Hrozbu teroristických útokov a násilných incidentov počas hromadných podujatí, ako sú vianočné trhy, nie je možné úplne vylúčiť v žiadnej krajine Európy, vrátane Slovenska. Vianočné trhy v európskych metropolách každoročne lákajú státisíce domácich návštevníkov aj turistov zo zahraničia, vrátane Slovenska. Práve vysoká koncentrácia ľudí na verejných priestranstvách z nich robí tzv. „mäkké ciele“, ktoré sú z pohľadu potenciálnych útočníkov zraniteľné napriek posilneným bezpečnostným opatreniam.
„Dav poskytuje útočníkovi anonymitu minimálne do momentu samotného útoku. Riziko zvyšuje aj spoločenský a náboženský rozmer Vianoc ako významného kresťanského sviatku a sviatku rodiny,“ uvádza Slovenská informačná služba (SIS). Bezpečnostní analytici zároveň upozorňujú, že v rovnakom období sa prelína aj židovský sviatok Chanuka - Sviatok svetiel - čo môže zvyšovať atraktivitu týchto dní pre extrémistov.

Aktuálna bezpečnostná situácia a varovania
Bezpečnostná situácia v Európe sa dostala do popredia najmä po minuloročnom útoku na vianočných trhoch v nemeckom Magdeburgu, kde dodávka vrazila do davu ľudí. Tento incident podľa odborníkov ešte viac zvýraznil potrebu boja proti radikalizácii a extrémizmu.
Európa čelí „veľkému riziku teroristických útokov“ počas vianočných sviatkov v dôsledku vojny medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. V utorok na to upozornila európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johansson. Poukázala pritom na nedávny útok v Paríži, pri ktorom páchateľ, ktorý sa hlásil k extrémistickej skupine Islamský štát, zabil nožom nemecko-filipínskeho turistu a dvoch ďalších ľudí zranil kladivom, aj na ďalšie incidenty z tohto roka. „S vojnou medzi Izraelom a Hamasom a polarizáciou, ktorú spôsobuje v našej spoločnosti, s blížiacim sa obdobím sviatkov, existuje obrovské riziko teroristických útokov v Európskej únii,“ povedala eurokomisárka novinárom.
Od začiatku vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 zaznamenali európske krajiny bezprecedentný nárast antisemitizmu, ktorý predstavuje vážne bezpečnostné riziko. Tragickým príkladom bola aj nedávna streľba na pláži v Sydney, pri ktorej zahynulo 16 ľudí. „Tamojšie bezpečnostné zložky označili incident za cielený teroristický útok na židovskú komunitu oslavujúcu sviatok Chanuka,“ pripomína SIS.
Napätú situáciu ilustruje aj zásah polície v nemeckom Bavorsku, kde koncom minulého týždňa zadržali päť osôb podozrivých z plánovania útoku na vianočné trhy pomocou automobilu. Podľa polície sa preveruje možný islamistický motív. Nemecká polícia zadržala piatich podozrivých, pričom štyria muži boli vzatí do väzby a jeden do preventívnej väzby. Medzi podozrivými sú 56-ročný Egypťan, 37-ročný Sýrčan a traja Maročania vo veku 22, 28 a 30 rokov. Podľa predbežného vyšetrovania Egypťan v mešite v oblasti Dingolfing-Landau údajne vyzýval na útok. Americké ministerstvo zahraničia varovalo občanov Spojených štátov pred zvýšeným rizikom teroristických útokov v Európe v čase nadchádzajúceho adventu a označilo vianočné trhy za možné ciele.
USA vydali varovanie pred možnými teroristickými útokmi v Európe počas vianočného obdobia
Preventívne opatrenia a reakcie bezpečnostných zložiek
Slovenská informačná služba zdôrazňuje, že je v nepretržitom kontakte so zahraničnými partnerskými spravodajskými službami. „SIS zabezpečuje spravodajskú ochranu Slovenskej republiky aj počas sviatočných dní s cieľom, aby sa občania cítili bezpečne a mohli pokojne prežiť najpokojnejšie dni v roku,“ uvádza SIS. Policajné a spravodajské zložky pri akýchkoľvek operatívnych informáciách o hrozbách posilňujú opatrenia a komunikujú s organizátormi. K rušeniu koncertov či podujatí dochádza, ak hrozba pretrváva, a to nielen na mieste konania. Európska komisia podľa Johansson vyčlení dodatočných 30 miliónov eur na posilnenie bezpečnosti v zraniteľných oblastiach, napríklad na náboženských miestach.
Pre pretrvávajúce nebezpečenstvo teroristických útokov nemecké mestá aj tento rok prísne strážia vianočné trhy. Napríklad, v bavorskom Norimbergu, kde sa koná jeden z najslávnejších nemeckých vianočných trhov, bezpečnostné opatrenia ešte sprísnili. V Kolíne nad Rýnom bude prítomnosť väčšieho množstva policajtov v uliciach súčasťou nového bezpečnostného konceptu, ktorý radnica prijala po minuloročnom Silvestri. Súkromné bezpečnostné agentúry budú strážiť trhy napríklad v Karlsruhe, Mannheime, Heidelbergu, Freiburgu či Ulme.
Bezpečnostné orgány v Rakúsku tiež sprísnili opatrenia vzhľadom na informácie o možných teroristických útokoch počas vianočných sviatkov a Silvestra. Nasadené budú civilné a uniformované sily vybavené špeciálnou technikou a zbraňami. Polícia upozornila, že stupeň varovania pred terorizmom v Rakúsku zostáva zvýšený.

Situácia na Slovensku
Slovenská republika je aj naďalej bezpečnou krajinou a nič nenasvedčuje tomu, že by to malo byť inak. Polícia zatiaľ nedisponuje informáciami o konkrétnych hrozbách voči SR a jej občanom, ani o potenciálnom prepojení útočníkov z Moskvy na Slovensko. Pred sviatkami zmŕtvychvstania Ježiša Krista (Veľká Noc) primäli obavy z teroristického útoku vládu prijať bezpečnostné opatrenia, najmä po útoku v Moskve. Minister vnútra Šutaj Eštok priznal, že z prostredia tajných spravodajských služieb mu bolo oznámené, že hrozia nábožensky motivované útoky aj v našej krajine. „Ide o útočníkov Islamského štátu, ktorých motiváciou sú náboženské útoky. Pracujem s informáciami, ktoré mám,“ ozrejmil pre Pravdu.
Minister vnútra tiež oznámil, že počas vlny nelegálnej migrácie v roku 2022 sa cez slovensko-ukrajinskú hranicu dostal na slovenské územie terorista z Tadžikistanu, ktorého hľadal Interpol. Následne odcestoval do Nemecka, odkiaľ bol eskortovaný späť na Slovensko, keďže tu požiadal o azyl. Momentálne je v azylovom tábore v Sečovciach a má byť vyhostený na Ukrajinu, kde má trvalý pobyt. Podľa ministra ide o nebezpečného jedinca, člena organizácie spolupracujúcej s Islamským štátom. V čase, keď spomínaný muž prekročil hranice, bol ministrom vnútra Roman Mikulec, ktorý tvrdí, že preverovanie podozrivých osôb prichádzajúcich do schengenského priestoru prechádza štandardnými procesmi.
Expert na terorizmus Tomáš Beňuška z Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici uviedol, že na zvýšenie bezpečnostného rizika na Slovensku by musela existovať hrozba, ktorá by sa dotýkala priamo Slovenska. Podľa neho by bol útok islamistov na Slovensko „stratou času a prostriedkov“, pričom v kontexte terorizmu na Slovensku ide predovšetkým o interné hrozby.
Na Slovensku bezpečnostné zložky používajú štvorstupňový systém teroristického ohrozenia, ktorý má aj farebné škálovanie jednotlivých stupňov. Aktuálne je štát v druhej fáze, označovanej ako ZVÝŠENÝ STUPEŇ OHROZENIA. Tento stupeň sa vyhlasuje predovšetkým, ak existuje pravdepodobnosť spáchania trestného činu terorizmu v niektorom alebo vo viacerých členských štátoch EÚ alebo NATO, ale bez súvislosti so SR, alebo ak v týchto krajinách došlo k pokusu alebo k dokonaniu takého činu, pričom jeho spáchanie voči Slovensku je málo pravdepodobné.
Na budúci týždeň je plánované stretnutie v Národnom bezpečnostnom analytickom centre (NBAC), ktoré situáciu vyhodnocuje z hľadiska bezpečnosti. NBAC, vzniklo 1. januára 2013 a je analytickým, komunikačným a kooperačným pracoviskom SIS s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti bezpečnostných hrozieb.
Charakteristika a motivácia útočníkov
Podľa SIS predstavujú veľké sviatky príležitosť na násilnú sebaprezentáciu nielen pre organizované teroristické skupiny, ale aj pre tzv. osamelých vlkov. „Útoky v exponovanom období sú často motivované snahou o celosvetovú medializáciu, uznanie zo strany globálnych teroristických organizácií alebo rivalitou medzi jednotlivými skupinami,“ konštatuje služba. Osobitne rizikoví sú pritom zradikalizovaní jednotlivci bez priamych väzieb na známe teroristické štruktúry, ktorých odhalenie je náročnejšie. Odhalenie potenciálnych atentátnikov však býva veľmi zložité, najmä v prípade osamelých vlkov, čiže moslimov, ktorí sa radikalizujú a rozhodnú sa vraždiť samostatne.
„Ideologicky môžu vychádzať z rôznych zdrojov - od islamistickej po krajne pravicovú motiváciu - pričom spoločným menovateľom je často pocit vylúčenia a potreba potrestať spoločenský systém,“ vraví bezpečnostný analytik Tomáš Nagy z organizácie GLOBSEC. Takmer 70 percent zatýkaní súvisiacich s terorizmom vo Francúzsku sa v súčasnosti týka osôb mladších ako 21 rokov, píše denník Le Monde, pričom až dve tretiny útočníkov od roku 2020 predtým neboli francúzskymi úradmi vôbec evidované. Zvyčajne ide o mladých útočníkov bývajúcich vo Francúzsku, ktorí sú často sociálne izolovaní, pričom niektorí zápasia s problémami duševného zdravia. Od 7. októbra 2023 bola viac ako polovica všetkých útokov alebo zmarených sprisahaní spojená s vojnou v Pásme Gazy.
Rezort vnútra, pod taktovkou dočasne povereného ministra Romana Mikulca, začal vlani v marci pripravovať Národný akčný plán boja proti terorizmu do roku 2027. Podľa tohto dokumentu sú najväčšou teroristickou hrozbou samoradikalizovaní individuálni aktéri alebo menšie bunky radikálov, ovplyvnené pravicovou alebo náboženskou extrémistickou propagandou. Významnú mieru zohráva virtuálny priestor, ktorý vytvára podmienky pre izoláciu týchto aktérov v reálnom svete a pre ich zrýchlený radikalizačný proces. Hrozbu potvrdil aj teroristický útok spáchaný 12. októbra 2022 v Bratislave v podniku Tepláreň.
USA vydali varovanie pred možnými teroristickými útokmi v Európe počas vianočného obdobia
Historický kontext a poučenia z minulosti
Hrozby teroristických útokov na koncertoch a verejných podujatiach v ostatných rokoch nie sú ojedinelé. Pred siedmimi rokmi hrozil útok na koncerte v Holandsku, čo viedlo k jeho zrušeniu. Medzitým sa však vo svete hrozby aj naplnili. Príklady zahŕňajú Paríž, Manchester, Las Vegas, Moskvu, ale aj útok Hamasu na festival v Izraeli, kde teroristi napadli zabávajúcich sa návštevníkov s jediným cieľom - zabiť čo najviac ľudí a čo najviac šokovať svet.
Spomienka na tragické udalosti v Paríži (2015)
Francúzsko si pripomenulo 10. výročie tragických teroristických útokov, ktoré premenili Paríž na miesto bolesti a solidarity, pričom prezident Macron zdôraznil dôležitosť pamäti. Francúzski politici na čele s prezidentom Emmanuelom Macronom si vo štvrtok pripomenuli výročie série teroristických útokov, ktoré pred desiatimi rokmi otriasli Parížom. Tri teroristické komandá Islamského štátu (IS) vtedy na viacerých miestach vo francúzskom hlavnom meste zavraždili 130 ľudí. Dvaja preživší po útokoch spáchali samovraždu.
Atentátnici útočili vo francúzskej metropole v celkovo šiestich lokalitách. Útok z 13. novembra 2015 začal samovražednými bombovými výbuchmi pred štadiónom Stade de France, ktoré zabili vodiča autobusu Manuela Diasa. Útočníci sa následne zamerali na viaceré kaviarne a reštaurácie v centre Paríža, ako aj na koncertnú sálu Bataclan, v ktorej zahynulo až 90 ľudí. Parížska starostka Anne Hidalgová pre rádio RTL povedala, že „teroristi chceli zaútočiť na našu kultúru - kultúru radosti, osláv, rozmanitosti, zdieľania a hudby“.
K teroristickým útokom vo francúzskej metropole sa neskôr prihlásila džihádistická organizácia ISIS. Útoky označila ako odvetu za politiku Francúzska na Blízkom východe, jeho vojenskú angažovanosť v Iraku a Sýrii, ako aj za urážky proroka Mohameda. Za hlavného organizátora útokov je označovaný Belgičan marockého pôvodu Abdelhamid Abaaoud, ktorý zahynul 18. novembra 2015 pri policajnom zásahu. Jediný preživší terorista z parížskych útokov je Francúz Salah Abdeslam, ktorého zatkla belgická polícia v Bruseli a v roku 2022 ho odsúdili na doživotie.
Podľa riaditeľky francúzskej protiteroristickej jednotky Céline Berthonovej bolo od roku 2015 vo Francúzsku zabránených 79 plánovaných útokov. Analytik Tomáš Nagy sa nazdáva, že sa zlepšila spolupráca medzi zahraničnými spravodajskými službami, ale tiež celková koordinácia v rámci Európskej únie. Členské štáty podľa analytika zároveň dokázali posilniť aj svoju pripravenosť - teda rýchlosť reakcie a schopnosť minimalizovať škody po útokoch. Riziko podobného útoku je dnes podľa francúzskeho ministra vnútra Laurenta Nuñeza nižšie, keďže IS je výrazne oslabený.
tags: #hrozba #teroristickych #utokov #na #vianoce