vysielané organizátorské skupiny. Okrem prvej vlny výsadkov na stredné Slovensko začali cez Dukliansky alebo Lupkovský priesmyk na východné Slovensko prenikať ďalšie skupiny a zväzky, pričom niektoré mali podobu aj desantov. V noci z 3. na 4. augusta sa ako druhý v poradí presunul cez Dukliansky priesmyk na východné Slovensko partizánsky oddiel Alexander Nevskyj, ktorému velil pplk. Viktor Alexandrovič Karasjov-Stepanov. Prechod bol dopredu dohodnutý s vojakmi Jazdeckého priezvedného oddielu 2 a jednotkami 1. ženijného práporu 1. PD VSA. Pplk. Karasjov-Stepanov sa najskôr stretol s velením 1. PD a v priebehu niekoľkých dní sa uskutočnilo aj jeho stretnutie s velením skupiny Čapajev. Stretnutie sa konalo v obci Bogliarka a velenie čapajevovcov na stretnutie priviezli vojaci. Karasjov bol prekvapený početnosťou, bojovou morálkou a organizáciou skupiny Čapajev a prejavil záujem navštíviť čapajevovcov na ich základni v Slanských vrchoch.
Po prípravách, ktoré zahŕňali aj upratovanie na základni a prípravu na slávnostný akt prísahy, sa stretnutie uskutočnilo 18. augusta. Karasjov navrhol čapajevovcom, aby sa ich brigáda pripojila ku zväzku Alexander Nevskyj, pričom by mala autonómny status a spoločne sa presunuli na stredné Slovensko. V tomto duchu už mal pripravený rozkaz. Čapajevovci však ponuku odmietli s odôvodnením, že majú záväzky voči obyvateľom východného Slovenska, odboju vo VSA a nemienili opustiť operačný priestor a už vôbec sa presunúť ďalej na západ.
Ďalšie organizátorské skupiny a ich spolupráca
V noci zo 14. na 15. augusta bola v priestore Merník a Čičava neďaleko obce Maťaška vysadená 18-členná organizátorská skupina, ktorej velil Alexej Afanasjevič Martynov. Skupina sa 20. augusta dostala do kontaktu s čapajevovcami, s ktorými až do svojho odchodu na stredné Slovensko v druhej dekáde septembra úzko spolupracovala. Prostredníctvom vysielačky skupiny Martynov dostali čapajevovci možnosť spojiť sa s partizánskym štábom 1. ukrajinského frontu.
Dňa 20. augusta bola priamo na základňu Čapajeva v Petrovciach vysadená ďalšia 18-členná organizátorská skupina pod velením Anatolija Antonoviča Snežinského. Dňa 28. augusta sa cez Lupkovský priesmyk na slovenské územie presunul ďalší oddiel pod velením Romana Stepanoviča Streľcova. Oddiel pôsobil pod názvom „Za Vlasť“ a úzko koordinoval svoju činnosť s čapajevovcami. Podobne to bolo s ďalšími dvoma oddielmi (jeden z nich sa volal „Požarskij“), ktoré na východné Slovensko prenikli už v polovici augusta.
Autentické zábery z oslobodzovania Slovenska, september 1944 - máj 1945
Kľúčové Bojové Akcie
Prehľad operácií (Jún - August 1944)
Partizánsky zväzok Čapajev v lete 1944 uskutočnil viaceré dôležité akcie:
- 5. - 6. jún: Prepadnutie vojenskej hlásky za dedinou Megeš, okres Giraltovce.
- 14. - 15. júl: Prepadnutie žandárskej stanice v Pečovskej Novej Vsi, pri ktorom došlo k prestrelke. Jeden žandár bol zastrelený a dvaja zranení. Na strane čapajevovcov padol jeden partizán a jeden bol zranený.
- 25. júl: Prepadnutie vojenskej hlásky P-17 v Hanušovciach.
- 25. - 26. júl: Prepad zbrojného skladu štábnej roty 1. pešej divízie v Giraltovciach. Korisťou bolo 8 ľahkých guľometov, dva podstavce na protilietadlovú streľbu z ľahkých guľometov, pištole, topánky, prikrývky a iný materiál.
- 8. august: Prepad stráží Poľných pekární č. 21 vo Veľkom Šariši. Korisťou bolo 10 pušiek, 2 ľahké guľomety, 7 zásobníkov do ľahkých guľometov, 2 debny nábojov, 8 plášťov, opasky s nábojníkmi a bodákmi.
- 19. august: Privedenie zbehov od Spojovacieho práporu 1 a sovietskych zajatcov.
- 21. august: Prepad Zbrojného skladu 1.
- 24. august: Prepad stráží Spojovacieho práporu.
Záverečná Fáza a Spojenie s Červenou Armádou
Presun a prebojovanie frontu
Po vypuknutí Slovenského národného povstania a v súvislosti so začiatkom Karpatsko-duklianskej operácie sa 9. septembra 1944 zväzok Čapajev začal presúvať do nového operačného priestoru bližšie k frontu, do Ondavskej vrchoviny. Dňa 23. novembra 1944 sa zväzok prebojoval cez front a spojil sa s jednotkami Červenej armády. Počas tohto boja za nevyjasnených okolností zahynul náčelník štábu zväzku a jeho hlavný organizátor npor. let. Ľudovít Kukorelli.
Pamiatka na hrdinov
Na pamiatku významných osobností zväzku Čapajev boli v Hanušovciach nad Topľou odhalené busty Ľudovíta Kukorelliho a Ivana Kononoviča Baľutu Maticou slovenskou, 25. augusta 2014, pri príležitosti 80. výročia Slovenského národného povstania.